OCHRANA PRÍRODY NATURE CONSERVATION 44 / 2024 ŠTÁTNA OCHRANA PRÍRODY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
OCHRANA PRÍRODY NATURE CONSERVATION 44/2024 Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky Banská Bystrica
2 \ Ochrana prírody, 44/2024 Redakčná rada: Ing. Andrea Lešová, PhD. RNDr. Ján Kadlečík RNDr. Katarína Králiková RNDr. Radoslav Považan, PhD. Doc. RNDr. Ingrid Turisová, PhD. Editor: RNDr. Katarína Králiková Grafická úprava: Ing. Viktória Ihringová Vydala: Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky Banská Bystrica v roku 2024 Vydávané v elektronickej verzii Adresa redakcie: ŠOP SR, Tajovského 28B, 974 01 Banská Bystrica tel.: 048/413 66 61, e-mail: ochranaprirody@sopsr.sk ISSN: 2453-8183 Príspevky neprešli jazykovou úpravou. Všetky príspevky v časopise prešli recenzným konaním. Uzávierka predkladania príspevkov do nasledujúceho čísla (45): 31.5.2025.
Ochrana prírody, 44/2024 / 3 OCHRANA PRÍRODY INŠTRUKCIE PRE AUTOROV Vedecký časopis je zameraný najmä na publikovanie pôvodných vedeckých a odborných prác, tiež prehľadových článkov, recenzií a krátkych správ z oblasti ochrany prírody a krajiny, resp. z ochranárskej biológie. Príspevky sú publikované v slovenskom jazyku s anglickým abstraktom, príp. v anglickom jazyku so slovenským abstraktom. Redakčná rada dohliada na dodržiavanie zásad etiky vedeckého publikovania. Redakčná rada odmietne príspevky, ktoré už boli publikované v inom časopise, resp. boli zároveň zaslané aj do iného časopisu. Redakčná rada sa zaoberá len kompletnými príspevkami, doručenými v zmysle inštrukcií pre autorov. Členenie rukopisu • názov a jeho preklad do anglického jazyka • neskrátené meno a priezvisko autora (-ov) s adresami; elektronickú adresu uvádza korešpondenčný autor • abstrakt (max. 250 slov) a kľúčové slová (max. 6) – len v anglickom jazyku, v prípade predloženého rukopisu v anglickom jazyku – abstrakt a kľúčové slová sa uvádzajú v slovenčine • vlastný text – úvod, materiál a metodika, výsledky, diskusia, literatúra • rozsah rukopisu – v prípade rozsiahlejšieho rukopisu (nad 30 strán) je potrebná konzultácia s redakciou časopisu Formát rukopisu Formálna úprava • základný formát MS Word (.doc), písmo Times New Roman, veľkosť písma 12, riadkovanie 1,0, odseky vyznačené tabulátorom • vedecké mená rodov, druhov, nižších taxonomických jednotiek a syntaxónov uvádzajte kurzívou (aj v tabuľkách, aj v zozname literatúry) • všetky použité skratky musia byť pri prvom použití vysvetlené Obrazové prílohy • minimálny rozmer fotografií 2000 × 1250 pixelov, rozlíšenie 300 dpi • každú obrazovú prílohu pošlite ako samostatný súbor (jpg, tif), nie len ako súčasť príspevku v MS Word • k obrazovým prílohám uveďte popis v slovenskom aj anglickom jazyku, k fotografiám aj meno autora • používajte kilometrovú mierku mapy, nie číselnú Tabuľky • tabuľky tvorte výlučne pomocou tabulátorov (prípadne aj s funkciou tabuľka) v textovom editore MS Word alebo v programe MS Excel • polia bez hodnoty nenechávajte prázdne, vyplňte ich pomlčkou • nepožívajte pre zarovnávanie medzerník • názov tabuľky s legendou (vysvetlivkami) uveďte aj v anglickom jazyku Bibliografický odkaz • mená autorov od roku neoddeľujte čiarkou, napr. Obuch 2003; podľa Obucha (Obuch 2003) • mená autorov v citáciách a v zozname literatúry uveďte kapitálkami • pri citovaní prác s dvoma autormi uveďte medzi menami znak „&“ • pri citovaní prác s viac ako dvoma autormi medzi predposledným a posledným autorom uveďte znak „&“ • v texte uveďte napr.: podľa Adamca (Adamec 2003), alebo podľa Kaňucha a Krištína (Kaňuch & Krištín 2003) • v prípade citácie príspevku alebo publikácie dvoch autorov uveďte mená oboch (Kaňuch & Krištín 2003); pokiaľ sú traja a viacerí autori, uvádzajte len meno prvého + „et al.“ (napr. Eliáš et al. 2003) • pri citovaní viacerých prác, v zátvorke tieto zoraďte chronologicky od najstaršej po najnovšiu a oddeľte ich bodkočiarkou (napr. Novák 1998; Majerčáková & Mladý 2010; Debnár et al. 2020) • v zozname literatúry uveďte všetkých autorov [Kaňuch P. & Krištín A. 2003: Netopiere (Chiroptera) južnej časti Krupinskej planiny. Ochrana prírody, 22: 97 – 100.; resp. Eliáš P. Dítě D. & Sádovský M. 2003: Rastie Acorellus pannonicus (Jacq.) Palla na Slovensku? Ochrana prírody, 22: 23 – 25.] • uveďte všetky literárne pramene (bibliografické odkazy) použité v texte príspevku, resp. pri ilustráciách, vrátane internetových zdrojov • pre online dokumenty uveďte aj dátum citovania (okrem seriálových publikácií) a dostupnosť dokumentu, napr.: ŠOP SR [s.a.]. Biotopy. [cit. 2021-11-26]. Dostupné na: <http://www.sopsr.sk/natura/index1.php?p=4&sec=13>. Zasielanie rukopisu Rukopisy zasielajte priebežne e-mailom na adresu redakčnej rady: ochranaprirody@sopsr.sk. Recenzovanie • všetky rukopisy prechádzajú recenzným konaním (peer review procesom) • hodnotenie rukopisu sa zasiela korešpondenčnému autorovi Publikovanie • pred publikovaním sa (korešpondenčnému) autorovi zasiela náhľadový súbor v PDF na finálnu úpravu a autorizáciu a následne aj separát v PDF • rukopisy sú zverejnené v elektronickom vydaní aktuálneho čísla časopisu na webovej stránke ŠOP SR: http://www.sopsr.sk/web/index.php?cl=55
4 \ Ochrana prírody, 44/2024 OBSAH Ľubomír Panigaj Motýle (Lepidoptera) vybraných území CHKO Horná Orava The Lepidoptera of selected areas of Horná Orava Protected Landscape Area ................................................................5 – 30 Oto Majzlan Coleoptera na Sládkovičovskej dune a vo Vincovom lese – južné Slovensko Coleoptera on the Sládkovičovská Dune and in the Vincov les Forest – southern Slovakia....................................... 31 – 55 Boris Lipták Raky ako zrkadlo súčasných výziev ochrany prírody Crayfish as a mirror of current challenges in nature conservation..................................................................................... 56 – 61 Martin Danilák Faunistické údaje o výskyte niektorých druhov cicavcov na území východného Slovenska z obdobia rokov 2012 – 2020 Faunistic data on the occurrence of mammals in the territory of eastern Slovakia (2012 – 2020) ............................ 62 – 71 Michal Kalaš Príčiny zranení voľne žijúcich živočíchov na severnom Slovensku a ich rehabilitácia Causes of injuries to wildlife in northern Slovakia and its rehabilitation ........................................................................ 72 – 81 Miloš Lukáč Príspevok k výskytu lichenikolných húb napádajúcich Xanthoria parietina z územia Slovenska Contribution to the occurrence of lichenicolous fungi invading Xanthoria parietina from Slovakia....................... 82 – 86 Katarína Hegedüšová Vantarová, Ján Kliment Lišajníky, machorasty a cievnaté rastliny Národného parku Veľká Fatra – publikácia významná nielen pre vedu a ochranu prírody Lichens, bryophytes and vascular plants of the Veľká Fatra National Park - An important publication not only for science and nature conservation........................................................................ 87 – 88 Gabriela Kalašová Päťdesiat rokov monitoringu návštevnosti v oblasti Národného parku Malá Fatra Fifty Years of Visitor Monitoring in the Malá Fatra National Park ................................................................................ 89 – 101
