28 \ Ochrana prírody, 43/2024 METODIKA Výber lokalít a metodika zberu údajov Pre potreby jednotného monitoringu nehniezdiacich vodných vtákov vo všetkých termínoch sčítania bolo vybraných 100 trvalých monitorovacích lokalít (TML) geograficky rovnomerne rozmiestnených po celom území Slovenska tak, aby dostatočne reprezentovali rozmanitosť stojatých (vodné nádrže, rybníky, močiare a pod. – spolu 45 lokalít) aj tečúcich vôd (potoky, kanále a úseky riek rôznej veľkosti – spolu 55 lokalít). Rozmiestnenie TML bolo určené na základe stratifikovaného výberu, zabezpečujúceho biogeografickú, populačnú a/alebo spoločenstvovú a prírodoochrannú reprezentatívnosť (Topercer 2005). Minimálne jedna TML bola založená v každej geomorfologickej oblasti Slovenska (Mazúr & Lukniš 1986) a s výnimkou chránených vtáčích území Dolné Pohronie, Lehnice, Sysľovské polia a Špačinsko-nižnianske polia v každom chránenom vtáčom území (CHVÚ) Slovenska. Spolu bolo 58 TML ležiacich v CHVÚ, alebo sa s nimi aspoň časť lokality prekrývala (príloha 1). V každom CHVÚ bola vybratá minimálne jedna lokalita s výskytom vodného vtáctva, v niektorých CHVÚ (napríklad Dunajské luhy, Záhorské Pomoravie) bolo vybratých viacero najvýznamnejších lokalít, ktoré boli v minulosti identifikované ako dôležité zimoviská vodných vtákov (Slabeyová et al. 2011, 2014, Baláž et al. 2023). TML mimo CHVÚ boli založené na základe výsledkov predchádzajúcich sčítaní a boli vybrané významné lokality z pohľadu koncentrácie zimujúcich/nehniezdiacich vodných vtákov (príloha 1). Každá lokalita bola za účelom zistenia početnosti vodných vtákov navštívená sedemkrát, vždy cez víkend najbližšie k stredu mesiaca od októbra 2022 do apríla 2023 a (s výnimkou štyroch TML) vždy tým istým pozorovateľom. Výnimkou je len úsek na rieke Topľa medzi Livovskou hutou a Lukovom, kde chýba októbrová návšteva a lúka Ostrovík, kde neboli vtáky sčítané v januárovom termíne. Metodika sčítania vtákov dodržovala všetky postupy, ktorými sa riadi sčítanie zimujúcich vodných vtákov a ktoré sa uplatňovali aj v predchádzajúcich rokoch (Slabeyová et al. 2011b). Všetky lokality reprezentujúce stojaté vody boli kontrolované tak, aby bolo možné zaznamenať všetky tam sa vyskytujúce vtáky. Pri lokalitách s menšou rozlohou boli sčítané z jedného miesta, odkiaľ pozorovateľ mohol vidieť celú vodnú hladinu, v prípade väčších nádrží pozorovateľ sčítal vtáky z viacerých bodov. Úseky riek a všetky ostatné lokality s tečúcou vodou boli kontrolované prechádzaním po brehu po celej ich dĺžke a vtáky boli sčítavané priebežne. V prípade oboch typov lokalít bola vynaložená čo najväčšia snaha eliminovať opakované sčítania tých istých jedincov jednotlivých druhov. Pri stojatých vodách pozorovateľ sčítal zvlášť časti lokality za pomoci dobre viditeľných orientačných bodov (zálivy, ostrovy a pod.), pri tečúcich vodách neboli sčítavané vtáky letiace v smere pohybu pozorovateľa. Zaznamenávaná bola prítomnosť a početnosť všetkých vodných a na vodu viazaných druhov vodných vtákov. Okrem typických skupín vodných vtákov ako zúbkozobce (Anseriformes), potápky (Podicipediformes), brodivce (Ardeiformes) a pod. tak boli sčítavané aj niektoré druhy dravcov (Accipitriformes) či spevavcov (Passeriformes), ktoré sú (aspoň sezónne) topicky alebo troficky viazané na vodné prostredie. Všetky jedince boli určované do úrovne druhu a v takejto podobe sú prezentované vo výsledkoch. Výnimkou sú len veľké druhy čajok, konkrétne čajka bielohlavá (Larus cachinnans), čajka žltonohá (L. michahellis) a čajka striebristá (L. argentatus), ktoré boli viacerými sčítavateľmi v teréne označované jednotne ako Larus argentatus/cachinnans/michahellis. Kvôli tomu nie je možné ich spoľahlivo kvantifikovať a sú vo výsledkoch uvádzané spoločne ako jedna skupina, resp. druhový komplex. Poveternostné podmienky počas sčítania Všetky mesiace monitoringu s výnimkou apríla boli v porovnaní s dlhodobým priemerom teplejšie (tab. 1). Najvýraznejšie rozdiely (vzhľadom na dlhodobý priemer) boli zistené v januári, kedy bola priemerná teplota zhruba o 4 °C vyššia, pričom v niektorých regiónoch bol rozdiel oproti dlhodobému priemeru aj 5,5 °C (SHMÚ 2023a). To spôsobilo, že aj mnohé lokality, ktoré bývajú v tomto období pravidelne pod ľadom, boli rozmrznuté. Naopak, apríl 2023 sa vyznačoval výrazne chladným počasím. V priemere bolo o takmer 2 °C chladnejšie, ako vykazujú údaje za tento mesiac z predchádzajúcich desaťročí (SHMÚ 2023b). Úhrny zrážok počas mesiacov monitoringu boli takisto nevyrovnané (tab. 1). Október a november sa vyznačovali veľmi malými úhrnmi, kedy počas novembra spadla len zhruba polovica a v októbri asi len tretina zrážok v porovnaní s dlhodobými priemermi (SHMÚ 2022a,b). To sa premietlo do veľkosti prietoku viacerých, najmä však menších tokov, kde bolo výrazne menej vody ako obvykle. Na druhej strane výrazne väčšie úhrny zrážok boli zaznamenané v priebehu januára. Na Slovensku spadlo viac ako dvojnásobné množstvo zrážok oproti dlhodobému priemeru, pričom v niektorých regiónoch to bolo takmer trojnásobne viac (SHMÚ 2023a). Keďže však teplota bola nadpriemer-
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==