Ochrana prírody, 42/2023 / 33 (Gotické okno, Gotická brána) (Bizubová 2017). Vzhľadom na menšie rozmery všetky nami namerané pasívne morfoštruktúry považujeme za skalné okná. Rozmerovo sme ich definovali tak, že skalné okno môže voľne preliezť dospelý človek. Zároveň perforácia umožňuje prenikanie svetla z jednej strany na druhú. Pri zaradení sme si taktiež všímali, či ide o dokonalé, resp. nedokonalé skalné okno. Za dokonalé sme považovali také, kedy neprichádzalo k významnej rotácii blokov najmä na jeho strope. Skalné okná zároveň dokumentujú vzájomný vzťah medzi štruktúrnymi vlastnosťami podložia a procesmi zvetrávania a krasovatenia. Geologická a geomorfologická charakteristika Malých Karpát Malé Karpaty sa nachádzajú v západnej časti Slovenskej republiky. Tvorené sú viacerými geomorfologickými podcelkami (Devínske, Pezinské, Brezovské a Čachtické Karpaty), ktoré patria k fatransko-tatranskej oblasti (Mazúr & Lukniš 1978). Z pohľadu geológie budujú vonkajšiu zónu Centrálnych Západných Karpát (Plašienka et al. 1997; Plašienka 1999). Malé Karpaty predstavujú dôležitý segment na styku Západných Karpát a Východných Álp. Na ich stavbe sa podieľajú paleoalpínske jednotky tatrika, fatrika a hronika. Popríkrovové sedimenty vrchnej kriedy sú zastúpené brezovskou skupinou (Salaj et al. 1987). Paleogénne sedimenty sú v Malých Karpatoch zastúpené malokarpatskou skupinou (Buček in Polák et al. 2012), ktorá sa nachádza v severozápadnej časti územia. Dnešnú podobu nadobudli Malé Karpaty v neskorom neogéne (Minár et al. 2011), kedy sa pohorie tektonicky a morfologicky osamostatnilo od neogénnych paniev. Do územia regiónu zasahujú aj neogénne sedimenty. Sedimentačné prostredie bolo spočiatku morské, s neskorším vysladzovaním. Na okraji sa vytvárali sedimenty deltovo-aluviálnych kužeľov výnosových tokov (jablonické zlepence) ústiacich do panvy. Počas kvartéru sa formovala riečna sieť. Práve v období kvartéru sa uplatnila významná fáza prehlbovania údolí, tvorby jaskýň a skalných okien. VÝSLEDKY Výskyt skalných okien v rámci geomorfologických podcelkov Malých Karpát V oblasti Malých Karpát sme zaznamenali výskyt 29 skalných okien (obr. 1 – 6, tab. 1 – 3). Ide väčšinou o známe skalné okná. Dôležitá však bola spolupráca s verejnosťou, najmä so zanietencami Malých Karpát, ktorí nám okrem polohy poskytli častokrát aj zaužívaný názov skalného okna, ktorý sme akceptovali. Z pohľadu geomorfologických podcelkov sa skalné okná nachádzali vo všetkých častiach, okrem Čachtických Karpát. Je predpoklad, že sa nachádzajú skalné okná aj tu, len doposiaľ neexistuje relevantná informácia o nich. Skalné okná možno nájsť v odkrytých skalných častiach Malých Karpát, najmä v hrebeňových polohách, ale aj svahoch, či ako súčasť skalných miest. Vzhľadom na rozlohu územia je najvyššia koncentrácia skalných okien viazaná na Brezovské Karpaty (12 skalných okien). Dôvodom je vhodné geologické podložie tvorené vápencovo-dolomitickým komplexom príkrovu hronika. Dolomity podliehajú intenzívnemu rozpadu, čo má za následok aj tvorbu skalných okien rôznych tvarov a rozmerov. Najvýznamnejšie skalné okná sa tu nachádzajú v oblasti Prašníka (Malá Pec), Dobrej Vody a Dechtíc. Naopak, z pohľadu geologickej pestrosti hornín sú významné Pezinské Karpaty. Celkovo sme tu zamerali až 15 skalných okien, ktoré sú viazané na karbonátové, aj nekarbonátové súvrstvia. Čo je zaujímavé vzhľadom na väčšiu rozlohu magmatických a metamorfovaných hornín, sme tu nezaznamenali ani jedno skalné okno. Dôvodom je, že tieto horniny v Malých Karpatoch nevytvárajú výrazné skalné hrebene. Dominovali preto opäť karbonáty, ale skalné okná sa tu nachádzali aj v kremencoch, zlepencoch a brekciách. V Devínskych Karpatoch boli skúmané dve skalné okná v oblasti s výskytom paleokrasu (Lehotský 2012). Litotypy skalných okien a tektonická predispozícia Najviac, až 48% skalných okien bolo viazaných na karbonáty geologickej jednotky hronika (obr. 7). Nasledovali popríkrovové sedimenty (17%), tatrikum (14%), fatrikum (14%) a na najmenšiu geologickú jednotku Malých Karpát – infratatrikum (vonkajšia časť tatrika je niektorými autormi označovaná ako infratatrikum) pripadlo 7% skalných okien. Dominantným typom hornín vzhľadom na procesy, ktoré formovali skalné okná najmä krasovou činnosťou, boli karbonáty a sedimenty obsahujúce karbonátové klasty (obr. 8). Iba štyri skalné okná sa nenachádzali v horeuvedených horninách (kremence: Skalné okná na Bielej skale a v Kamenných vrátach, jablonické zlepence: Skalné okno na Handliarovskej skale, brekcie s klastikami kremencov: Skalné okno pri Štokeravskej vápenke). V rámci karbonátov prevažovali dolomity a dolomitické vápence a to z dôvodu intenzívnejšieho rozpadu dolomitu, ktorý je náchylnejší na poveternostné podmienky. Skalné okná vzniknuté v kremencoch a sedimentoch jablonického súvrstvia (pestré klastiká) boli nedokonalými skalnými oknami, ktoré vznikli mechanickým rútením nadložných blokov. Najmä v kremencoch sa takýmto rútením
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==