Ochrana prírody, 44/2024 / 5 MOTÝLE (LEPIDOPTERA) VYBRANÝCH ÚZEMÍ CHKO HORNÁ ORAVA Ľubomír Panigaj Maurerova 18, 040 22 Košice, lubo.panigaj@gmail.com The Lepidoptera of selected areas of Horná Orava Protected Landscape Area Abstract: During the years 2021 to 2023, lepidopteran research was conducted in several areas of European importance within the Horná Orava Protected Landscape Area. Peat bogs - Klinské, Slaná voda and Beňadovské, along foothill and mountain meadows – Koleňová, Vahanov, Lomnianska hoľa and high mountain localities such as Pilsko and Babia hora were studied more intensively. A total of 427 lepidopteran species were identified, of which 67 were diurnal. The most valuable community was found in the Klinské rašelinisko peat bog (186 species), where tyrphophilic species such as Crambus uliginosellus, Acronicta menynathidis, Coranartha cordigera, Lycophotia porphyrea, Protolampra sobrina, Celaena haworthii were identified. The Slaná voda peat bog was dominated by mountain species from meadows and spruce forests at higher altitudes, e.g. Dichelia histrionana, Catoptria margaritella, Udea nebulalis, Cosmotriche lobulina, Puengeleria capreolaria, Chloroclysta miata, Syngrapha interrogationis, Panthea coenobita, Apamea rubrirena, Photedes minima, Denticucullus pygmina. Among butterfly species, the most were found at the Koleňová site with 44 species identified. Overall, the most significant findings include butterflies associated with wetlands, such as - Melitaea diamina, Lycaena hippothoe, L. alciphron, Brenthis ino. To preserve the diversity of lepidopteran communities at the Horná Orava PLA sites, management measures have been defined. These included regular mowing, extensive grazing, the removal of invasive trees, and the maintenance of the water regime. Key words: butterflies and moths, faunistics, meadows, peat bogs, Northern Slovakia ÚVOD Územie Chránenej krajinnej oblasti Horná Orava po entomologickej, presnejšie lepidopterologickej stránke je spracované nedostatočne. Pozornosť špecialistov pútali hlavne rašeliniská, takže jediná súborná práca sa týka práve motýľov rašeliniska Rudné pri Suchej Hore, kde Janovský & Reiprich (1989) pôsobili v rokoch 1974 až 1986 a ktorí zahrnuli do svojho príspevku aj publikované alebo nepublikované údaje iných autorov. O jednotlivých vzácnych nálezoch referoval napr. Králiček (1981) – Syngrapha microgamma, Richter et al. (2013) – Dysstroma infuscata. V staršej literatúre (Hrubý 1964) sa nachádza viacero údajov o výskyte motýľov v oblasti Hornej Oravy. S istou dávkou predstavivosti by sme mohli aplikovať výsledky výskumu motýľov z poľského Babiogórskiego parku narodowego (Zajda & Przybylowicz 2003) aj na slovenskú stranu masívu Babej hory, ktorá leží v rámci Chránenej krajinnej oblasti (ďalej len „CHKO“) Horná Orava. Z iných skupín bezstavovcov, resp. hmyzu oravských rašelinísk, možno spomenúť výsledky výskumu pavúkov (Svatoň 1981), vážok (Janský & David 1997), koscov (Astaloš 2003), mravcov (Wiezik et al. 2008) a rovnokrídlovcov (Krištín et al. 2012). METODIKA A MATERIÁL Výskum motýľov na Hornej Orave prebiehal v rokoch 2021 až 2022 a čiastočne aj v roku 2023, a to vo vybraných územiach európskeho významu (ďalej len „SKUEV“) v územnej pôsobnosti Správy CHKO Horná Orava. Zameraný bol na získanie informácií pre spracovávanie programov starostlivosti pre jednotlivé SKUEV. Denné motýle boli zisťované počas prechádzania po ploche lokality priamou observáciou, prípadne odchytom motýliarskou sieťkou a po determinácii a zápise do terénneho protokolu vypúšťané späť do voľnej prírody. V menšej miere som použil aj metódu smýkania bylinnej vegetácie. Druhy s nočnou aktivitou som zisťoval odchytom na umelé svetlo z elektrického agregátu s priamou účasťou pri odchytovom zariadení alebo na ďalšej lokalite paralelne v tú istú noc pomocou mobilných svetelných lapačov. Priamo v teréne neurčiteľné jedince boli odchytené a determinované podľa prešetrenia stavby ektodermálnych kopulačných orgánov. Uložené sú v súkromnej zbierke autora. Okrem kvalitatívnej stránky prieskumu som sledoval aj početnosť jednotlivých druhov v intenciách semikvantitatívnej stupnice. Ochrana prírody, Banská Bystrica, 44: 5–30, 2024
6 \ Ochrana prírody, 44/2024 Opis skúmaných lokalít Všetky sledované lokality ležia na území CHKO Horná Orava vo viacerých orografických celkoch. Z hľadiska geologického je Horná Orava tvorená horninami flyšového pásma. Častým podkladom bývajú nepriepustné ílovce, na ktorých sa udržiava zrážková voda. V terénnych depresiách potom vznikali rašeliniská, ktoré sú významným krajinným fenoménom tohto územia. Klíma je tu chladná a vlhká, lesné porasty tvoria prevažne bučiny a už aj od nižších polôh značné rozlohy zaberajú smrečiny. V najvyšších polohách vrcholov Pilsko a Babia hora je vyvinutý subalpínsky reliéf s kosodrevinou. Nižšie polohy a okolia ľudských sídel sú poznačené intenzívnou poľnohospodárskou aktivitou. V nasledujúcich riadkoch podávam ich stručnú charakteristiku, pozíciu na mape (obr. 1) a pri niektorých typický záber habitatu. KR – Klinské rašelinisko, SKUEV0191 Rašeliniská Bielej Oravy (Oravská kotlina): termíny návštev – 11. 6., 28. 6., 23. 7. 2021; 15. 5., 7. 6., 7. 7., 10. 8., 30. 8., 18. 10. 2022; 15. 7., 16. 8. 2023. SKUEV leží uprostred kultúrnej krajiny s rozlohou 15,07 ha, obklopené agrobiocenózami, v nadmorskej výške okolo 615 m, súradnice miesta odchytu motýľov s nočnou aktivitou sú N49°25.78' E19°29.936'. Ide asi o posledné významné oravské rašelinisko s viacerými jedinečnými tyrfobiontnými druhmi rastlín, napr. Menyanthes trifoliata, Oxycoccus Obr. 1: Mapa CHKO Horná Orava so sledovanými lokalitami (1 – Klinské rašelinisko, 2 – Slaná voda, 3 – Beňadovské rašelinisko, 4 – Suchá Hora-Rudné, 5 – Koleňová, 6 – Vahanov, 7 – Lomnianska hoľa, 8 – Pilsko, 9 – Babia hora, 10 – Mútne, 11 – Tisovnica, 12 – Taskovka, 13 – Jelešňa, 14 – Spálený grúnik. Modré krúžky reprezentujú rašeliniská, okrové lúky, biele vysokohorské lokality. Biela čiara ohraničuje CHKO Horná Orava (z podkladov Geodetického a kartografického ústavu v Bratislave spracovala T. Gondová). Fig. 1. Map of the Horná Orava PLA with monitored localities (1 – Klinské rašelinisko peat bog, 2 – Slaná voda, 3 – Beňadovské rašelinisko peat bog, 4 – Suchá Hora-Rudné, 5 – Koleňová, 6 – Vahanov, 7 – Lomnianska hoľa, 8 – Pilsko, 9 – Babia hora, 10 – Mútne, 11 – Tisovnica, 12 – Taskovka, 13 – Jelešňa, 14 – Spálený grúnik. Blue circles represent peatlands, ochre represent meadows, and white high mountain locations. The white line delimits the Horná Orava PLA (based on data from the Geodetic and Cartographic Institute of Bratislava processed by T. Gondová).)
