58 \ Ochrana prírody, 42/2023 2.4 Analýza manažmentu chránených území Zaradenie lokality medzi chránené územia národnej sústavy ešte neznamená, že stav biotopov a druhov, ktoré sú predmetom ich ochrany, zostanú zachované alebo sa budú zlepšovať. Ešte oveľa podstatnejšie ako vyhlásenie územnej ochrany je nastavenie a realizácia vhodného manažmentu. V zásade je možné biotopy a biotopy druhov rozdeliť do dvoch skupín, ktoré si vyžadujú výrazne odlišný prístup (nevylučuje sa však ich časová alebo priestorová kombinácia). Prvú skupinu tvoria sekundárne biotopy vytvorené počas historického vývoja človekom (odlesňovanie, vypaľovanie, kosba, pasenie...), ktoré si vyžadujú aktívny prístup, aktívnu starostlivosť, bez ktorej tieto biotopy degradujú a druhy postupne miznú. Typickým príkladom je veľká väčšina lúk, ale aj napr. „pasienkové lesy“. Druhú skupinu tvoria primárne biotopy a druhy na ne viazané, ktoré si (až na ojedinelé výnimky – napr. odstraňovanie inváznych a nepôvodných druhov) nevyžadujú aktívny prístup, aktívnu starostlivosť, práve naopak aktívny manažment ich v menšej alebo väčšej miere poškodzuje. Typickým príkladom je veľká väčšina lesných typov biotopov alebo skalné biotopy. Problém prvej skupiny chránených území vnímame v dvoch rovinách: 1. Absencia platnej dokumentácie (programy starostlivosti, programy záchrany) určujúcej priestorový, časový, obsahový, finančný a zodpovednostný rámec starostlivosti o chránené územia a chránené druhy. Z deviatich NP mali v čase spracovania analýzy platný program starostlivosti iba Slovenský raj a Poloniny, zo 14 CHKO nemala platný program starostlivosti žiadna. Z 1 183 MCHÚ (PR, NPR, PP, NPP, CHA, CHKP) malo platný program starostlivosti iba 77 území, čo je iba 7 %. Je však potrebné uviesť, že vypracúvať programy starostlivosti o bezzásahové územia v 5. stupni ochrany, ktoré nie je potrebné členiť na ekologicko-funkčné priestory s rôznym typom manažmentu nedáva veľký zmysel ani logiku. Zo 77 platných programov starostlivosti bolo 5 vypracovaných práve pre takéto územia (NPR Svrčniník, PR Šupín, PR Muráň, PR Harmanecký hlboký jarok a PR Jelšie). Naopak pre niekoľko stoviek MCHÚ, ktoré si vyžadujú aktívnu starostlivosť buď na celom území alebo na časti územia neboli programy starostlivosti vypracované. Vyčlenenie ekologicko- -funkčného priestoru s aktívnym manažmentom pritom nemusí súvisieť len s potrebou ochranárskych zásahov (kosenie, pastva, vypaľovanie, odstraňovanie inváznych druhov....), ale aj s možnosťou zmierniť prísnosť ochrany z dôvodu vyššieho verejného záujmu (napr. ochrana cestnej infraštruktúry, budov, produktovodov...) alebo z dôvodu rekreačného využitia časti chráneného územia. 2. Druhým podstatne väčším problémom je absencia systému pravidelnej odbornej starostlivosti o chránené územia, ktoré si starostlivosť vyžadujú. Časť nelesných biotopov v MCHÚ je zahrnutá do tzv. pôdnych blokov a sú na ne čerpané dotácie z Programu rozvoja vidieka (PRV) (resp. Strategického plánu Spoločnej poľnohospodárskej politiky) prostredníctvom Poľnohospodárskej platobnej agentúry (PPA). Napriek kontrolám sa v skutočnosti časť nelesných biotopov neobhospodaruje vôbec (najmä pasienky), alebo obhospodarovanie nie je v súlade s požiadavkami ochrany prírody. ŠOP SR nemá žiadny reálny dosah na spôsob obhospodarovania a vyplácanie dotácií. Časť nelesných biotopov v MCHÚ ležiacich mimo pôdnych blokov je na tom ešte horšie a starostlivosť o ne je realizovaná ad hoc, a to nie v závislosti od potreby, ale v závislosti od možností alebo okolností. Niektoré správy CHKO alebo NP si dokážu zabezpečiť starostlivosť o MCHÚ, resp. lokality vzácnych druhov sčasti vo vlastnej réžii, naopak niektoré na túto činnosť úplne rezignovali. Zo strany MŽP SR ani riaditeľstva ŠOP SR nie je táto činnosť predmetom pravidelnej kontroly, hoci ide o jednu zo základných úloh tejto organizácie. V pomerne veľkom počte území zabezpečujú starostlivosť niektoré mimovládne organizácie prostredníctvom projektov alebo dobrovoľníckej činnosti, na časti území je starostlivosť zabezpečená prostredníctvom náhradných revitalizačných opatrení, v menšom počte lokalít zabezpečujú starostlivosť aj iné subjekty (napr. poľovné združenia, užívatelia lesov, obce). V prípade nelesných biotopov vo VCHÚ je situácia priaznivejšia, nakoľko prevažná časť nelesných biotopov je súčasťou pôdnych blokov a na ostatných častiach nie je prirodzená sukcesia v rozpore s cieľmi ochrany prírody, s výnimkou výskytových lokalít vzácnych biotopov alebo druhov viazaných na nelesné typy biotopov (tzv. genofondovo významné plochy). Iba okrajovo sa uplatňuje priama cielená podpora vlastníkov/užívateľov s cieľom zabezpečovania vhodného obhospodarovania chránených území (zmluvná starostlivosť), na väčšej ploche iba z PRV prostredníctvom PPA (platby v chránených územiach a územiach európskeho významu). V prípade druhej skupiny biotopov je problémom aj nastavenie manažmentu, kde aktívny manažment je príčinou zhoršovania stavu mnohých lesných typov biotopov vo veľkej väčšine chránených území. Je pritom jednoznačne preukázané, že bez dostatočného počtu a výmery území ponechaných na prirodzený vývoj nebude možné zabezpečiť zachovanie podstatnej časti diverzity organizmov. Bez reprezentatívnej sústavy týchto území a výskumu v nich nebude možné sledovať vplyv zmeny klímy na rôznorodé lesné ekosystémy. Dostatočne nie sú zatiaľ chránené ani všetky pralesy a prírodné lesy. Preto je nevyhnutné reprezentatívnosť hodnotiť aj z pohľadu spôsobu manažmentu. Podiel jednotlivých lesných typov biotopov v percentách z výmery lesných porastov, z výmery lesných porastov v chránených územiach s 5. stupňom ochra-
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==