70 \ Ochrana prírody, 43/2024 DEŠTRUKCIA HISTORICKEJ HRANIČNEJ BOROVICE SOSNY (PINUS SILVESTRIS L.) NA UPÄTÍ HREBEŇA HRABOVINA V BRATISLAVSKEJ HORNEJ MLYNSKEJ DOLINE Milan Thurzo1, Peter Pivko2 & Pavol Jančovič3 1 Hrabová 12, 900 43 Hamuliakovo, milanthurzo@gmail.com 2 Mestské lesy v Bratislave, Cesta mládeže 2825/4, 831 01 Bratislava, peter.pivko@mlba.sk 3 Osuského 26, 851 03 Bratislava, pavol.jancovic5@gmail.com Destruction of the historical border pine (Pinus silvestris L.) at the foot of Hrabovina Hill in the Horná Mlynská dolina Valley in Bratislava Abstract: During the year 2023, a mass of the sleet broke off the crown at the top of a 137-year-old border pine growing at the foot of Hrabovina Hill (located in Malé Karpaty Mts., SW Slovakia, within urban forests of Bratislava). The pine probably grew in the canopy for decades, until the destruction of the beech stand, although it probably formed an overstory tree. It grew on the border line between Lamač and Záhorská Bystrica territories – not far from a triple geographical border point Lamač-Záhorská Bystrica-Bratislava. Since it is very unlikely that this tree without living side branches will survive the loss of its crown, Bratislava will probably lose one of the few persistent border trees still existing within its cadastral territory Key words: broken solitary tree, historical border, border signs, Bratislava, Slovakia ÚVOD Okrem typických historických hraničných znakov v podobe kamenných hraničníkov a medzníkov (Thurzo a Jančovič 2018) sa v extraviláne Bratislavy zachovali aj prírodné hraničné znaky v podobe potokov, jarkov, ciest, valov, kopčekov, stĺpikov a stromov (Thurzo a Jančovič 2014, 2016, 2017, 2023a, 2023b). Pokiaľ ide o hraničné stromy, okrem torza známeho hraničného duba na Kačíne (obr. 1 vľavo), sme zaznamenali aj solitérny dub medzi hrabmi na pôvodnej hranici medzi Záhorskou Bystricou a Bratislavou na Hrabovine (obr. 1 vpravo), mohutný hraničný buk (obr. 2 vľavo) na Spariskách a veľký hraničný dub na Koziarke (obr. 2 vpravo), ktoré stoja na hranici medzi Bratislavou a Račou, ako aj „trojstrom“ borovica-buk-dub na križovatke Červenej cesty s Kačínskou dolinou (obr. 3). Medzi kuriózne hraničné stromy patrí aj trojitý buk pri Červenej ceste (obr. 4), stojaci v bode, kde sa stará hranica medzi Bratislavou a Lamačom lomí a pokračuje smerom na juh hraničným jarkom s osadenými hraničníkmi HK 19/1 až 19/7 (obr. 5). Hoci Lamač tvoril samostatnú katastrálnu jednotku, bol súčasťou mestského územia, kým Záhorská Bystrica bola samostatnou obcou. Hraničné stromy boli totiž zásadne vysadzované tak, aby sa už na prvý pohľad odlišovali od okolitého prostredia (Pišút 2003, Schmitt 2003, Philippi 2014) alebo sa od okolitej vegetácie odlišovali nápadnými znakmi vrátane rozličných vytesávaných symbolov (Maliniak 2009, Maurer 2011, Tihányi 2013). MATERIÁL A METODIKA Hlavným námetom tohto príspevku je nepriaznivý osud solitérnej borovice sosny (Pinus silvestris L.) rastúcej na východnom svahu Hraboviny, západne od Cesty mládeže, neďaleko toku Vydrice (obr. 6). Borovica rastie na mierne sklonenom svahu v nadmorskej výške 317 m, v dvadsaťmetrovej vzdialenosti od cesty a jej poloha podľa GPS je N 48°13′03.8″ E 17°05′23.6″. Študovaná lokalita sa nachádza v severnej, zalesnenej časti katastrálneho územia Bratislavy. Z geomorfologického hľadiska miesto leží v podcelku Pezinské Karpaty a časti Homolské Karpaty. Tunajšie lesné porasty sú súčasťou LHC Mestské lesy Bratislava. Stotridsaťsedemročná borovica, ktorej vek sa uvádza v programe starostlivosti o lesy (vypracováva sa pre každý lesný dielec na obdobie jedného decénia podľa projektu ISLHP 2024) rástla v bukovom poraste, ktorý mal vek približne rovnaký ako dotyčná borovica. Buky rastúce vo svahu medzi lesnou asfaltovou cestou a hrebeňom sa vyvrátili pri veternej kalamite v roku 2000. Drevná hmota bola spracovaná a vzniknutá holina sa následne zalesnila. Ochrana prírody, Banská Bystrica, 43: 70–76, 2024
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==