56 \ Ochrana prírody, 42/2023 2.3 Analýza zastúpenia/reprezentatívnosti jednotlivých biotopov v chránených územiach Počiatky vyhlasovania chránených území sú spojené so snahou zabezpečiť ochranu výnimočným prírodným javom (jaskyne, skalné útvary, pramene, kamenné moria, vodopády, krasové doliny...), alebo výnimočne zachovalým častiam prírody (napr. pralesy). Len pomaly a postupne sa do popredia dostával systémový prístup, ktorého snahou bolo zabezpečiť ochranu reprezentatívnej sústavy chránených území zahŕňajúcej celú škálu prírodných hodnôt Slovenska. Prvou odbornou snahou systémovo riešiť tvorbu reprezentatívnej sústavy chránených území, i keď len z pohľadu lesných biotopov, bol návrh prof. Aloisa Zlatníka. Bol zakladateľom a najvýznamnejším predstaviteľom lesníckej typológie na Slovensku, ktorý sa už v predvojnovom období systematicky zaoberal výskumom karpatských lesov. V roku 1948 bol poverený úlohou vytvoriť mapovacie jednotky pre rekonštrukciu prirodzenej vegetácie za súčasných podmienok a vybrať najzachovalejšie ukážky rôznych typov prirodzených lesov Slovenska pre zriadenie úplných rezervácií. Navrhol sieť typologických rezervácií na Slovensku a v Beskydách (Česko), v skoršom období aj pre Podkarpatskú Rus. Žiaľ, jeho návrhy sa podarilo zrealizovať na Slovensku len v obmedzenom rozsahu kvôli nesúhlasu obhospodarovateľov lesov s vyhlásením čiastočných či úplných prírodných rezervácií. Určitým nedostatkom uvedeného návrhu bol nedostatok komplexných informácií o výskyte a zachovalosti jednotlivých lesných typov na Slovensku. Na systematické budovanie reprezentatívnej sústavy chránených území sa potom na pomerne dlhú dobu rezignovalo. Určitý náznak návratu k tomuto prístupu badať v Projekte budovania siete chránených území v SSR do roku 2000 (Homza et al. eds. 1981), kde sú identifikované typy stanovíšť alebo krajinných typov nedostatočne zastúpených v existujúcej sústave chránených území. Až budovanie sústavy Natura 2000, popri všetkých nedostatkoch, ktoré ho sprevádzali, kladie dôraz na vytvorenie reprezentatívnej sústavy chránených území zahrnujúcej územia s výskytom európsky významných (ohrozených) druhov a biotopov. Prioritou je, aby boli do sústavy zahrnuté najlepšie lokality druhu či biotopu, aby bola dostatočná ich výmera/ počet (minimálne pokrytie definované % z výmery biotopu v Slovenskej republike, alebo počtu lokalít druhu) a aby boli do sústavy vybraté územia zo všetkých oblastí rozšírenia biotopu alebo druhu v regióne. Sústava Natura 2000 bola/je navrhovaná v niekoľkých etapách, po jej dokompletizovaní bude zahrnutá do národnej sústavy. Najväčším nedostatkom procesu budovania sústavy Natura 2000 bolo, že mu nepredchádzalo celoplošné mapovanie výskytu biotopov a druhov európskeho významu a ich stavu, čo pri niektorých biotopoch a druhoch malo za následok, že územia navrhované na ich ochranu neboli vybrané optimálne. Rovnako nebol naplno využitý potenciál už vyhlásených chránených území národnej sústavy. Tieto nedostatky sa postupne odstraňovali v jednotlivých etapách budovania sústavy Natura 2000, avšak úplne sa ich odstrániť nepodarilo. Aj napriek tomu ide o výrazný kvalitatívny posun v budovaní sústavy chránených území na Slovensku. Faktom je, že zo 109 chránených typov biotopov je až 84 biotopov európskeho významu (77 %), pre ktoré sa vymedzovali chránené územia (územia európskeho významu ÚEV) v rámci tvorby sústavy Natura 2000. Pokrytie jednotlivých biotopov európskeho významu v oboch biogeografických regiónoch zasahujúcich na Slovensko (alpský ALP a panónsky PAN) je v tabuľke č. 4 a grafe č. 10. Niektoré typy biotopov sú celou svojou identifikovanou výmerou zaradené v územiach európskeho významu (napr. 9420 – Smrekovcovo-limbové lesy, 8120 – Karbonátové sutiny v montánnom až alpínskom stupni, 7110* – Aktívne vrchoviská....), najnižšie pokrytie majú Oligotrofné a mezotrofné stojaté vody s vegetáciou tried Littorelletea uniflorae a/alebo Isoeto-Nanojuncetea (3130 – ALP región 6,94 %), Nížinné a podhorské kosné lúky (6510 – ALP región – 10 %, PAN región – 10,4 %), Dubovo-brestovo-jaseňové nížinné lužné lesy (91F0 – 18,66 %). Tabuľka č. 5 prináša prehľad podielu výmery jednotlivých typov lesných biotopov z výmery lesných porastov, podielu výmery jednotlivých typov lesných biotopov z výmery chránených území v 5. stupni ochrany a podiel 5. stupňa ochrany z výmery jednotlivých biotopov. Analýze sme podrobili aj mieru zastúpenia/pokrytia nelesných biotopov národného významu a druhov národného významu (vyššie rastliny a stavovce), resp. ich biotopov v národnej sústave chránených území. Tu sme do úvahy brali aj ich zastúpenie v sústave Natura 2000 (územia európskeho významu). Aj v prípade národne významných biotopov a druhov sme narazili na rôznu komplexnosť a výpovednosť dostupných výskytových dát pre jednotlivé typy, najmä nelesných biotopov a jednotlivé druhy (hlavne ryby). Pre komplexné zhodnotenie sme preto využili poznatky viacerých expertov na jednotlivé biotopy či druhy/skupinu druhov. Zaradenie do červených zoznamov druhov rastlín vychádza z publikácie Eliáš et al. (2015), ohrozených druhov vtákov z Demko et al. (2013), ďalších stavovcov z Baláž et al. eds. (2001), údaje o stavovcoch sme čerpali z publikácií Dungel & Řehák (2011), Danko et al. (2002), Šťastný & Krištín (2021) a Krištofík & Danko (2012). Dostatočnosť pokrytia ostatných skupín rastlín (machorasty, lišajníky) a živočíchov (bezstavovce) a húb sme neanalyzovali, nakoľko miera poznania ich rozšírenia nie je dostatočná na posúdenie primeranosti ochrany v rámci existujúcich chránených území, resp. návrhu nových území pre ich ochranu. Prehľad počtu biotopov národného významu, vyšších rastlín národného významu a živočíchov národného významu je uvedený v tabuľke č. 6. Zhodnotenie biotopov národného významu z vyššie uvedeného aspektu je v tabuľke č. 7, vyšších rastlín národného významu je v tabuľke č. 8 a zhodnotenie stavovcov národného významu je v tabuľke č. 9.
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==