Ochrana prírody, 44/2024 / 7 palustris, Vaccinium uliginosum, Ledum palustre. Ohraničené je zárastom drevín, ktoré sa tlačia na plochu rašeliniska – brezy, osiky, borovice, jelše (obr. 2). 2. SLV – SKUEV0190 Slaná voda (Podbeskydská brázda): termíny návštev – 10. 6., 28. 6., 23. 7. 2021; 14. 5., 8. 6., 6. 7., 9. 8., 29. 8., 18. 10. 2022; 15. 7., 15. 8. 2023. SKUEV sa rozprestiera na ploche až 221,6 ha a z hľadiska biotopov zahŕňa lužné, vŕbovo-topoľové a vŕbové porasty, slatiny, prechodné rašeliniská a trasoviská, brezové, borovicové a smrekové lesy na rašeliniskách. Značná časť lokality je zalesnená. Nadmorská výška plochy, kde bol realizovaný nočný odchyt, je 760 m, zemepisné súradnice N49°31.689' E19°28.602'. 3. BH – SKÚEV0191 Beňadovské rašelinisko (Podbeskydská vrchovina): termíny návštev – 10. 6., 29. 6., 22. 7. 2021; 13. 5., 6. 6., 6. 7., 8. 8., 30. 8. 2022. SKUEV leží v alúviu riečky Mútňanka v nadmorskej výške 700 m s rozlohou 10,90 ha, súradnice odchytu na nočné svetlo sú N49°25.197' E19°19.76'. Ide skôr o plošne rozsiahlejší súbor slatinných habitatov s bylinnou, krovitou a čiastočne aj stromovou vegetáciou (obr. 3). Na lokalite sú viditeľné stopy zásadného manažmentového zákroku, ktorým boli odstraňované náletové dreviny. Časť lokality je každoročne vykášaná. 4. SHR – Suchá Hora-Rudné, SKUEV0057 Rašeliniská Oravskej kotliny (Oravská kotlina): termíny návštev – 30. 6. 2021; 30. 8. 2022. SKUEV leží v nadmorskej výške 760 m, prieskum denných motýľov prebiehal zhruba okolo súradníc N49°23.453' E19°46.905'. Donedávna naše najcennejšie rašelinisko vrchoviskového typu. Po intenzívnej ťažbe rašeliny v centrálnej časti (obr. 4) ostali len okrajové enklávy plôch s pôvodnými atribútmi rašeliniska (obr. 5). 5. KO – SKUEV0659 Koleňová (Podbeskydská vrchovina): termíny návštev – 12. 6., 29. 6., 22. 7. 2021; 13. 5., 6. 6., 6. 7., 8. 8., 19. 10. 2022. SKUEV leží v rozpätí nadmorských výšok 750 až 880 m, súradnice stredu lokality sú N49°24.284' E19°15.115'.VeľObr. 2: Klinské rašelinisko s kvitnúcim Ledum palustre (foto: autor) Fig. 2. Klinské rašelinisko peat bog with flowering Ledum palustre (photo: author)
8 \ Ochrana prírody, 44/2024 Obr. 3: Beňadovské rašelinisko (foto: autor) Fig. 3. Beňadovské rašelinisko peat bog (photo: author) Obr. 4: Ťažbou rašeliny zdevastovaná centrálna časť rašeliniska Rudné pri obci Suchá Hora (foto: autor) Fig. 4. The central part of the Rudné peat bog near the village Suchá Hora devastated by peat extraction (photo: author)
Ochrana prírody, 44/2024 / 9 mi pestré lúčne rastlinné spoločenstvá na ploche 83,27 ha s pestrou paletou rastlinných spoločenstiev, od suchších a teplejších ovsíkových (obr. 6) až po mokraďové spoločenstvá svahových mokrín a pramenísk. Mozaiku dotvárajú skupinky či solitéry ihličnatých a listnatých stromov a kríkov. Lokalita je vykášaná, miestami sa pasie (obr. 7). 6. VAH – SKUEV0828 Vahanov (Podbeskydská vrchovina): termíny návštev – 24. 7., 13. 8. 2021; 14. 5., 7. 6., 8. 7., 10. 8., 1. 9. 2022. Lokalita leží vo vertikálnom rozpätí 850 až 900 m n. m., súradnice stredu monitorovaného územia sú N49°27.608' E19°26.769', rozloha 119,81 ha. Rozsiahle podhorské až horské lúky (obr. 8), plošne strojovo vykášané, časť je prepásaná ovcami. 7. LH – SKUEV0826 Lomnianska hoľa (Oravská Magura): termíny návštev – 29. 6. 2022; 9. 6., 29. 8. 2023. Sledovaná časť SKUEV leží v nadmorskej výške 850 až 1050 m, stred má súradnice N49°21.222' E19°17.082'. Lokalita s celkovou rozlohou 109,81 ha pri nástupe od lesnej cesty od obce Lomná v hrebeňovej časti nie je veľmi výnimočná (obr. 9). Jej floristickú skladbu i entomocenózy degraduje pastva hovädzieho dobytka. Na ploche sa vykonáva aj kosenie. 8. PIL – SKUEV0188 Pilsko (Oravské Beskydy): termíny návštev – 13. 8. 2021; 7. 7., 30. 8. 2022. Územie sa rozprestiera od horského po subalpínske pásmo na ploche 701,01 ha. Prieskum som realizoval v rozpätí nadmorských výšok 1 250 až 1 550 m pozdĺž zeleno značeného turistického chodníka, hlavne na ploche so stredovou súradnicou N49°31.566' E19°19.326' a v mieste pripojenia modrej značky. Na území SKUEV sa nachádzajú horské smrekové lesy, porasty kosodreviny, psicové lúky, vresoviská a spoločenstvá kríčkov (čučoriedka, borievka) v subalpínskom stupni (obr. 10). 9. BH – SKUEV0189 Babia hora (Oravské Beskydy): termíny návštev – 12. 8. 2021; 11. 8., 31. 8. 2022. Rozľahlá lokalita zaberá plochu 513,94 ha s rozpätím nadmorských výšok od 1 250 do 1 730 m, nepočítajúc nižšie zalesnené partie. Zemepisné súradnice miesta s centrom vlastného prieskumu sú N49°34.151' E19°31.713', zhruba v1 600 m n. m. Predmetom ochrany sú horské smrekové lesy, vysokohorské a horské psicové porasty na silikátovom podklade a vresoviská, ako aj polohy v subalpínskom, ba až alpínskom stupni (obr. 11). Obr. 5: Zachovalé plochy rašeliniska Rudné pri obci Suchá Hora (foto: autor) Fig. 5. Preserved parts of the Rudné peat bog near the village Suchá Hora (photo: author)
10 \ Ochrana prírody, 44/2024 Obr. 6: Zakvitnuté suché lúky na lokalite Koleňová (foto: autor) Fig. 6. Blooming dry meadows at the Koleňová site (photo: author) 10. MU – Mútnianske rašelinisko, SKUEV0191 Rašeliniská Bielej Oravy (Podbeskydská brázda): termíny návštev – 29. 6. 2021; 9. 6., 1. 9. 2022. Lokalita leží v širšom alúviu riečky Mútnianka v nadmorskej výške 780 m s rozlohou 14,14 ha a súradnicami stredu územia N49°28.16' E19°17.252'. Rašelinisko je rozsiahle, celkovo v dobrej kondícii. Jeho stav je dobrý, niektoré časti, kde sa rozrastajú kroviny, by bolo potrebné asanovať. 11. TIS – Tisovnica, SKUEV0187 Rašeliniská Oravských Beskýd (Oravské Beskydy): termíny návštev – 10. 6., 28. 6. 2021; 8. 6., 6. 7., 9. 8. 2022. SKUEV leží v smrekovom lesnom poraste v nadmorskej výške 750 m. Súradnice stredu lokality sú N49°33.884' E19°24.487'. Rozlohou neveľká lokalita. Ide o lesné rašelinisko, ktoré bolo zarastené smrekmi a borovicami, v súčasnosti na značnej ploche vyťaženými. Zásah mal za cieľ predĺžiť „životnosť“ rašeliniska, čo je však otázne, pretože na jeho ploche je viditeľný bujnejúci porast mladých smrekov a intenzívne sa rozrastajúce trsy čučoriedok. Časť tyrfofilnej vegetácie prežíva (Eriophorum vaginatum), ale zmenšuje sa plocha machov – rašelinníkov a vytrácajú sa aj ďalšie tyrfofilné druhy rastlín. 