60 \ Ochrana prírody, 41/2023 ne určená príčina v dôsledku zásahu prúdom. V rámci príspevku uvádzame aj poznatky z monitoringu najnovších typov ochranných opatrení po roku 2019. V rokoch 2016 – 2022 boli realizované sporadické fyzické kontroly na exponovaných miestach prevažne na západe Slovenska, taktiež bola sledovaná mortalita na úsekoch vedení 22 kV s inštalovanými najnovšími typmi ochranných prvkov v rámci projektu LIFE Danube Free Sky. VÝSLEDKY A DISKUSIA Za obdobie dvoch etáp monitoringu v rámci projektu LIFE Energia, sme identifi kovali v blízkosti 60 926 stĺpov 22 kV vedenia spolu 2 992 uhynutých jedincov chránených druhov vtákov v dôsledku zásahu prúdom, patriacich do 35 druhov a desiatich radov. Až 1 231 úhynov tvorili dravce a sovy. Najpočetnejšie bol v rámci mortality po zásahu prúdom identifi kovaný myšiak hôrny (Buteo buteo), s podielom 85 % (1 023 jedincov), nasleduje straka obyčajná (Pica pica) s vyše 20 % podielom (601 jedincov), vrana popolavá (Corvus cornix) s podielom takmer 8 % (212 jedincov). Zo sov dominuje myšiarka ušatá (Asio otus) 24 jedincov a výr skalný (Bubo bubo) s piatimi jedincami. Úhyny vtákov v dôsledku zásahu prúdom predstavujú v našich podmienkach dominantnú príčinu mortality (77%) na distribučných vedeniach v porovnaní s nárazmi (GÁLIS et al. 2019b). Z hľadiska zásahu prúdom boli uhynuté jedince vtákov zaznamenané v okolí 2 096 stĺpov 22 kV vedenia, čo predstavuje 3,3 % všetkých zmonitorovaných stĺpov. Z nich najvyšší podiel (78 %) tvorili stĺpy bez prítomného ochranného prvku, 14 % tvorili stĺpy s prítomným ochranným prvkom, 5 % stĺpy s poškodeným a 3 % s nesprávne nainštalovaným ochranným prvkom. Štatisticky najvyššie riziko mortality bolo identifi kované v prípade najpočetnejších, tzv. jednozávesných stĺpov bez ochranných prvkov (A), v porovnaní so stĺpmi, kde bol ochranný prvok prítomný (obr. 2, tab. 1). Najnižšie riziko zásahu prúdom bolo identifi kované pre prvky, ktoré umožňujú vtákom bezpečne dosadnúť do priestoru konzoly, tzv. ekochráničky (B, obr. 3), v porovnaní s tzv. ekozábranami, typu plastové hrebene a trojuholníky (C, obr. 4). Rizikovosť v prípade hrebeňovej zábrany spočíva najmä v jej dosluhujúcej životnosti, kedy mnohé jedince sú usmrcované na konzolách 22 kV vedenia s vylámanými hrebeňmi, ktoré podobne ako plastové trojuholníky často smerujú vtáky dosadnúť k podperným izolátorom (obr. 4). Negatívne sa k efektivite hrebeňových zábran vyjadObr. 1: Poloha skúmaného územia, zahŕňajúceho 13 CHVÚ a ich priľahlé okolie Fig. 1. Location of study area covering 13 Special Protection areas (SPA) and their adjacent areas
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==