76 \ Ochrana prírody, 44/2024 Regresná analýza bola použitá na modelovanie vzťahu medzi veľkosťou katastra a početnosťou kolízií. Model dosiahol R^2 hodnotu 0,0989, čo znamená, že približne 9,89 % variability v početnosti kolízií možno vysvetliť veľkosťou katastra. V priebehu kalendárneho roka bolo zastúpenie prípadov rôzne, s dominanciou v mesiacoch máj a jún (pozri obrázok č. 2). DISKUSIA Od marca 2017 do decembra 2023 sa v Chovnej stanici Varín poskytla starostlivosť zraneným živočíchom v 562 prípadoch, pričom tieto prípady pochádzali z územia s rozlohou približne 1 517 km². Aby bolo možné v rámci modelového územia objektívne identifikovať tzv. horúce miesta kolízií (hotspots), pre analýzu by boli potrebné kvantitatívne informácie o prítomnosti negatívnych faktorov (napr. dĺžka el. vedení, zabezpečenie 22 kV vedení proti zásahu el. prúdom, dĺžka ciest a frekvencia dopravy). Analýzami bola zisťovaná korelácia medzi počtom prípadov vo vzťahu k hustote obyvateľstva a rozlohe katastrálnych území. Hoci výsledky naznačili pozitívny vzťah medzi počtom zranení a hustotou obyvateľstva i rozlohou daných katastrov, z vyššie uvedeného dôvodu môže mať ich výsledok pozitívne falošnú koreláciu. Vyšší počet zaznamenaných prípadov v hustejšie obývaných katastroch môže v skutočnosti odrážať len vyššiu mieru pravdepodobnosti objavenia a nahlásenia zranených jedincov, nie ich príčinnú súvislosť. Premenné, ako hustota obyvateľstva alebo rozloha katastra, predstavujú len nepriamy ukazovateľ prítomnosti infraštruktúrnych prvkov, ktorých dôsledkom sú zranenia živočíchov. Najčastejšie rehabilitovanými živočíchmi boli vtáky. Vo všeobecnosti sú na Slovensku za najviac ubúdajúce vtáky považované druhy lesnej a poľnohospodárskej krajiny (Gúgh et al. 2015). Z ochranárskeho hľadiska si zasluhujú vyššiu pozornosť početne menej zastúpené druhy, ku ktorým patria dravce a sovy. V hodnotenej vzorke predstavovali významnú skupinu zranených živočíchov s rôznou mierou úspešnosti rehabilitácie. Typickým a zároveň najčastejšie zraneným druhom lesov a otvorenej krajiny bol myšiak hôrny, ktorého zranenia súviseli s infraštruktúrou príznačnou pre tento typ krajiny (elektrické vedenia, cesty). Častými nárazmi do vodičov elektrického vedenia trpela labuť hrbozobá (36,7 %), čo je v zhode s poznatkami, že vodné vtáky (najmä veľké a/alebo rýchlo lietajúce druhy, ako sú veľké kačice, husi a labute, pelikány, plameniaky, veľké volavky a brodivé vtáky) majú vysokú vnímavosť na daný typ zranení (Bevanger 1998). Za najviac nebezpečný sa pri nárazoch do elektrických vedení považuje uzemňovací vodič, ktorý je umiestnený najvyššie a je najtenší, teda najviac prehliadnuteľný. Dostatočne veľká forma značky, ktorá zahustí takúto líniu, umiestnená v intervale 5 – 10 m, môže znížiť všeobecnú mieru kolízií o 50 – 80 % (Jenkins et al. 2010). Naopak, vysoký podiel zranení spôsobených nárazom do sklenených výplní stavebných objektov u jastraba krahulca (68,4 %) a jastraba veľkého (43,6 %) poukazujú na ich príznačný spôsob lovu formou rýchleho prenasledovania koristi, pri ktorom sa nestihnú vyhnúť prekážke. Lokalizácia tiež naznačuje, že tieto druhy lovia bežne aj v urbanizovanom prostredí. Zároveň jastrab krahulec mal z dravcov najnižšiu úspešnosť rehabilitácie (15,8 %). Zmierňujúce opatrenia v podobe používania nálepiek siluet dravých vtákov sú považované za neefektívny spôsob eliminácie kolízií (Jenkins et al. 2010), existuje však celý rad účinných spôsobov (Sheppard & Phillips 2015). V princípe ide o vytvorenie rastra s určitým pomerom strán, čo vtáky vnímajú ako prekážku, cez ktorú nepreletia. Dôležitý teda nie je tvar obrazca, ale jeho usporiadanie v rámci zasklenej plochy. Údaje o mortalite živočíchov spôsobenej dopravou sa vo všeobecnosti považujú za silno podhodnotené. Úspešnosť detekcie závisí od spôsobu mapovania, skupiny živočíchov a predovšetkým od ich hmotnosti. Veľké cicavce sú najlepšie detegovanou skupinou. Pomerne prekvapivým výsledkom je negatívny vplyv dopravy (cestnej a železničnej) na sovy. U výra skalného spôsobila doprava 56 % kolízií, pri sove lesnej 20 %. Tento vysoký podiel môže súvisieť s aktívnym vyhľadávaním potravy v blízkosti ciest, ale rovnako môže byť dôsledkom rozdielu veľkosti oproti iným vtáčím skupinám. Sovy môžu byť totiž „falošne pozitívne detegované“ v porovnaní s inými vtákmi, čo môže skresľovať výsledky. Z hľadiska úspešnosti rehabilitácie sa ukázalo, že jediným druhom s relatívne vysokým počtom zranených jedincov (17) a nulovou úspešnosťou rehabilitácie bola volavka popolavá. Keďže záznamy o rehabilitácii neobsahovali detaily zranení, nie je možné analyzovať príčiny tohto stavu. ZÁVER Výsledky uvedené v príspevku poukazujú na nezanedbateľný dopad niektorých typov infraštruktúry na živočíchy, najmä vtáky. Rozsah tohto vplyvu naberá na význame s rastúcou mierkou hodnoteného územia. Pre lepšie pochopenie
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==