Ochrana prírody, 44/2024 / 75 V hodnotenom období sa v priemere každý druh ocitol v rehabilitácii 12,5 krát (1 – 85). Nadpriemerné hodnoty dosiahli 2 druhy cicavcov a 14 druhov vtákov. Najčastejšie zranenými boli dravce a sovy, u ktorých niektoré druhy prekračovali priemer viac ako trojnásobne. Súhrnné hodnoty znázorňuje Príloha č. 1. Úspešnosť a dĺžka rehabilitácie záviseli od charakteru zranenia. Úspešnosť dosahovala v priemere 54,4 %. U vtákov to bolo 56,0 %, pri cicavcoch 45,9 %. Cicavce boli v rehabilitácii v priemere 29,9 (0 – 86) a vtáky 24,2 (0 – 69) dňa, a to vrátane jedincov, ktoré napokon zraneniam podľahli. Priemernú dĺžku hospitalizácie vyliečených a do prírody vypustených druhov znázorňuje Príloha č. 1. Príčiny zranení Dôvody, pre ktoré sa dostali živočíchy do opatery človeka, sa nepodarilo určiť u 20,1 % prípadov. Tieto boli definované ako „príčina neznáma“. Ostatné faktory tvorili dve základné kategórie. Prirodzené (napr. predácia, opustené mláďa) a tie, ktoré mali antropogénny pôvod (kolízie s dopravou, elektrickými vedeniami, strelné poranenia a pod.). Z 11 kategórií bolo u cicavcov preukázaných 7, pri vtákoch všetkých 11. Zranenia s antropogénnym pôvodom mali dominantné zastúpenie (52,1 %) oproti zraneniam prirodzeného charakteru (27,8 %), ku ktorým sa okrem predácie radili aj opustené mláďatá či mláďatá vypadnuté z hniezd. Najčastejším dôvodom zranení bol náraz do sklenenej výplne stavebných objektov (15,9 %), zatiaľ čo prirodzený faktor v podobe predácie mal 10 % podiel, avšak dopad na väčší počet druhov. Druhové zastúpenie a podiel jednotlivých faktorov spôsobujúcich zranenia zobrazuje Príloha č. 2. Výskyt zranených živočíchov z hľadiska priestoru a času Pri zranených živočíchoch bol sledovaný vzťah medzi lokalizáciou objaveného zraneného živočícha a hustotou obyvateľstva v danom katastrálnom území. Na základe údajov Štatistického úradu SR a následného prepočtu v prostredí GIS bol priemerný počet obyvateľov v celom modelovom území 169,5 obyvateľov/km2. V jednotlivých katastroch sa pohyboval v intervale 5 – 1 007 obyvateľov/km2. Korelačná analýza medzi počtom prípadov zranení živočíchov a počtom obyvateľov (korelačný koeficient: 0,484; p-hodnota: 1,22 x 10-5) preukázala významnú pozitívnu koreláciu. V prípade vzťahu medzi počtom zranení a rozlohou katastra (korelačný koeficient: 0,315; p-hodnota: 0,0063) výsledky taktiež naznačujú pozitívnu koreláciu. Obr. 2: Výskyt kolízií živočíchov počas roka Fig. 2. Occurrence of animal collisions throughout the year 0 10 20 30 40 50 60 70 80 Január Február Marec Apríl Máj Jún Júl August September Október November December
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==