12. TAS – Ťaskovka, SKUEV0191 Rašeliniská Bielej Oravy (Podbeskydská vrchovina): 11. 6. 2021; 7. 6., 9. 8. 2022. Nadmorská výška lokality, ktorá leží tesne vedľa cesty a je od nej oddelená Klinským potokom, je 740 m. Stred má súradnice N49°27.184' E19°27.722'. Skôr slatinná, zamokrená svahová lúčka s rozlohou len 0,67 ha, porastená vlhkomilnou vegetáciou je síce zaujímavá, ale rozlohou veľmi malá pre rozvoj druhovo významnejšej lepidopterofauny. 13. JEL – SKUEV0222 Jelešňa (Oravská kotlina): 11. 6. 2021. Zemepisné súradnice skúmaného miesta sú N49°24.56' E19°38.488'. V lesnom poraste, miestami vyťaženom, sú v nadmorskej výške 620 – 630 m lokalizované mokriny, ktoré ale podľa môjho názoru nepredstavujú z hľadiska entomofauny nijaké významnejšie habitaty. 14. SPG – Spálený grúnik, SKUEV0187 Rašeliniská Oravských Beskýd (Oravské Beskydy): 9. 8. 2022. Lesné rašelinisko leží v nadmorskej výške 870 m s rozlohou 54,78 ha. Skúmaná časť má súradnice N49°30.12' E19°15.264'. Asi pred 20 rokmi bola voľná plocha oveľa rozsiahlejšia s krásne vyvinutými bultami a šlenkami. V súčasnosti je rašelinisko, až na voľnejšiu centrálnu časť, zarastené smrekovým lesom a degraduje.
Ochrana prírody, 44/2024 / 11 Obr. 8: Lúky na Vahanove (foto: autor) Fig. 8. Meadows in Vahanov (photo: author) Obr. 7: Ukážka kosenia na lúkach Koleňovej (foto: autor) Fig. 7. An example of mowing in the Koleňová meadows (photo: author)
12 \ Ochrana prírody, 44/2024 Obr. 9: Vrcholové lúky Lomnianskej hole (foto: autor) Fig. 9. Summit meadows of Lomnianská hoľa (photo: author) Obr. 10: Vegetácia na vrchole Pilska (foto: autor) Fig. 10. Vegetation on the peak of Pilsko (photo: author)
Ochrana prírody, 44/2024 / 13 Obr. 11: Vegetácia pod vrcholom Babej hory (foto: autor) Fig. 11. Vegetation under the peak of Babia hora Mountain (photo: author) VÝSLEDKY A DISKUSIA Zistené druhy motýľov uvádzam v tabuľkovej forme (tab. 1). Systém a názvoslovie používam v zmysle práce Pastorálisa (Pastorális 2022). Lokality sú v tabuľke označené kódom, pod ktorým sú uvedené v zozname lokalít. Spolu bol na štrnástich uvedených lokalitách zistený výskyt 427 druhov motýľov. Z toho je 67 druhov s dennou aktivitou a 360 s nočnou aktivitou. Ide o prvú rozsiahlejšiu sondu do lepidopterofauny hornooravskej prírody. Lokality, ktorých lepidopterofauna sa skúmala, môžeme rozdeliť do troch skupín – rašeliniskové (9), na mape vyznačené modrým krúžkom, lúčne (3), na mape vyznačené okrovým krúžkom a vysokohorské (2), na mape s bielym krúžkom. Jednotlivé zachovalé rašeliniská v rôznom sukcesnom štádiu reprezentovali jednoznačne najatraktívnejšie habitaty. Treba povedať, že v sústave území európskeho významu v rámci CHKO Horná Orava nie sú motýle predmetom ochrany v žiadnom z nich. Dokonca sa zatiaľ v žiadnom z týchto území nepodarilo zistiť druhy motýľov európskeho alebo národného významu. Teoreticky som očakával možný výskyt jasoňa chochlačkového (Parnassius mnemosyne), čo sa však zatiaľ nepodarilo potvrdiť, možno aj preto, že z dôvodu nevyhovujúceho (chladného) počasia v dobe prieskumu nebol zachytený jarný aspekt lepidopterofauny. Podobne by sa na Hornej Orave mohol na zamokrených habitatoch nachádzať ohniváčik veľký (Lycaena dispar). Pri súčasnom výskume bol zaznamenaný len výskyt niekoľkých druhov uvedených v zozname ohrozených druhov motýľov v zmysle práce M. Kulfana a J. Kulfana (Kulfan & Kulfan 2001): Brenthis ino – VU, Lycaena alciphron – VU, Melitaea diamina – VU, Colias palaeno – CR. Z literárnych prameňov (Janovský & Reiprich 1989) poznáme ešte údaje, skôr historického rázu, o výskyte niektorých ďalších druhov: Coenonympha tullia – VU, Arichanna melanaria – CR, Syngrapha microgramma – CR, Vacciniina optilene – CR), pričom VU – zraniteľný, CR – kriticky ohrozený. Výskyt týchto druhov treba potvrdiť. Rašeliniská Celkovo som na všetkých rašelinných či rašelinno-slatinných lokalitách zaregistroval výskyt 403 druhov motýľov. Pozornosť som zameral najmä na Klinské rašelinisko a na rašelinisko na lokalite Slaná voda pod Babou horou. Výsledky
14 \ Ochrana prírody, 44/2024 naznačujú, že Klinské rašelinisko, na ktorom som zistil 186 druhov motýľov (z toho 12 druhov denných), má svoje nesporné entomologické hodnoty, ale nie až v takom rozsahu ako rašelinisko Suchá Hora-Rudné. Do zoznamu som zaradil aj žltáčika Colias palaeno, hoci jeho odchyt sa nepodaril a bol len pozorovaný na väčšiu vzdialenosť. Pomerne jednotvárna potravná ponuka neumožňuje výskyt väčšieho počtu denných druhov motýľov. Ich výskyt sa koncentroval v podstate len v periférnych partiách rašeliniska. V skupine druhov s nočnou aktivitou je situácia lepšia. Zistené boli tyrfofilné druhy, napr. Crambus uliginosellus, Acronicta menynathidis, Coranartha cordigera, Lycophotia porphyrea, Protolampra sobrina, Celaena haworthii. Konkrétne nález Celaena haworthii je významný, ide o druhý údaj zo Slovenska. Prvýkrát motýľa zaregistrovali Elsner & Titz (1976) na rašelinisku Suchá Hora-Rudné. Vyššie uvedené druhy sú zväčša troficky viazané v larválnom štádiu na tyrfofilnú flóru (Ledum palustre, Vaccinium uliginosum, Eriophorum vaginatum a pod.), takže ich výskyt sa dal predpokladať, aj keď výskyt ďalších očakávaných spécií sa nepotvrdil. Početné boli aj hygrofilné druhy – Anticollis sparsata či druhy rodu Mythimna. Pri odchyte na svetlo boli zistené aj tyrfoxénne druhy prilietavajúce z okolitých agrocenóz, napr. Lathronympha strigana, Chiasma clathrata, druhy rodu Agrotis, Noctua, keďže Klinské rašelinisko leží uprostred kultúrnej krajiny, obklopené agrobiocenózami (polia, kosné lúky a pod.). Jedným z dôležitých predpokladov jeho existencie je zamedzenie možnej kontaminácie vôd látkami používanými v poľnohospodárstve, ktoré by sa z okolitých pozemkov zrážkami mohli splachovať na plochu rašeliniska, a tým ovplyvniť jeho vegetačnú skladbu. Hoci sukcesia krovín a stromov z okraja rašeliniska smerom dovnútra