16 \ Ochrana prírody, 44/2024 Lúky Na podhorských a horských lúčnych lokalitách, územiach európskeho významu bola pozornosť zameraná na denné druhy. Najbohatšiu faunu hostila zmes lúčnych spoločenstiev na SKUEV Koleňová. Bolo na nej zistených 67 druhov (z toho 44 denných), prevažne bežných, s malými výnimkami, napr. Lycaena hippothoe, Brenthis ino. To súviselo s vhodným manažmentom, kosením, ktoré sa uskutočňuje na etapy, ponechávajú sa rozsiahlejšie nevykášané plochy, hlavne na zamokrených miestach a svahových prameniskách, kde je problematické použiť mechanizáciu, čo je v konečnom dôsledku pre motýle pozitívne (obr. 7). Dôležitý je výsledok a ten je potešiteľný. Rozsiahle a pestré sú aj lúky na Vahanove, ktoré sú však vo vyššej nadmorskej výške okolo 1 000 m, čo predstavuje v rámci hornooravskej prírody už dosť chladné polohy. Potvrdil som tu výskyt 53 druhov motýľov (z toho 42 denných). Horské lúky sú plošne strojovo naraz vykášané, niektoré malé plôšky sú však ponechané a koncentruje sa na nich hmyz. Časť lúk je vypásaná ovcami, zatiaľ bez viditeľného narušenia habitatov. V rámci SKUEV sú zahrnuté aj poľné a lesné cesty, v okolí ktorých je výrazne vyššia diverzita motýľov. Mieša sa tu spoločenstvo lúk so spoločenstvami lesov a krovín a ich lemov. Významnejšie druhy zistené neboli, ale prežíva tu pestré spoločenstvo denných druhov motýľov, ktoré sú typické pre podobné habitaty. Vyššiu nadmorskú výšku indikuje prítomnosť subalpínskeho druhu očkáňa Erebia euryale, prípadne montánneho mlynárika Pieris bryoniae. Podobné pomery vládnu aj na SKUEV Lomnianska hoľa, kde navyše prebieha aj pastva hovädzieho dobytka. Z dvoch návštev tohto územia nie je možné vyvodiť relevantné závery. Vysokohorské lokality Tieto typy habitatov zastupovali dva známe vrchy Oravských Beskýd – Babia hora a Pilsko. V SKUEV Pilsko som celkovo zaregistroval výskyt 21 druhov motýľov (boldom sú vyznačené druhy montánne/boreomontánne, subalpínske) – Epinotia tedella, Pieris bryoniae, Pieris napi, Gonepteryx rhamni, Erebia euryale, E. ligea, E. aethiops, Udea alpinalis. U. decrepitalis, U. nebulalis, Adscita statices, Polyommatus semiargus, Lasiommata maera, Pararge aegeria, Aglais urticae, A. io, Vanessa atalanta, Macaria brunneata, Plagodis pulveraria, Euphyia unangulata, Arctia plantaginis. V spodnej časti SKUEV je badateľný stav po veternej kalamite, ktorou sa uvoľnil priestor pre nárast kvitnúcich bylín a z toho rezultujúce zvýšené potravné možnosti pre hmyz. Horné, subalpínske partie síce vyzerajú nepoškodené a pôvodné, avšak okrem zošliapavania vegetácie v okolí vrcholu možno pozorovať rozširujúce sa plochy kosodreviny a zárastov čučoriedok na úkor travinnej vegetácie, čo je dôsledok prirodzenej sukcesie. Pôvodne boli uvádzané pre SKUEV Pilsko ako predmet ochrany aj horské psicové lúky, ktorých rozloha sa v účasnosti rapídne zmenšuje v dôsledku upustenia od pôvodného hospodárskeho využívania – kosenia či pasenia. Vegetačná skladba týchto porastov sa mení, a tým klesá diverzita potravnej ponuky pre larválne i imaginálne štádiá hmyzu/motýľov. Aby vrcholové partie celkom nezarástli kríkovitou vegetáciou, vhodné by bolo buď prepásanie menším stádom oviec, alebo priebežné odstraňovanie náletu kosodreviny. Pri troch návštevách na lokalite Babia hora som zistil viacero subalpínskych spécií. V tomto území by bolo vhodné vykonať aj nočný zber. Bohatšia fauna sa sústreďuje na predvrcholové partie tesne nad hornou hranicou lesa. Zistil som tu 16 druhov motýľov – Lathronympha strigana, Epinotia tedella, Erynnis tages, Erebia euryale, Pieris brassicae, P. napi, Gonepteryx rhamni, Aplocera praeformata, Aglais io, A. urticae, Pararge aegeria, Xanthorhoe montanata, Autographa gamma, Cerapteryx graminis, Udea alpinalis, U. lutealis. Existujú aj veľmi staré údaje z Babej hory – Epirrhoe rivata, Abraxas sylvata, ktoré uvádza Hrubý (1964), prípadne staršie údaje zberateľa Š. Seďu, ktoré zhrnuli A. Reiprich a I. Okáli (Reiprich & Okáli 1989). Rozlohou väčším ekvivalentom k tomuto SKUEV je na poľskej strane Babiogórski park narodowy, ktorý po lepidopterologickej stránke už bol preskúmaný (Zajda & Przybylowicz 2003). Poľskí autori uvádzajú výskyt 668 druhov motýľov. Je však medzi nimi dosť veľa druhov typických pre nižšie nadmorské výšky, pretože značná časť poľského národného parku sa rozprestiera v nižších, takmer pahorkatinových polohách. Mnohé z uvedených druhov môžeme očakávať aj na našej strane Babej hory, aj keď teplomilné druhy budú asi absentovať, pretože spodné partie chráneného územia sa nachádzajú v nadmorskej výške okolo 700 m, čo je pre tieto druhy vysoko. Do úvahy preto môžeme brať len údaje z dvoch výškových pásiem – pásma kosodreviny a hôľneho (subalpínskeho), lebo tieto odpovedajú aj pásmam obsiahnutým v našom SKUEV. V kosodrevinovom stupni zistili na poľskej strane výskyt 102 druhov, v najvyššom už len 33 druhov motýľov. Zaujímavé je, že v zistenom druhovom spektre bolo málo vyslovene boreo-montánnych alebo alpínskych druhov, snáď okrem Calisto coffeella, Ellophos operaria, Lampronia rupella, Perizoma incultraria, Kessferia zimmermanni, EIachista dimicatella a Xestia rhaetica. Montánnych druhov, hlavne s väzbou na horské smrečiny, sa našlo viacero – Panthea coenobita, Eurois occulta, Hypena obesalis, Venusia cambrica, Puengeleria capreolaria, Udea alpinalis, U. decrepitalis, Entephria caesiata, Ancylis myrtilana. Na slovenskej strane Babej hory by bol potrebný dôkladnejší prieskum motýľov zo skupiny tzv. drobných druhov (Microlepidoptera), ktorý by mohol viac napovedať o entomologickej hodnote tohto, z rôznych hľadísk nesporne výnimočného územia.
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==