Ochrana prírody, 42/2023 / 41 So26 nie NPP Devínska hradná skala Nález sintrových povlakov - vznik súvisí s paleokrasovou činnosťou. Na povrch skalnej horniny, ktorá tvorí bránu boli nájdené piesčité sedimenty sandberských vrstiev. So27 CHKO MK nie Okno vzniklo zvetrávaním na plochách vrstvovitosti a puklinatosti. Subhorizontálne uloženie vytvára pomyselný preklad okna. So28 CHKOMK nie Skalné okno vzniklo na plochách vrstvovitosti a puklinatosti. Povedľa nález menšej jaskynnej diery z ktorej v lete vychádzal chlad. So29 CHKOMK nie Skalné okno vzniklo na plochách puklinatosti. V blízkosti nájdených viacero podobných morfoštruktúr. Genéza skalných okien v Malých Karpatoch Keďže na území Malých Karpát sme mali možnosť skúmať skalné okná prevažne v karbonátových horninách, identifikovali sme tri možné spôsoby genézy skalných okien: bez pôsobenia krasovej činnosti, za účasti pôsobenia krasovej činnosti a mechanickou tvorbou skalných okien, prípadne ich kombináciou. Je predpoklad, že v iných pohoriach, napríklad vulkanických, bude aj ich genéza iná (napr. relikty po vulkanickej činnosti). Predispozíciou každého skalného okna je okrem vhodnej horniny aj jej tektonická porušenosť. Generálne ide o plochy vrstvovitosti a puklinatosti, ktoré boli zamerané takmer vo všetkých prípadoch skalných okien. Tieto plochy sa teda vždy prvotne podieľali na genéze skalného okna. Navyše boli tieto plochy zvýraznené charakterom horniny (napr. dolomity, vápence, kremence). Za prvý typ genézy možno označiť vznik skalných okien pomocou denudácie a zvetrávania (eolická činnosť, mrazové zvetrávanie, biologické rozrušovanie) na plochách diskontinuít v samotnej hornine (vrstvovitosť, puklinatosť). Za typických predstaviteľov takýchto skalných okien možno označiť Milošove skalné okná, Skalné okno Sloník, či Okno do Dechtíc. Za druhý typ možno označiť skalné okná, na ktorých sa podieľala aj krasová činnosť, teda proces rozpúšťania karbonátových hornín. Častokrát táto krasová činnosť môže byť vplyvom zvetrávania prekrytá a preto sa prvotná genéza hľadá niekedy veľmi ťažko. Inde, hlavne v blízkosti jaskýň je táto činnosť jasná a evidentná (Okno pri Zbojníckej jaskyni, Okno pri jaskyni Okno, Galantné skalné okno a i). Tretím typom je tvorba skalných okien za účasti mechanického pohybu hornín, napríklad rútením, rotáciou blokov a gravitačnými pohybmi na tektonicky a štruktúrne (litologické zmeny) podmienených plochách. Za takéto typické skalné okná v Malých Karpatoch možno považovať Skalné okno na Handliarovskej skale, Skalné okno pod Vysokou 2, Skalné okná pod Bielou skalou, či v Kamenných vrátach. Na tvorbe skalného okna sa môžu meniť procesy jeho formovania v čase. Napríklad v iniciálnej časti tvorby skalného okna môže ísť o krasové procesy, ktoré neskôr dominantne nahradia procesy súvisiace so zvetrávaním (napr. Skalné okno Malá Pec 1). Nakoniec pri denudácii môže prísť k mechanickým pohybom a na záver môže skalné okno úplne zaniknúť. Za dokonalé skalné okná bez významnej rotácie blokov, na ktorých sa podieľali iniciálne, prevažne krasové procesy možno považovať 25 takýchto pasívnych morfoštruktúr. Vo zvyšných prípadoch ide o tzv. nedokonalé skalné okná s významnou rotáciou skalných blokov vytváraných rútením skalných blokov, najmä v kremencoch. Obdobie, kedy skalné okná dominantne vznikali, súvisí s poslednou geologickou periódou, čiže s kvartérom (2,58 Ma – súčasnosť). Práve tá je charakteristická aj tvorbou riečnej siete, dolín a vznikom jaskýň. Tvorba skalných okien trvá a pokračuje aj v súčasnosti. Zatiaľ čo tvorba niektorých okien môže trvať tisíce až státisíce rokov (okná súvisiace s krasovou činnosťou), iné môžu vzniknúť prakticky okamžite, a to mechanickým pohybom blokov horniny. Zaujímavým skalným oknom je z tohto pohľadu Skalné okno Devínska brána. Na plochách okna sme identifikovali sintrovú výplň, ale aj piesky sandberských vrstiev. Sintre na Devínskej Kobyle boli nedávno geochronologicky datované na 13.98±0.56 Ma (Marko et al. 2022). Aj keď v prípade skalného okna je jedna strana tvorená zosunutým blokom opretým o skalné bralo, nie je jasné kedy k tomuto posunu prišlo a či iniciálne tu už pred zosunutím nebola puklina vyplnená mladším sedimentom. Neďaleko sa nachádza Abrázna jaskyňa, ktorá je pozostatkom pobrežnej modelácie bývalého treťohorného mora. Vznikla morským príbojom – rozrušovaním príbrežného skalného zrubu nad morom, pred 13 – 14 miliónmi rokov (Mišík 1976; 1980). Predvrchnobádenský paleokras bol identifikovaný a skúmaný aj priamo na Devínskom hradnom vrchu (Lehotský 2012). Skalné okno mohlo vzniknúť oveľa neskôr, počas kvartéru, nálezy sintrov a sandberských vrstiev priamo v okne by si však vyžadovali detailnejší výskum.
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==