14 \ Ochrana prírody, 44/2024 naznačujú, že Klinské rašelinisko, na ktorom som zistil 186 druhov motýľov (z toho 12 druhov denných), má svoje nesporné entomologické hodnoty, ale nie až v takom rozsahu ako rašelinisko Suchá Hora-Rudné. Do zoznamu som zaradil aj žltáčika Colias palaeno, hoci jeho odchyt sa nepodaril a bol len pozorovaný na väčšiu vzdialenosť. Pomerne jednotvárna potravná ponuka neumožňuje výskyt väčšieho počtu denných druhov motýľov. Ich výskyt sa koncentroval v podstate len v periférnych partiách rašeliniska. V skupine druhov s nočnou aktivitou je situácia lepšia. Zistené boli tyrfofilné druhy, napr. Crambus uliginosellus, Acronicta menynathidis, Coranartha cordigera, Lycophotia porphyrea, Protolampra sobrina, Celaena haworthii. Konkrétne nález Celaena haworthii je významný, ide o druhý údaj zo Slovenska. Prvýkrát motýľa zaregistrovali Elsner & Titz (1976) na rašelinisku Suchá Hora-Rudné. Vyššie uvedené druhy sú zväčša troficky viazané v larválnom štádiu na tyrfofilnú flóru (Ledum palustre, Vaccinium uliginosum, Eriophorum vaginatum a pod.), takže ich výskyt sa dal predpokladať, aj keď výskyt ďalších očakávaných spécií sa nepotvrdil. Početné boli aj hygrofilné druhy – Anticollis sparsata či druhy rodu Mythimna. Pri odchyte na svetlo boli zistené aj tyrfoxénne druhy prilietavajúce z okolitých agrocenóz, napr. Lathronympha strigana, Chiasma clathrata, druhy rodu Agrotis, Noctua, keďže Klinské rašelinisko leží uprostred kultúrnej krajiny, obklopené agrobiocenózami (polia, kosné lúky a pod.). Jedným z dôležitých predpokladov jeho existencie je zamedzenie možnej kontaminácie vôd látkami používanými v poľnohospodárstve, ktoré by sa z okolitých pozemkov zrážkami mohli splachovať na plochu rašeliniska, a tým ovplyvniť jeho vegetačnú skladbu. Hoci sukcesia krovín a stromov z okraja rašeliniska smerom dovnútra je proces prirodzený, pre dlhodobé udržania súčasného stavu je potrebné túto sukcesiu priebežne utlmovať, čo sa aj deje, ale odstránená biomasa by sa mala z plochy rašeliniska odstrániť. Významnou hrozbou pre rašelinisko môže byť tiež vedomé alebo nevedomé odvodnenie. Určite odporúčam vo výskume motýľov tohto rašeliniska pokračovať s cieleným zameraním na tyrfobiontné a tyrfofilné druhy. Na lokalite Slaná voda bolo zistených taktiež 186 druhov (18 druhov denných), z významnejších napríklad Acleris lipsiana. Vyslovene tyrfofilné či tyrfobiontné druhy som nezaznamenal, skôr dominovali horské druhy lúk a smrečín vyšších polôh, napr. Dichelia histrionana, Brenthis ino, Melitaea diamina, Catoptria margaritella, Udea nebulalis, Cosmotriche lobulina, Puengeleria capreolaria, Chloroclysta miata, Syngrapha interrogationis, Panthea coenobita, Apamea rubrirena, Photedes minima, Denticucullus pygmina. Bolo by potrebné dôkladnejšie preskúmať aj habitaty vpravo od cesty zo Slanej vody k Hviezdoslavovej horárni (tzv. Rabčické bory), kde by sa tiež mala vyskytovať na rašeliniská viazaná lepidopterofauna. Čím viac takýchto lokalít/habitatov bude známych a zachovaných, tým to bude pre prežívanie fauny motýľov výhodnejšie, pretože metapopulácia týchto druhov by mala vyšší počet lokálnych populácií, a tým pádom vyššiu šancu na prežitie pri prípadnom zničení niektorej/niektorých z nich. To sa týka v podstate všetkých rašeliniskových habitatov na Hornej Orave. Prírodné pomery lokality Slaná voda hodnotím ako udržateľné. Negatívne vplyvy, až na prebiehajúcu sukcesiu, neboli identifikované. Dôležitým faktorom je udržať stabilný hydrologický režim. Svoju nespornú hodnotu majú aj bohato zakvitnuté svahové mokriny/prameniská vpravo od príjazdovej cesty k Slanej vode (obr. 12), ktoré sú charakterizované rozvinutou hygrofilnou vegetáciou (vstavače, páperník, pichliače, bodliaky). Na týchto lúčnych enklávach medzi skupinami stromov sa vyskytuje vo vysokej abundancii veľa mokraďových druhov denných motýľov – Melitaea diamina, Brenthis ino, Lycaena hippothoe, z ďalších to sú Pieris rapae, Ochlodes sylvanus, Vanessa cardui, Polyommatus semiargus, Leptidea sinapis, Erebia medusa. Udržateľnosť habitatu zabezpečí manažment zabezpečujúci stabilizáciu vysokej hladiny podzemnej i povrchovej vody a občasné odstránenie náletu vysoko steblových bylín. Na Beňadovskom rašelinisku bolo zistených 159 druhov. Zaujímavý bol výskyt sťahovavého žltáčika Colias crocea. Zo všetkých sledovaných rašeliniskových lokalít som na tomto rašelinisku v jeho okrajových častiach zistil najviac druhov denných motýľov, až 42, čo je porovnateľné s klasickými lúčnymi lokalitami. Postarala sa o to pestrejšia skladba habitatov aj v okolí rašeliniska a suchšie partie jeho okrajových častí. Z denných druhov k významnejším patria napr. hygrofilné Melitaea diamina, Brenthis ino, Lycaena alciphron, z nočných Hydrelia sylvata, Athetis palustris, Mythimna pudorina, M. impura, M. turca. Okrem doteraz realizovaných cielených zásahov na ploche rašeliniska by bolo potrebné aj v južnej časti prerezať kroviny a presvetliť vegetačný (krovinový) kryt. Vykášať by sa mali aj „monokultúrne“ zárasty tráv, ktoré bránia rozvoju kvitnúcich bylín, potravného zdroja pre imága motýľov a následne aj ich larválne štádiá. Osobne som sa rašelinisku Rudné pri Suchej Hore, odkiaľ je z minulosti zaznamenaný výskyt 409 druhov motýľov (Janovský & Reiprich 1989), nevenoval zvlášť výrazne, keďže fauna motýľov tohto donedávna najcennejšieho slovenského rašeliniska už spracovaná bola a jeho súčasný stav nie je optimistický. Nevykonával som tu nočné odchyty, takže porovnanie, ktoré druhy vymizli a ktoré prežívajú, nie je možné. Ako doplnok k zoznamu denných druhov uvádzam nálezy troch druhov s dennou aktivitou, ktoré doposiaľ neboli odtiaľ uvádzané – Maniola jurtina, Speyeria aglaja a Apatura iris. Ťažba rašeliny z plochy rašeliniska úplne zmenila hydrologické, mikroklimatické, vegetačné a následne aj entomologické
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==