je proces prirodzený, pre dlhodobé udržania súčasného stavu je potrebné túto sukcesiu priebežne utlmovať, čo sa aj deje, ale odstránená biomasa by sa mala z plochy rašeliniska odstrániť. Významnou hrozbou pre rašelinisko môže byť tiež vedomé alebo nevedomé odvodnenie. Určite odporúčam vo výskume motýľov tohto rašeliniska pokračovať s cieleným zameraním na tyrfobiontné a tyrfofilné druhy. Na lokalite Slaná voda bolo zistených taktiež 186 druhov (18 druhov denných), z významnejších napríklad Acleris lipsiana. Vyslovene tyrfofilné či tyrfobiontné druhy som nezaznamenal, skôr dominovali horské druhy lúk a smrečín vyšších polôh, napr. Dichelia histrionana, Brenthis ino, Melitaea diamina, Catoptria margaritella, Udea nebulalis, Cosmotriche lobulina, Puengeleria capreolaria, Chloroclysta miata, Syngrapha interrogationis, Panthea coenobita, Apamea rubrirena, Photedes minima, Denticucullus pygmina. Bolo by potrebné dôkladnejšie preskúmať aj habitaty vpravo od cesty zo Slanej vody k Hviezdoslavovej horárni (tzv. Rabčické bory), kde by sa tiež mala vyskytovať na rašeliniská viazaná lepidopterofauna. Čím viac takýchto lokalít/habitatov bude známych a zachovaných, tým to bude pre prežívanie fauny motýľov výhodnejšie, pretože metapopulácia týchto druhov by mala vyšší počet lokálnych populácií, a tým pádom vyššiu šancu na prežitie pri prípadnom zničení niektorej/niektorých z nich. To sa týka v podstate všetkých rašeliniskových habitatov na Hornej Orave. Prírodné pomery lokality Slaná voda hodnotím ako udržateľné. Negatívne vplyvy, až na prebiehajúcu sukcesiu, neboli identifikované. Dôležitým faktorom je udržať stabilný hydrologický režim. Svoju nespornú hodnotu majú aj bohato zakvitnuté svahové mokriny/prameniská vpravo od príjazdovej cesty k Slanej vode (obr. 12), ktoré sú charakterizované rozvinutou hygrofilnou vegetáciou (vstavače, páperník, pichliače, bodliaky). Na týchto lúčnych enklávach medzi skupinami stromov sa vyskytuje vo vysokej abundancii veľa mokraďových druhov denných motýľov – Melitaea diamina, Brenthis ino, Lycaena hippothoe, z ďalších to sú Pieris rapae, Ochlodes sylvanus, Vanessa cardui, Polyommatus semiargus, Leptidea sinapis, Erebia medusa. Udržateľnosť habitatu zabezpečí manažment zabezpečujúci stabilizáciu vysokej hladiny podzemnej i povrchovej vody a občasné odstránenie náletu vysoko steblových bylín. Na Beňadovskom rašelinisku bolo zistených 159 druhov. Zaujímavý bol výskyt sťahovavého žltáčika Colias crocea. Zo všetkých sledovaných rašeliniskových lokalít som na tomto rašelinisku v jeho okrajových častiach zistil najviac druhov denných motýľov, až 42, čo je porovnateľné s klasickými lúčnymi lokalitami. Postarala sa o to pestrejšia skladba habitatov aj v okolí rašeliniska a suchšie partie jeho okrajových častí. Z denných druhov k významnejším patria napr. hygrofilné Melitaea diamina, Brenthis ino, Lycaena alciphron, z nočných Hydrelia sylvata, Athetis palustris, Mythimna pudorina, M. impura, M. turca. Okrem doteraz realizovaných cielených zásahov na ploche rašeliniska by bolo potrebné aj v južnej časti prerezať kroviny a presvetliť vegetačný (krovinový) kryt. Vykášať by sa mali aj „monokultúrne“ zárasty tráv, ktoré bránia rozvoju kvitnúcich bylín, potravného zdroja pre imága motýľov a následne aj ich larválne štádiá. Osobne som sa rašelinisku Rudné pri Suchej Hore, odkiaľ je z minulosti zaznamenaný výskyt 409 druhov motýľov (Janovský & Reiprich 1989), nevenoval zvlášť výrazne, keďže fauna motýľov tohto donedávna najcennejšieho slovenského rašeliniska už spracovaná bola a jeho súčasný stav nie je optimistický. Nevykonával som tu nočné odchyty, takže porovnanie, ktoré druhy vymizli a ktoré prežívajú, nie je možné. Ako doplnok k zoznamu denných druhov uvádzam nálezy troch druhov s dennou aktivitou, ktoré doposiaľ neboli odtiaľ uvádzané – Maniola jurtina, Speyeria aglaja a Apatura iris. Ťažba rašeliny z plochy rašeliniska úplne zmenila hydrologické, mikroklimatické, vegetačné a následne aj entomologické
Ochrana prírody, 44/2024 / 15 pomery. Ostalo niekoľko rozlohou menších enkláv po obvode rašeliniska, hlavne na západnej strane (obr. 5), v kontakte s poľnohospodárskou pôdou, ktoré si ešte ako-tak zachovávajú status rašeliniska. Otázne je, či ich plocha postačuje na prežívanie vzácnych tyrfobiontných druhov, ktoré tu boli pred 30 a viac rokmi zistené. Drastické odvodnenie a vyťaženie rašeliny v strede rašeliniska úplne odhalilo a zdevastovalo podklad (obr. 6). Ten je bez živej vegetácie, prehriaty, vysúšaný a spätná revitalizácia a šírenie tyrfobiontnej vegetácie prebieha len minimálne. Vôbec sa neobnovuje porast machov rašelinníkov. V roku 2013 bola publikovaná správa o náleze nového druhu motýľa z čeľade Geometridae – Dysstroma infuscata pre faunu Slovenska (Richter et al. 2013), čo je dôvod na to, aby záujem o možnú revitalizáciu a záchranu tohto rašeliniska pretrvával a zintenzívnil sa. Pozoruhodná je aj neďaleká lokalita Sosniny, ktorú reprezentujú lesné rašeliniská s menšími enklávami presvetlených rojovníkových borín. Podrobný lepidopterologický prieskum by pravdepodobne aj tam mohol priniesť nálezy podobného druhového spektra ako na lokalite Rudné. Pre dokreslenie skladby lepidopterofauny rašeliniskových habitatov je vhodné spomenúť, viac-menej z historického hľadiska, niekoľko údajov z lokality Bor na Orave, ktorá bola zaplavená vodou Oravskej priehrady a v súčasnosti neexistuje. Ide o údaje českého entomológa D. Povolného, ktoré zahrnul Hrubý (1964) do svojho kompendia. Sú zaujímavé, keďže dokladajú distribúciu druhov motýľov v území Hornej Oravy viazaných na rašeliniská. Sú to staré, vyše 70-ročné nálezy a v súčasnosti viaceré z nich neboli potvrdené (vyznačené boldom). Ich výskyt ale nie je vylúčený – Eulithis testata, Crambus ericellus, Crambus uliginosellus, Catoptria margaritella, Philedone germingana, Dichrorampha petiverella, Gypsonoma caecana, P. aspidiciana, Gypsonoma incarnana, Epinotia cruciana, Olethreutes (Phiaris) lediana, Argyroploce (Phiaris) turfosana, Argyroploce (Phiaris) schulziana, Argyroploce lacunana, Apotomis semifasciana, Bactra lanceolana, Pachnobia alpicola. Ostatným rašeliniskovým či slatinným lokalitám bola venovaná menšia pozornosť aj z toho dôvodu, že sa nachádzajú v pokročilejšom štádiu degradácie, zarastajú drevinami, sú zazemňované, so zníženým stavom podzemnej vody a úbytkom typickej flóry. Obr. 12: Vlhkomilná vegetácia na svahoch pred lokalitou Slaná voda (foto: autor) Fig. 12. Hygrophilous vegetation on the slopes in front of the Slaná voda site (photo: author)
