Ochrana prírody, 44/2024 / 15 pomery. Ostalo niekoľko rozlohou menších enkláv po obvode rašeliniska, hlavne na západnej strane (obr. 5), v kontakte s poľnohospodárskou pôdou, ktoré si ešte ako-tak zachovávajú status rašeliniska. Otázne je, či ich plocha postačuje na prežívanie vzácnych tyrfobiontných druhov, ktoré tu boli pred 30 a viac rokmi zistené. Drastické odvodnenie a vyťaženie rašeliny v strede rašeliniska úplne odhalilo a zdevastovalo podklad (obr. 6). Ten je bez živej vegetácie, prehriaty, vysúšaný a spätná revitalizácia a šírenie tyrfobiontnej vegetácie prebieha len minimálne. Vôbec sa neobnovuje porast machov rašelinníkov. V roku 2013 bola publikovaná správa o náleze nového druhu motýľa z čeľade Geometridae – Dysstroma infuscata pre faunu Slovenska (Richter et al. 2013), čo je dôvod na to, aby záujem o možnú revitalizáciu a záchranu tohto rašeliniska pretrvával a zintenzívnil sa. Pozoruhodná je aj neďaleká lokalita Sosniny, ktorú reprezentujú lesné rašeliniská s menšími enklávami presvetlených rojovníkových borín. Podrobný lepidopterologický prieskum by pravdepodobne aj tam mohol priniesť nálezy podobného druhového spektra ako na lokalite Rudné. Pre dokreslenie skladby lepidopterofauny rašeliniskových habitatov je vhodné spomenúť, viac-menej z historického hľadiska, niekoľko údajov z lokality Bor na Orave, ktorá bola zaplavená vodou Oravskej priehrady a v súčasnosti neexistuje. Ide o údaje českého entomológa D. Povolného, ktoré zahrnul Hrubý (1964) do svojho kompendia. Sú zaujímavé, keďže dokladajú distribúciu druhov motýľov v území Hornej Oravy viazaných na rašeliniská. Sú to staré, vyše 70-ročné nálezy a v súčasnosti viaceré z nich neboli potvrdené (vyznačené boldom). Ich výskyt ale nie je vylúčený – Eulithis testata, Crambus ericellus, Crambus uliginosellus, Catoptria margaritella, Philedone germingana, Dichrorampha petiverella, Gypsonoma caecana, P. aspidiciana, Gypsonoma incarnana, Epinotia cruciana, Olethreutes (Phiaris) lediana, Argyroploce (Phiaris) turfosana, Argyroploce (Phiaris) schulziana, Argyroploce lacunana, Apotomis semifasciana, Bactra lanceolana, Pachnobia alpicola. Ostatným rašeliniskovým či slatinným lokalitám bola venovaná menšia pozornosť aj z toho dôvodu, že sa nachádzajú v pokročilejšom štádiu degradácie, zarastajú drevinami, sú zazemňované, so zníženým stavom podzemnej vody a úbytkom typickej flóry. Obr. 12: Vlhkomilná vegetácia na svahoch pred lokalitou Slaná voda (foto: autor) Fig. 12. Hygrophilous vegetation on the slopes in front of the Slaná voda site (photo: author)
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==