Ochrana prírody č. 43

Ochrana prírody, 43/2024 / 71 Uvedené údaje o hraničných stromoch sú dôsledkom vyše desaťročného terénneho aj literárneho výskumu problematiky hraničných znakov v intraviláne a extraviláne Bratislavy, čo sa detailnejšie uvádza vo vyššie citovaných prácach. Okrem zaznamenávania hlavných znakov sledovaných objektov sa sleduje aj ich poloha na základe súradníc GPS, ktorá sa vyznačuje na záberoch z máp Google Earth. Získané pozorovania a výsledky dopĺňa fotodokumentácia. VÝSLEDKY A DISKUSIA Borovica celé roky nápadne vyčnievala (a odlomený vrcholok jej kmeňa stále vyčnieva) nad okolitou vegetáciou (obr. 7), najmä mladinou, vysadenou po spracovaní drevnej hmoty vyvrátených bukov. Nápory vetra vydržala, lebo má kolovitý koreňový systém na rozdiel od bukov, ktoré majú srdcovitý koreňový systém. Že ide o strom stojaci na hranici dokazuje nielen jeho poloha na imaginárnej línii medzi hraničníkmi HK 2 na úpätí Hraboviny a hraničníkom HK l (obr. 6), ktorá označovala hranicu medzi Lamačom a Záhorskou Bystricou, ale ako vidieť z jeho polohy (zelený krížik s krúžkom) na výreze z mapového listu 3/2 Katastrálnej mapy Bratislavy z roku 1897 (KMB 1897 – obr. 6), borovica rástla tiež blízko trojmedzného bodu medzi historickými hranicami Záhorskej Bystrice, Lamača a Bratislavy. V priaznivých prirodzených podmienkach môže borovica lesná dosiahnuť fyzický vek aj 300 rokov (výnimočne nad 760 rokov). Keďže dotknutá borovica rástla pôvodne v zápoji bukového porastu, mala pomerne vysoko nasadenú korunu. Po deštrukcii materského porastu buka zostal preto výstavok borovice viac exponovaný nielen voči vetru, ale aj snehu. Koruna stromu tvorila akúsi ihličnatú „čiapku“, na ktorej sa nahromadila veľká vrstva mokrého, ťažkého snehu. Keďže jej kmeň bol veľmi štíhly, nevydržal veľkú záťaž a zlomil sa. Stalo sa to niekedy počas roka 2023, ako o tom svedčia fotografie z roku 2022 (obr. 9) a z januára roku 2024 (obr. 10). Na obr. 9 vľavo z 3. januára 2022 vidno vrcholovú korunu, pod ktorou však nie sú na kmeni stromu žiadne živé bočné výhonky. Pravá časť obr. 9 dokazuje, že borovica (horná šípka) rástla v priamej línii za západnou plochou hraničníka HK 1-G1, detailnejšie zobrazeného v dolnej časti obrázka. Že borovica prišla o svoju korunu, objavila pani N. Šuchová dňa 13. januára 2024, ako to dokumentuje ľavá časť obr. 10 so šípkou označujúcou koncový pahýľ kmeňa borovice. Koruna stromu ležala o niekoľko metrov ďalej (obr. 10 vpravo) v mladine. O nedávnom termíne odlomenia koruny borovice svedčí aj jej ešte svieže zelené ihličie. Obr. 1: Vľavo: Torzo hraničného duba na bratislavskom Kačíne. Vpravo: Hraničný dub na Hrabovine rastúci na starej hranici medzi Záhorskou Bystricou a Bratislavou. Foto: M. Thurzo Fig. 1. Left: Torso of a border oak at Bratislava‘s Kačín. Right: Border oak at Hrabovina Hill growing on the old border between Záhorská Bystrica and Bratislava. Photo: M. Thurzo

RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==