16 \ Ochrana prírody, 44/2024 Lúky Na podhorských a horských lúčnych lokalitách, územiach európskeho významu bola pozornosť zameraná na denné druhy. Najbohatšiu faunu hostila zmes lúčnych spoločenstiev na SKUEV Koleňová. Bolo na nej zistených 67 druhov (z toho 44 denných), prevažne bežných, s malými výnimkami, napr. Lycaena hippothoe, Brenthis ino. To súviselo s vhodným manažmentom, kosením, ktoré sa uskutočňuje na etapy, ponechávajú sa rozsiahlejšie nevykášané plochy, hlavne na zamokrených miestach a svahových prameniskách, kde je problematické použiť mechanizáciu, čo je v konečnom dôsledku pre motýle pozitívne (obr. 7). Dôležitý je výsledok a ten je potešiteľný. Rozsiahle a pestré sú aj lúky na Vahanove, ktoré sú však vo vyššej nadmorskej výške okolo 1 000 m, čo predstavuje v rámci hornooravskej prírody už dosť chladné polohy. Potvrdil som tu výskyt 53 druhov motýľov (z toho 42 denných). Horské lúky sú plošne strojovo naraz vykášané, niektoré malé plôšky sú však ponechané a koncentruje sa na nich hmyz. Časť lúk je vypásaná ovcami, zatiaľ bez viditeľného narušenia habitatov. V rámci SKUEV sú zahrnuté aj poľné a lesné cesty, v okolí ktorých je výrazne vyššia diverzita motýľov. Mieša sa tu spoločenstvo lúk so spoločenstvami lesov a krovín a ich lemov. Významnejšie druhy zistené neboli, ale prežíva tu pestré spoločenstvo denných druhov motýľov, ktoré sú typické pre podobné habitaty. Vyššiu nadmorskú výšku indikuje prítomnosť subalpínskeho druhu očkáňa Erebia euryale, prípadne montánneho mlynárika Pieris bryoniae. Podobné pomery vládnu aj na SKUEV Lomnianska hoľa, kde navyše prebieha aj pastva hovädzieho dobytka. Z dvoch návštev tohto územia nie je možné vyvodiť relevantné závery. Vysokohorské lokality Tieto typy habitatov zastupovali dva známe vrchy Oravských Beskýd – Babia hora a Pilsko. V SKUEV Pilsko som celkovo zaregistroval výskyt 21 druhov motýľov (boldom sú vyznačené druhy montánne/boreomontánne, subalpínske) – Epinotia tedella, Pieris bryoniae, Pieris napi, Gonepteryx rhamni, Erebia euryale, E. ligea, E. aethiops, Udea alpinalis. U. decrepitalis, U. nebulalis, Adscita statices, Polyommatus semiargus, Lasiommata maera, Pararge aegeria, Aglais urticae, A. io, Vanessa atalanta, Macaria brunneata, Plagodis pulveraria, Euphyia unangulata, Arctia plantaginis. V spodnej časti SKUEV je badateľný stav po veternej kalamite, ktorou sa uvoľnil priestor pre nárast kvitnúcich bylín a z toho rezultujúce zvýšené potravné možnosti pre hmyz. Horné, subalpínske partie síce vyzerajú nepoškodené a pôvodné, avšak okrem zošliapavania vegetácie v okolí vrcholu možno pozorovať rozširujúce sa plochy kosodreviny a zárastov čučoriedok na úkor travinnej vegetácie, čo je dôsledok prirodzenej sukcesie. Pôvodne boli uvádzané pre SKUEV Pilsko ako predmet ochrany aj horské psicové lúky, ktorých rozloha sa v účasnosti rapídne zmenšuje v dôsledku upustenia od pôvodného hospodárskeho využívania – kosenia či pasenia. Vegetačná skladba týchto porastov sa mení, a tým klesá diverzita potravnej ponuky pre larválne i imaginálne štádiá hmyzu/motýľov. Aby vrcholové partie celkom nezarástli kríkovitou vegetáciou, vhodné by bolo buď prepásanie menším stádom oviec, alebo priebežné odstraňovanie náletu kosodreviny. Pri troch návštevách na lokalite Babia hora som zistil viacero subalpínskych spécií. V tomto území by bolo vhodné vykonať aj nočný zber. Bohatšia fauna sa sústreďuje na predvrcholové partie tesne nad hornou hranicou lesa. Zistil som tu 16 druhov motýľov – Lathronympha strigana, Epinotia tedella, Erynnis tages, Erebia euryale, Pieris brassicae, P. napi, Gonepteryx rhamni, Aplocera praeformata, Aglais io, A. urticae, Pararge aegeria, Xanthorhoe montanata, Autographa gamma, Cerapteryx graminis, Udea alpinalis, U. lutealis. Existujú aj veľmi staré údaje z Babej hory – Epirrhoe rivata, Abraxas sylvata, ktoré uvádza Hrubý (1964), prípadne staršie údaje zberateľa Š. Seďu, ktoré zhrnuli A. Reiprich a I. Okáli (Reiprich & Okáli 1989). Rozlohou väčším ekvivalentom k tomuto SKUEV je na poľskej strane Babiogórski park narodowy, ktorý po lepidopterologickej stránke už bol preskúmaný (Zajda & Przybylowicz 2003). Poľskí autori uvádzajú výskyt 668 druhov motýľov. Je však medzi nimi dosť veľa druhov typických pre nižšie nadmorské výšky, pretože značná časť poľského národného parku sa rozprestiera v nižších, takmer pahorkatinových polohách. Mnohé z uvedených druhov môžeme očakávať aj na našej strane Babej hory, aj keď teplomilné druhy budú asi absentovať, pretože spodné partie chráneného územia sa nachádzajú v nadmorskej výške okolo 700 m, čo je pre tieto druhy vysoko. Do úvahy preto môžeme brať len údaje z dvoch výškových pásiem – pásma kosodreviny a hôľneho (subalpínskeho), lebo tieto odpovedajú aj pásmam obsiahnutým v našom SKUEV. V kosodrevinovom stupni zistili na poľskej strane výskyt 102 druhov, v najvyššom už len 33 druhov motýľov. Zaujímavé je, že v zistenom druhovom spektre bolo málo vyslovene boreo-montánnych alebo alpínskych druhov, snáď okrem Calisto coffeella, Ellophos operaria, Lampronia rupella, Perizoma incultraria, Kessferia zimmermanni, EIachista dimicatella a Xestia rhaetica. Montánnych druhov, hlavne s väzbou na horské smrečiny, sa našlo viacero – Panthea coenobita, Eurois occulta, Hypena obesalis, Venusia cambrica, Puengeleria capreolaria, Udea alpinalis, U. decrepitalis, Entephria caesiata, Ancylis myrtilana. Na slovenskej strane Babej hory by bol potrebný dôkladnejší prieskum motýľov zo skupiny tzv. drobných druhov (Microlepidoptera), ktorý by mohol viac napovedať o entomologickej hodnote tohto, z rôznych hľadísk nesporne výnimočného územia.
