52 \ Ochrana prírody, 42/2023 Analýzou bolo zistené, že miera prirodzenosti lesov v jednotlivých CHKO a NP je veľmi rozdielna. Najprirodzenejšie drevinové zloženie vykazuje CHKO Vihorlat, kde zastúpenie porastov v stupňoch prirodzenosti 1 až 3 dosahuje až 97 %, v NP Poloniny je to 92 %, v NP Slovenský kras 91 %, v CHKO Štiavnické vrchy 90 %, v CHKO Malé Karpaty a CHKO Ponitrie 88 %. Na opačnej strane sa nachádzajú lesy CHKO Kysuce, kde podiel týchto stupňov dosahuje iba necelých 24 %, v CHKO Horná Orava je to 28 %, v CHKO Latorica 29 % a v CHKO Dunajské luhy 31 %. Zastúpenie kategórie „premenený les“ je významnejšie iba v štyroch CHKO. Najvyššie dosahuje v CHKO Dunajské luhy, kde je ich podiel až 37,6 % (hlavne porasty šľachtených topoľov, nepatrne aj porasty inváznych drevín a borovíc). Druhým územím v poradí je CHKO Latorica, kde ich bolo identifikovaných 7,4 % z výmery lesov (porasty šľachtených topoľov, jaseňa amerického, v menšej miere aj porasty agátu a ďalších inváznych drevín). Nasleduje CHKO Cerová vrchovina s podielom 5,9 % (hlavne porasty agátu a borovice čiernej) a CHKO Záhorie s podielom 4,7 % (hlavne porasty agátu a borovice lesnej). Tento rozbor dokladuje v ktorých územiach sú veľkoplošne chránené významne pozmenené ekosystémy, čo ukazuje ad 1) na možnosti redukcie chránených území pokiaľ tam nie sú iné významné dôvody na ochranu, ad 2) na potrebu postupnej konverzie významne zmenených lesov na lesy s prevažne prirodzeným drevinovým zložením (spĺňajúce kritériá na zaradenie medzi biotopy národného alebo európskeho významu) v územiach, kde veľkoplošná ochrana musí byť vzhľadom na medzinárodné záväzky zachovaná (napr. územia Natura 2000). Kompletný prehľad prináša tabuľka č. 2 a mapa č. 2. Je nevyhnutné uviesť, že v prípade viacerých NP a CHKO tvoria významný podiel z ich výmery iné ekosystémy, napr. skaly a sutiny – Tatranský národný park (TANAP), prirodzené či sekundárne lúky (TANAP, Národný park Nízke Tatry (NAPANT), NP Veľká Fatra, CHKO Biele Karpaty, CHKO Latorica, CHKO Horná Orava...) alebo mokrade (CHKO Latorica, CHKO Záhorie, CHKO Dunajské luhy). O nich však nemáme celopriestorové pravidelne aktualizované údaje, na základe ktorých by sme mohli hodnotiť ich kvalitatívne stránky. 2.2 Priestorová distribúcia národnej sústavy chránených území Priestorová distribúcia chránených území nie je rovnomerná. Do určitej miery je to logické. Chránené územia boli vyhlasované v tých najzachovalejších častiach prírody a tie boli koncentrované hlavne v horských, menej dostupných oblastiach. Svedčí o tom aj fakt, že prvé VCHÚ v nížine (CHKO Záhorie) bolo vyhlásené až v r. 1988. Výmera chránených území (MCHÚ, VCHÚ vrátane OP NP) je najnižšia v orografických celkoch (podľa Mazúr & Lukniš 1978, Miklós ed. 2002) ležiacich v nízkych a stredných vysočinách (Javorie – 0 %, Šarišská vrchovina – 0,01 %, Jablunkovské medzihoMapa2: Mapa stupňov prirodzenosti lesov v NP a CHKO Map 2. Map of levels of naturalness of forests in National Parks and Protected Landscape Areas
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==