60 \ Ochrana prírody, 42/2023 Až 21 lesných typov biotopov má v bezzásahovom režime menej ako 5 % zo svojej výmery. Tu sú však zahrnuté aj biotopy, pre ktoré nie je bezzásahový režim vyhovujúci (Ls10, niektoré typy dubín), alebo sa nezachovali v reprezentatívnom stave (napr. Ls2.3.1, Ls2.3.2, Ls6.3). Nad 20 % z celkovej výmery biotopu má v 5. stupni ochrany 6 typov biotopov. Ide o maloplošne zastúpené biotopy (Ls6.2, Ls7.4) alebo typy biotopov viažuce sa svojim výskytom na hornú hranicu lesa (Kr10, Ls9.2, Ls9.4). Podrobnejšie informácie je možné nájsť v grafe č. 12. Z tohto aspektu ako nedostatok vnímame nedostatočnú ochranu pralesov a prírodných lesov, absenciu zonácií NP a CHKO a nízky počet bezzásahových území v mnohých typoch biotopov a regiónoch. 3 ZÁVER Analýzou bolo zistené, že priestorová distribúcia chránených území na Slovensku nie je rovnomerná, čo je do istej miery prirodzené. Pri všetkých chránených územiach národnej sústavy všeobecne nie je táto nerovnomernosť taká výrazná, naplno sa prejavila pri bezzásahových územiach. Čím nižšie polohy, tým menší podiel chránených území. Kým vo vysokých vysočinách zaberajú 99,98 % ich plochy (všetky chránené územia národnej sústavy), resp. 57,17 % (bezzásahové územia), v nížinách je to len 6,71 %, resp. 0,73 %. Toto konštatovanie platí aj pri analýze distribúcie chránených území podľa príslušnosti k jednotlivým vegetačným stupňom. Čo sa týka bezzásahových území, až takmer 80 % ich výmery spadá do 5. až 8. lesného vegetačného stupňa (jedľovo-bukový až kosodrevinový). Veľmi nízka je výmera bezzásahových území v azonálnych spoločenstvách a v 1. a 2. vegetačnom stupni (dubový a bukovo-dubový). Najväčšie zastúpenie v bezzásahových územiach majú vápnomilné bukové lesy, bukové a jedľovo-bukové kvetnaté lesy, kosodrevina, jedľové a jedľovo-smrekové lesy, smrekovcovo-limbové lesy, smrekové lesy vysokobylinné a smrekové lesy čučoriedkové. Týchto osem typov biotopov tvorí viac ako 86 % z výmery lesov v 5. stupni ochrany. Až 21 lesných typov biotopov má v bezzásahovom režime menej ako 5 % zo svojej výmery. Tu sú však zahrnuté aj biotopy, pre ktoré nie je bezzásahový režim vyhovujúci (Ls10, niektoré typy dubín), alebo sa nezachovali v reprezentatívnom stave (napr. Ls2.3.1, Ls2.3.2, Ls6.3). Bude nevyhnutné doplniť sústavu bezzásahových území tak, aby plnohodnotne pokrývala aj nedostatočne pokryté typy biotopov (Ls1.1, Ls1.2, Ls1.3, Ls2.1, Ls2.2, Ls2.3.1, Ls2.3.2, Ls3.1, Ls3.2, Ls3.3, Ls3.4, Ls3.5.1, Ls3.5.2, Ls3.6, Ls5.1, Ls5.2, Ls6.1, Ls7.1, Ls7.2, Ls7.3, Ls9.3). V prípade viacerých typov biotopov bude potrebné, vzhľadom na nízky stupeň ich zachovalosti, začať s ekologickou obnovou území (ecological restoration) s cieľom vyhlásiť ich v budúcnosti za bezzásahové územia. Z nelesných typov biotopov národného významu sa javia ako nedostatočne pokryté hlavne biotopy viazané na zachovalejšie alúviá riek (Vo7, Kr8, Kr9, Lk6, Lk7, Lk9, Lk10), rôzne typy stojatých vôd (Vo7, Kr8, Lk10), slané lúky (Sl4) a horské a podhorské rieky so zachovalou korytotvornou funkciou (Br1, Br8). Zo stavovcov vykazujú ohrozenie a nedostatočnú efektívnu ochranu najmä druhy viazané na stojaté vody, rieky s ich zachovalými alúviami, zaplavované lúky (obojživelníky, vtáky), ale aj druhy, ktorých klasická územná ochrana je problematická, nakoľko ich biotopom je intenzívne využívaná poľnohospodárska krajina (napr. jarabica poľná, viaceré druhy spevavcov a dravcov) a ich ochranu je potrebné zabezpečiť prostredníctvom vhodných agroschém, predovšetkým vo vyhlásených chránených vtáčích územiach na nížinách. V prípade vyšších rastlín potreba ochrany druhov národného významu úzko korešponduje s ochranou biotopov najmä európskeho, ale aj národného významu. Ide najmä o slaniská, penovcové prameniská, slatiny, rašeliniská, vrchoviská, stojaté vody, lúky rôznych typov a xerotermy. Ochranou a primeranou starostlivosťou o tieto typy biotopov v spojitosti s prísnou ochranou prirodzených bezlesí (alpínsky a subalpínsky stupeň, skaly, lesostepi...) by do veľmi veľkej miery mala byť zabezpečená aj ochrana vyšších rastlín národného významu. Aj zachovalosť drevinového zloženia lesa ako hlavného biómu všetkých VCHÚ je výrazne rozdielna. Najprirodzenejšie drevinové zloženie vykazuje CHKO Vihorlat, kde zastúpenie porastov v stupňoch prirodzenosti 1 až 3 dosahuje až 97 %, v NP Poloniny je to 92 %, v NP Slovenský kras 91 %, v CHKO Štiavnické vrchy 90 %, v CHKO Malé Karpaty a CHKO Ponitrie 88 %. Na opačnej strane sa nachádzajú lesy v CHKO Kysuce, CHKO Horná Orava, CHKO Latorica a CHKO Dunajské luhy. Zastúpenie kategórie – premenený les – je významnejšie iba v štyroch CHKO. Najvyššie zastúpenie dosahuje v CHKO Dunajské luhy, kde je podiel týchto lesov až 37,6 % (hlavne porasty šľachtených topoľov, nepatrne aj porasty inváznych drevín a borovíc). Druhým územím v poradí je CHKO Latorica, kde ich bolo identifikovaných 7,4 % z výmery lesov (porasty šľachtených topoľov, jaseňa amerického, v menšej miere aj porasty agátu a ďalších inváznych drevín). Nasleduje CHKO Cerová vrchovina (hlavne porasty agátu a borovice čiernej) a CHKO Záhorie (hlavne porasty agátu a borovice lesnej). Tento rozbor dokladuje, v ktorých územiach sú veľkoplošne chránené významne pozmenené ekosystémy. Ukazuje na možnosti redukcie chránených území (pokiaľ tam nie sú iné významné dôvody na ochranu), ako aj na potrebu postupnej konverzie významne zmenených lesov na lesy s prevažne prirodzeným drevinovým zložením (spĺ-
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==