Ochrana prírody, 43/2024 / 5 FORMOVANIE BIOCENÓZY CHROBÁKOV (COLEOPTERA) V LESNEJ MOKRADI JELŠINY NA ODKALISKU BANE V PEZINKU Majzlan Oto Ústav zoológie SAV v.v.i SAV, Dúbravská cesta 9, 845 06 Bratislava, e-mail: oto.majzlan@uniba.sk Formation of the biocenosis of beetles (Coleoptera) in the alder forest wetland at the mine tailings pond in Pezinok Abstract: The paper presents the results of the research focused on the communities of beetles at the area of abandoned antimony mine Pezinok-bane (Malé Karpaty Mts.) on the old mining wastes site and former tailings pond now covered with the waterlogged alder forest. The beetles were sampled in 2021 using the Malaise trap, ground traps and tree traps. A total of 554 species of beetles were recorded on the study sites. Indicator species of the wetland alder forest are Aromia moschata, Menesia bipunctata, Lamia textor and Phymatodes alni. A typical alder wood species is Schizotus pectinicornis. Key words: Coleoptera, biodiversity, forest wetland, Alnetumtera, forest habitats, xylobiont activity ÚVOD Banské odpady, či už haldy, odkaliská alebo navážky, zostávajú ako rizikový odpad vo voľnej prírode, kde sa stávajú environmentálnou záťažou. V banskom odpade neustále prebiehajú chemické reakcie a uvoľnené látky kontaminujú najmä okolité podzemné vody. V týchto procesoch sa mobilizujú mnohé kovy a polokovy, uvoľňujú sa do pôdy a vody a prechádzajú cez rastliny a živočíchy do potravového reťazca. O ich účinkoch na biologické systémy sa vie pomerne málo, aj keď je práve táto oblasť predmetom súčasného intenzívneho výskumu. Na vybraných lokalitách s úložiskom priemyselného odpadu na Slovensku sme študovali niektoré kvantitatívno- -kvalitatívne ukazovatele cenóz chrobákov – na navážke z metalurgického odpadu po spracovaní niklovej rudy v Seredi (Majzlan & Majzlan 2011) a na ploche kontaminovanej elektrárenským popolčekom v Zemianskych Kostoľanoch (Majzlan 2013). Cieľom tohto výskumu bolo získať údaje o štruktúre cenóz chrobákov a na úrovni niektorých ukazovateľov o populačnej hustote pratikolných chorbákov posúdiť sledované plochy. V Malých Karpatoch študoval faunu chrobákov Rychlík (1986). Základnú charakteristiku pôdnych fotoeklektorov spracoval Majzlan (2014). Ďalšie výsledky o chrobákoch sledovaného územia sú uvedené v práci Majzlan (2015). Na hrebeni pohoria Malých Karpát nad Pezinkom sme robili výskum spoločenstiev chrobákov v prechodnom rašelinsku Nad Šenkárkou (Majzlan & Zápražný 2005). Viacerými entomologickými metodikami sme tu zistili 333 druhov chrobákov. V jelšine pri potoku nad obcou Borinka robil výskum Korbel (1995). Metódou presevov pôdy zistil celkovo 115 druhov chrobákov s priemernou abundanciou 196,3 ex./m2. V jelšovom lese v NPR Šúr sme zistili metódou Malaiseho pasce a zemných pascí spolu 329 druhov chrobákov (Majzlan 2010). Chrobáky v jelšovom lese sme spracovali aj na lokalite Jelšie pri obci Paučina Lehota (Majzlan 2016). Celkove sme zistili 191 druhov chrobákov, z ktorých viaceré druhy boli indikačné na mokrade a jelšiny: Carabus granulatus, Loricera pilicornis, Nebria brevicollis, Notiophilus palustris, Rhamphus pulicarius, Rhynchaenus stigma, Rhynchaenus testaceus a i. Nosáčiky (Apioninae-Brentidae) študovala v NPR Šúr Šteklová (1983). Celkom zistila v jelšovom lese deväť druhov. Holecová (1993) zistila metódou oklepávania olistených konárov jelše 60 druhov nosáčikov (Curculionidae s. sl). Za sledované obdobie (máj – október 1991) stanovila abundanciu nosáčikov na plochu listov 3,9 ex./m2. Nad Pezinkom (Cajlanská homola) sme v roku 1976 metódou strihania olistených konárov jelše hodnotili abundanciu chrobákov a ich biomasu (Majzlan 1979). Konáre sme strihali vo výške 3 – 3,5 m. Z odstrihnutých 15 konárov sme stanovili váhovou metódou plochu listov 3,3 – 4,1 m2. Výskum sme realizovali v priebehu vegetačného obdobia v dvojtýždňových intervaloch od mája do septembra 1976. Vo vzorkách dominovali Homoptera (42,9 %). Coleoptera mali prieOchrana prírody, Banská Bystrica, 43: 5–26, 2024
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==