Ochrana prírody, 44/2024 / 17 Obidve územia – Pilsko a Babia hora majú síce značnú nadmorskú výšku a vyvinutý subalpínsky – Pilsko, ba až alpínsky stupeň – Babia hora, ale zároveň majú malú rozlohu, ktorá nedokáže zabezpečiť trvalé prežívanie populácií vysokohorských druhov. Vrcholové partie Babej hory si zachovávajú svoje hodnoty, avšak zárasty kosodreviny by sa mali v niektorých častiach preriediť. Navyše, vrcholové partie trpia nadmerným pohybom turistov a vegetácia je intenzívne zošľapovaná. Zničený je vegetačný kryt (hoci niektoré časti sú s kamenným podkladom) a zároveň sa tým poškodzuje aj entomofauna. Problémom je aj značný počet zberačov čučoriedok, ktorí sa v letnom období pohybujú mimo značených rás, zošliapavajú a poškodzujú vegetáciu. Na Pilsku postupujúca prirodzená sukcesia vedie k zmene vegetačných pomerov, takže obmedzená a kontrolovaná pastva alebo prerezanie/presvetlenie kosodreviny či ručné vykášanie by mohlo priniesť oživenie diverzity vegetácie a zároveň entomofauny. ZÁVER Stav skúmaných rašelinísk je rôzny, hlavne pokiaľ ide o stupeň zachovalosti/degradácie, ktorá bola spôsobená človekom, resp. prirodzenou sukcesiou. Za najlepšie zachované a najhodnotnejšie považujem Klinské rašelinisko a rašelinisko Slaná voda. Svoj význam má ešte stále aj lokalita Rudné. Beňadovské rašelinisko nemá až takú významnú entomologickú hodnotu, ale Mútnianske rašelinisko by si vyžadovalo pravidelný a dlhodobejší výskum. Podobne to platí aj pre prvé dve zmieňované rašeliniská. Doterajší výskum chápem len ako primárnu sondu do komplexného pohľadu na zloženie lepidopterofauny oravských rašelinísk, za ktorou by mala nasledovať seriózna, podrobnejšia štúdia. V komplexe významných rašelinísk by iste mala mať svoje miesto aj celá zvyšná časť lokality Sosniny, ktorú som ale navštívil len krátko, hoci podľa literatúry, aj keď botanickej (Kučera & Bernátová 2012), vegetačná skladba poukazuje na možnosť nálezu aj entomologických vzácností viazaných na rašeliniskové habitaty. Závery a konkrétne riešenia, ktoré sú v uvedenej publikácii, resp. už aj v práci Trnku (Trnka 2000), navrhnuté pre zachovanie tejto lokality môžu byť chápané aj ako modelová/prípadová štúdia pre ochranu ostatných rašelinísk na území CHKO Horná Orava. Podrobne sa manažmentom mokraďových spoločenstiev zaoberá aj práca Šefferovej-Stanovej (ed.) (Šefferová-Stanová 2015). K hlavným nepriaznivým vplyvom radia zmenu vodného režimu (vybudovanie odvodňovacích kanálov), zánik živných rastlín pre larvy i imága, nevhodnú umelú výsadbu, pohyb ťažkými mechanizmami po ploche lokality a prirodzenú sukcesiu. Územia európskeho významu, vyhlásené za účelom ochrany lúčnych spoločenstiev v rámci CHKO Horná Orava, sú z hľadiska lepidopterofauny pomerne uniformné. Ide o spoločenstvá horských lúk, kde sa neočakáva významné druhové spektrum, navyše sú situované na fádnom geologickom podloží (flyš) a v nadmorských výškach, ktoré sú pre teplomilné druhy motýľov nepriaznivé. Napriek tomu je vidieť niekoľko rozdielov, ktoré vyplývajú hlavne z diverzity mikrohabitatov na sledovaných lúkach. Najlepšie z toho porovnania vychádza lokalita Koleňová. K tomu prispieva aj šetrný manažment obhospodarovania (kosenie), pri ktorom sú ponechávané rôzne veľké plochy nevykášané. V danej vegetačnej dobe predstavujú pre motýle potravné či úkrytové refúgium. Ani ostatné lúčne lokality v územiach európskeho významu nemôžem považovať za menejcenné, len príliš nevyčnievajú po stránke lepidopterologickej spomedzi známych horských lúčnych ekosystémov. Pre horské lúčne ekosystémy, ktoré som sledoval, platia všeobecné odporúčania, aby sa pokračovalo v ich pôvodnom extenzívnom obhospodarovávaní, pretože vznikli práve pôsobením človeka a jedine tie aktivity, ktoré boli na nich dlhodobo v minulosti vykonávané, ich môžu udržať v stave, ktorý je predmetom ich ochrany, t. j. pravidelné vykášanie v dlhšom časovom intervale, nie naraz, s ponechaním vždy inej časti nevykosených plôch (v rozsahu od 5 do 15% plochy), miestami využívať ručné kosenie, odstraňovanie náletov drevín, ale ponechanie starších solitérov. Prepásanie lokalít početne menšími skupinami dobytka (ovce, kozy, kravy) je vhodná, ba vítaná hospodárska aktivita. Potrebné je utlmiť, resp. zamedziť stavebné aktivity, nežiaduce je odvodnenie a turistický ruch. Šetrný zber lesných plodov možno tolerovať. Lokality podobného charakteru tvoria v oblasti CHKO Horná Orava značnú plochu. Podľa môjho názoru ich najväčším nepriateľom je strojové kosenie v priebehu veľmi krátkeho času bez ponechania refúgií s nepokosenou vegetáciou, resp. naopak, zanechanie kosenia či pasenia. Napriek tomu, že motýle nefigurujú medzi prioritnými druhmi živočíchov v skúmanom území, je možné využiť poznatky o výskyte motýľov v hornooravských územiach európskeho významu pre stanovenie optimálneho stavu lokalít a biotopov. Odvíja sa to od poznania troch základných atribútov úspešného prežívania jednotlivých populácií na jednotlivých habitatoch. Prvým je prítomnosť živných rastlín pre húsenice, hlavne v prípade, ak ide o motýle monofágne (v menšej miere oligofágne), viazané na významné druhy rastlín, typizujúcich ten-ktorý habitat či rastlinné spoločenstvo. Druhým je prítomnosť nektáronosných rastlín, poskytujúcich potravný zdroj pre imága motýľov. Rastliny s množstvom nektáru sú hmyzom preferované, takže ich bohatý výskyt na lokalite podmieňuje aj bohatý výskyt rôznych druhov motýľov. Posledným atribútom je mikroklimatický charakter habitatu. Zvyčajne teplé a suché podmienky vyhovujú vyššiemu
