Ochrana prírody, 42/2023 / 49 1913 boli vyhlásené rezervácie Gerauka (NPR Dobročský prales), Kulisovo (NPR Badínsky prales) a Plachta (dodnes sa nezachovala). Prvou rezerváciou, pri ktorej bol publikovaný vyhlasovací predpis bola Slovenská rezervácia v Pieninách (vyhláška ministra zemědělství republiky Československé z 9. 7. 1932 publikovaná v Úradnom liste ČSR č. 159 z 12. 7. 1932; dnes súčasť Pieninského národného parku). Postupne boli vyhlasované ďalšie maloplošné chránené územia (MCHÚ). Koncom roku 1955 ich bolo 86, koncom roku 1970 213 a v roku 1980 už 414. K 31. 12. 2021 bolo v štátnom zozname evidovaných 1 183 MCHÚ. Prehľad počtu vyhlásených MCHÚ po jednotlivých dekádach je znázornený v grafe č. 1. Až v roku 1949 došlo k vyhláseniu prvého veľkoplošného chráneného územia (VCHÚ) – Tatranského národného parku (TANAP), a to zákonom Slovenskej národnej rady č. 11/1949 Zb. Prvá chránená krajinná oblasť (CHKO) bola vyhlásená v r. 1964 a bol ňou Slovenský raj (v súčasnosti národný park), v r. 1967 pribudla CHKO Malá Fatra a Pieninský národný park. Postupne boli vyhlásené ďalšie VCHÚ. K 31. 12. 2021 je na Slovensku deväť národných parkov (NP) a 14 CHKO. Materiálov, ktoré naznačili postup pri vyhlasovaní chránených území nebolo počas budovania národnej sústavy chránených území veľa. Za prvý takýto dokument môžeme považovať vyhlášku Uhorského ministerstva orby č. 21525/1900 o súpise pamätných stromov a ďalších prírodných pamiatok a ich ochrane z r. 1900, ktorá podnietila ďalšie vyhlasovanie konkrétnych chránených území. V ďalšom období to bolo napr. nariadenie ministra ČSR s plnou mocou pre správu Slovenska č. 31-1921/10873-prez. o ochrane pravekých a prírodných pamiatok. Zásadným materiálom pre postupné vyhlasovanie VCHÚ bola Správa o situácii v ochrane prírody na Slovensku a Návrh zásad koncepcie štátnej ochrany prírody, ktorú schválila Komisia SNR pre školstvo a kultúru uznesením č. 16 z 3. mája 1963 a Správa o situácii v ochrane prírody a prírodných zdrojov na Slovensku, schválená Predsedníctvom SNR – uznesením č. 57 z 12. marca 1964. Najucelenejším a najkomplexnejším koncepčným materiálom na úseku budovania národnej sústavy chránených území je bezpochyby Projekt budovania siete chránených území v SSR do roku 2000, schválený uznesením vlády č. 98 1. apríla 1981 (Homza et al. eds. 1981). Projekt obsahuje cca 600 navrhovaných MCHÚ a 16 VCHÚ, z ktorých niektoré sú už vyhlásené (napr. CHKO Poľana, CHKO Kysuce (Javorníky-Beskydy), CHKO Ponitrie (Tríbeč-Vtáčnik), CHKO Strážovské vrchy, CHKO Cerová vrchovina, CHKO Latorica (Latorická nížina), CHKO Záhorie (Borská nížina)), naopak niektoré vyhlásené dodnes neboli (napr. Čergov, Slánske vrchy, Kremnické vrchy, Litava, Krupinská planina a i.). 2 2 2 11 1 10 44 100 153 340 310 73 48 0 50 100 150 200 250 300 350 400 Počet vyhlásených MCHÚ v jednotlivých dekádach (1890 – 1900, 1901 – 1910...) 1900 1910 1920 1930 1940 1950 1960 1970 1980 1990 2000 2010 2020 Graf 1: Časový vývoj vyhlasovania maloplošných chránených území na Slovensku Graph 1. Chronological development of the designation of small-scale protected areas in Slovakia
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==