64 \ Ochrana prírody, 43/2024 Obr. 3: Porovnanie stupňa ohrozenia cicavcov Slovenska v červených zoznamoch z rokov 2001 a 2024 Fig. 3. Comparison of the threat levels of mammals of Slovakia in the Red Lists from years 2001 and 2024 0 5 10 15 20 25 30 35 CR, EN, VU NT LC DD 2001 2024 Za vyše dve desaťročia od vydania predchádzajúceho červeného zoznamu (Žiak & Urban 2001) prekonala fauna cicavcov na našom území viacero zmien, ktoré sa odrazili aj v aktuálnom zozname. Na jednej strane napríklad pribudli tri druhy netopierov, a to v dôsledku štúdia kryptickej diverzity (netopier alkatoe) alebo expanziou z Mediteránnej oblasti a posunom severných hraníc svojich rozširujúcich sa areálov (večernica Saviho a večernica južná) (Uhrin et al. 2023), rozšíril a čiastočne sa stabilizoval šakal zlatý, rýchlo expandujúci naprieč Európou aj ďaleko za hranice pôvodného areálu (Krofel et al. 2017; Guimarães et al. 2019), uskutočnilo sa úspešné ochranárske premiestnenie (reštitúcia) zubra do Polonín (Pčola & Adamec 2005; Perzanowski et al. 2006; Pčola 2012; Pčola et al. 2015) a viacero pokusov o reštitúciu sysľa (Baláž et al. 2008; Matějů et al. 2012; Löbbová & Hapl 2014). Vyhynula populácia svišťa tatranského v Belianskych Tatrách a následne sa uskutočnila jej reštitúcia (Sedláková 2009, 2012). Zároveň sa výrazne rozšírili niektoré nepôvodné a invázne druhy cicavcov, z ktorých sa najmä prítomnosť norka amerického (Neogale vison) prejavuje potravnou konkurenciou s viacerými pôvodnými druhmi, viazanými na pobrežné ekosystémy vodných tokov, ako aj priamou predáciou ďalších druhov (napr. Benko et al. 2016). Jeho prítomnosť zároveň znemožňuje ochranárske vysadenie pôvodného a vyhynutého norka európskeho. U viacerých pôvodných druhov došlo k výrazným zmenám v populačnej dynamike i charaktere ich rozšírenia vplyvom synergického tlaku viacerých faktorov. Zachytil sa výskyt ryšavky tmavopásej (Apodemus agrarius) na území Žitného ostrova, kde sa do roku 2010 druh nevyskytoval a jej následná prudká expanzia a obsadenie celej severnej časti Panónskej nížiny (Tulis et al. 2016, 2023). Celoplošne vzrástol tlak na biotopy daných druhov, pričom dochádza k ich zániku, degradácii a fragmentácii, znížila sa konektivita krajiny a narastajú prípady úmrtnosti cicavcov na pozemných komunikáciách po kolíziách s dopravnými prostriedkami (napr. Bitušík et al. 2017; Skuban et al. 2017; Urban et al. 2018; Finďo et al. 2019; Kadlečík et al. 2019a, b). Viaceré druhy sú ohrozené tiež ilegálnym usmrcovaním (WWF Slovensko 2022). Pre niektoré taxóny (vydra riečna, kamzík tatranský, svišť tatranský, zubor, bobor, norok európsky) boli vypracované, schválené a zrealizované manažmentové plány (Urban & Kadlečík 2001; Ondruš et al. 2003; Pčola & Adamec 2005; Boďová et al. 2007; Valachovič et al. 2008). Do roku 2013 išlo o programy záchrany (pretože zákon ustanovil len tento typ dokumentácie). Po úprave legislatívy sa začali vypracúvať aj programy starostlivosti (veľké šelmy, Antal et al. 2016a, b, 2017). Po skončení platnosti programov záchrany však vo väčšine prípadov neprebehlo vyhodnotenie účinnosti ich realizácie ani následná aktualizácia. Základným problémom pri realizácii schválených programov záchrany i starostlivosti je spravidla nedostatok finančných prostriedkov a pri niektorých druhoch aj odborníkov na získavanie, spracovanie a vyhodnotenie potrebných informácií, resp. skutočnosť, že sa väčšinou realizujú len v rámci rezortu životného prostredia (Urban 2019). Okrem toho sa uskutočnilo niekoľko ochranárskych manažmentových opatrení (napr. Ambros & Hapl 2008; Chrenková et al. 2021; Löbbová et al. 2021) a u niektorých druhov šeliem sa zmenil aj režim ich poľovníckeho využívania (Urban et al. 2020; Slašťan 2023).
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==