Ochrana prírody, 41/2023 / 89 Obr. 26: Viedenská cesta, Cirkevný medzník Capitulum Posoniense. A – B: Averz a reverz medzníka (2012). C: Neúspešný pokus o odcudzenie medzníka (2015). D: Barbarsky osekaná spodná časť medzníka (2015). Foto: I. Štassel (A, B); M. Thurzo (C, D). Fig. 26. Viedenská cesta Road, church landmark named Capitulum Posoniense. A – B: Obverse and reverse of the landmark (2012). C: A failed attempt to steal the landmark (2015). D: Barbarically cut the lower part of the landmark (2015). Photo: I. Štassel (A, B), M. Thurzo (C, D). Hraničné stĺpiky Tento druh zachovaných drevených hraničných znakov označujúcich súkromné parcely vznikol zrejme na začiatku 20. storočia a najrýchlejšie podlieha skaze. Prezentujeme tu sedem hraničných stĺpikov v extraviláne Bratislavy, ktoré sa nám podarilo zachytiť v posledných rokoch ako doklad ich existencie ku koncu prvej štvrtiny 21. storočia (obr. 30 – 31). Typické stĺpiky mali v určitej vzdialenosti pod vrcholom vytesanú priehlbinu s údajmi o označovanej parcele. Žiaden z týchto údajov sa však nezachoval. Hraničné jarky Hraničné jarky (obr. 32) sa zväčša využívali na ohraničenie väčších územných celkov – najmä katastrálnych území, niekedy sa kombinovali s líniami hraničných kameňov, ktoré bývali osadené tesne pri nich alebo priamo v nich. Ako príklad môže poslúžiť hraničník HK 19/4 osadený v hraničnom jarku na lokalite Klanec – súčasti bývalej lamačsko-bratislavskej hranice (obr. 32C). Okrem tohto, pomaly zanikajúceho jarku, uvádzame aj jarok na severnom svahu Devínskej Kobyly (obr. 32A), ktorý slúžil ako západná hranica záhonu Krpács, patriaceho De- -vínskemu panstvu Pálffyovcov (KOLLÁR et al. 1996), ďalej aj hraničný jarok na Kačíne (obr. 32B), ktorý – ako o tom svedčia vodorovné biele pásy na stromoch – slúži aj v súčasnosti ako hranica lesného dielca a nakoniec aj plytký jarok v Jeleňom háji, ktorý je súčasťou hranice s Rakúskom (obr. 32D).
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==