18 \ Ochrana prírody, 44/2024 počtu druhov motýľov, ale na druhej strane špeciálne vlhkostné pomery a chladnú mikroklímu horských lokalít alebo rašelinísk zase preferujú iné významné druhy. Poďakovanie Vďakou som zaviazaný Ing. Petrovi Balážovi, PhD., z firmy Ekoforest Žilina a zoológovi Správy CHKO Horná Orava Ing. Šimonovi Kertysovi za usmernenia a rady k terénnej časti výskumu. LITERATÚRA Astaloš B. 2003: Kosce (Arachnida, Opilliones) rašelinísk Hornej Oravy. Entomofauna carpathica 15 (3 – 4): 56 – 59. Elsner V. & Titz A. 1976: Příspěvek k poznání můrovitích Slovenska a Moravy (Lep. Noctuidae). Zpr. Českoslov. Společ. ent. ČSAV, Praha, 12: 77 – 83. Hrubý K. 1964: Prodromus Lepidopter Slovenska. SAV Bratislava, 960 pp. Janovský M. & Reiprich A. 1989: Lepidoptera rašeliniště Rudné u Suché Hory. Zborník Slovenského národného múzea, Prírodné vedy 35: 29 – 50. Janský V. & David S. 1997: Vážky (Insecta: Odonata) Oravy a oravských rašelinišť. Entomofauna carpathica, 9: 48 – 53. Králiček M. 1981: Zur Vorkommen von Syngrapha microgamma in der Tschechoslowakei (Lepidoptera, Noctuidae). Časopis Moravského muzea, Brno 66: 151 – 158. Krištín A., Sliacka A. & Jarčuška B. 2012. Orthoptera of the peat bogs and wet mountain grasslands in Orava region (NW Slovakia). Fragmenta faunistica, 55: 91 – 99. Kučera P. & Bernátová D. 2012: Ohrozenie vegetačnej a stanovištnej vegetácie Sosniny. Zborník Oravského múzea, XXIX: 307 – 342. Kulfan M. & Kufan J. 2001: Červený (ekosozologický) zoznam motýľov (Lepidoptera) Slovenska. In: Baláž D., Marhold K. & Urban P. (eds.): Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska, Ochr. prír. 20 (Suppl.): 134 – 137. Pastorális G. 2022: Zoznam motýľov (Lepidoptera) zistených na Slovensku. Entomofauna carpathica, 34, Supplementum, 1: 1 – 181. Reiprich A. & Okáli I. 1989: Dodatky k Prodromu Lepidopter Slovenska. 3. zväzok. Biologické Práce, Veda, Vydavateľstvo SAV, Bratislava, 144 pp. Richter Ig., Richter Iv. & Srnka Ľ. 2013: Výskyt piadivky Dysstroma infuscata (Tengström, 1869) na Slovensku (Lepidoptera, Geometridae). Folia faunistika Slovaca, 18 (1): 67 – 71. Svatoň J. 1981: Einige neue oder unvollkommen Spinenarten aus der Slowakei. Biológia, Bratislava, 36: 167 – 177. Šefferová-Stanová V. (ed.) 2015: Manažmentové modely pre údržbu, ochranu a obnovu mokraďových biotopov. Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, Banská Bystrica, 200 pp. Trnka R. 2000: Ochrana biodiverzity rašelinísk v Chránenej krajinnej oblasti Horná Orava. In: Stanová V. (ed.). Rašeliniská Slovenska. DAPHNE – Inštitút aplikovanej ekológie, Bratislava, p. 51 – 58. Wiezik M., Wieziková A. & Murín J. 2008: Spoločenstvá mravcov vrchovísk Hornej Oravy. Naturae tutela, 12: 55 – 60. Zajda W. & Przybylowicz L. 2003: Motyle (Lepidoptera) masywu Babiej Góry. In: Woloszyn B.W., Woloszyn D. & W. Celary W. (eds.). Monografia fauny Babiej Góry. Publ. Komitetu Ochrony Przyrody Polskiej Akad. Nauk, p. 279 – 303.
Ochrana prírody, 44/2024 / 19 Tabuľka 1: Zoznam zistených druhov motýľov v CHKO Horná Orava. Samostatný stĺpec má prvých sedem lokalít, kde prebehol dôkladnejší výskum, údaje z ostatných lokalít sú v spoločnom stĺpci (kódy lokalít sú: KR – Klinské rašelinisko, SLV – Slaná voda, BR – Beňadovské rašelinisko, SHR – Suchá Hora-Rudné, KOL – Koleňová, VAH – Vahanov, LH – Lomnianska hoľa, BH – Babia hora, PIL – Pilsko, TAS – Taskovka, TIS – Tisovnica, SPG – Spálený grúnik, MUT – Mutné, JEL – Jelešňa). Početnosť je uvedená číselným údajom semikvantitatívnej stupnice (1 – zistené 1 až 2 exempláre, 3 – zistené 3 až 10 exemplárov, 3 – zistených viac ako 11 exemplárov). V stĺpci Poznámka sú informácie o ochranárskom statuse v zmysle práce Kulfan M. & Kulfan J. (2001), resp. významnej biotopovej preferencii. Názvy pozoruhodných druhov sú vytlačené boldom. Table 1. List of Lepidoptera species identified in the Horná Orava PLA. A separate column contains the first seven sites where more detailed research was conducted, data from the other sites are in a common column (site codes are: KR – Klinské rašelinisko peat bog, SLV – Slaná voda, BR – Beňadovské rašelinisko peat bog, SHR – Suchá Hora-Rudné, KOL – Koleňová , VAH – Vahanov, LH – Lomnianska hoľa, BH – Babia hora Mountain, PIL – Pilsko, TAS – Taskovka, TIS – Tisovnica, SPG – Spálený grúnik, MUT – Mutné, JEL – Jelešňa). The abundance is indicated by numerical values on a semi-quantitative scale (1 – 1 to 2 specimens identified, 3 – 3 to 10 specimens identified, 3 – more than 11 specimens identified). In the Note column there is information about the protection status according to the work of Kulfan M. & Kulfan J. (2001), respectively. significant habitat preference. Names of notable species are printed in bold. Druh/lokalita –Species/ locality KR SLV BR SHR KOL VAH LH Iná lokalita – other locality Status Hepialidae Triodia sylvina 1 Korscheltellus fusconebulosa 1 Hepialus humuli 1 1 Psychidae Epichnopterix plumella 2 Bijugis bombycella 2 Tineidae Montescardia tessulatellus 1 Morophaga choragella 1 Triaxomera parasitella 1 Gracillariidae Calybites phasianipennella Jelešňa Yponomeutidae Yponomeuta padella 1 Yponomeuta evonymella 3 Argyresthiidae Argyresthia goedartella 1 Argyresthia priuniella 1 Plutellidae Plutella xylostella 2 1 1 Ypsolophidae Ypsolopha dentella 1 Ypsolopha sequella 1 Oecophoridae Promalactis procerella 1 Pleurota bicostella 2 Depressariidae Anchinia daphnella 1
www.sopsr.skRkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==