6 \ Ochrana prírody, 41/2023 Zaujímavý je nález jedinej lokality fosílneho jazyka jelenieho v travertínoch z Hradišťa pod Vrátnom pri Jablonici v Malých Karpatoch. Objaviteľom bol fytopaleontológ Dr. L. Máčel, ktorý študoval túto lokalitu v rokoch 1936 – 1937 a 1939 – 1940 (KOTLABA, 1962). Fragmenty odtlačkov potvrdzujú druh jazyk jelení a na základe zistenia fauny mäkkýšov a kla z mamuta potvrdzujú geologické obdobie pleistocénu a to do druhého interglaciálu (MÁČEL, 1940; NĚMEC, 1944; LOŽEK & KNEBLOVÁ 1957). Jedna z autoriek tohto článku v súčasnosti zistila, že jazyk jelení na západnom Považí sa vyskytuje takmer popod celý skalný masív Žihlavníku nad obcou Omšenie a vápencové skalky zasahujú až do vedľajšieho katastra obce Dolná Poruba nad Opočnou dolinou. Na rozhraní katastrov Omšenie a Dolná Poruba rastie v nadmorskej výške od 559 do 721 m. (VÁCLAVOVÁ in verb., 2022). V Národnom parku Malá Fatra výskyt potvrdil botanik Správy národného parku vo Vrátnej doline, v oblasti Veľkého Kriváňa a na Rozsutci (LIMÁNEK in verb., 2021). V Národnom parku Veľká Fatra pod Kopou nad Kraľovanmi v súčasnosti nie je výskyt potvrdený, jazyk jelení sa vyskytuje na dvoch lokalitách v Ľubochnianskej doline (CHILOVÁ in verb, 2021). V Pieninách je v súčasnosti výskyt v Hôrke hojne, v Prielome Dunajca – v severnej časti Kláštorná hora a v severnej časti Holice, v Malých Pieninách v severnej časti Rabstina, na bradielkach v bývalej rezervácií Kamienska tisina (KĹČ in verb., 2021). V pôsobnosti Správy Chránenej krajinnej oblasti Kysuce sa nachádza zatiaľ jediná známa lokalita na viacerých plochách v sutinovom lese bradlového pásma v prírodnej rezervácii Ľadonhora v nadmorskej výške 759 – 811 m (VÁCLAVOVÁ in verb., 2022). V Belianskych Tatrách uvádza DOMIN (1922) jeho výskyt veľmi vzácne. Zbieral ho v lesoch nad Podspádmi pri Javorine, v Drechselhäuschene (Dolina Siedmich prameňov); podľa informácie Wahlenberga, dosť hojne sa vyskytuje v subalpínskych lesoch nad Javorinou až k Čiernemu plesu, lenže neskorší zberatelia ho tu nenašli (DOMIN, 1922). PAWLOWSKI (1956) uvádza výskyt jazyka jelenieho: „Nad Jaworzyna w lasach po poludniowej stronie gór i w stronę Czarnego Stawu“ (Jaworowego?) – Whlb.); tamže w stronę Murania (Berd.); Dol. Bielskego Potoku (Dom.); Opalona Turnia n. Bednarskim Reglem 1240, Dol. Jagnięca p. Bujaczim 1180 (Gyö.); Rakuska Turnia, Dol. Suchego Potoku (Dom.); Bujaczy W., Dol. Do 5 Žródel (Sag. Sch.); Czerwona Glina (Dom.) - [Palenica (Dom.) – to stanow. Prawdop. Odnosi się juž do Spiskiej Magury].“ V súčasnosti boli niektoré lokality priebežne overované a bol zisťovaný výskyt tohto druhu. Lokalitu Červená hlina sme niekoľkokrát prechádzali aj na odporúčanie botaničky RNDr. Libušky Paclovej, ktorá tu jeho výskyt tiež neskôr nezistila; pod vápencovými skalkami boli vhodné biotopy, no výskyt druhu nebol potvrdený. Jazyk jelení [Phyllitis scolopendrium (L.)] je papraď, ktorej celistvookrajové listy prezimujú a následne na jar popri nových výhonkoch listov, odumierajú (DOSTÁL, 1989). Je uvedený v prílohe č. 1 k vyhláške č. 170/2021 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. V Červenom zozname ohrozených druhov cievnatých rastlín Slovenska je zaradený do kategórie ohrozenosti LC – najmenej ohrozený (ELIÁŠ et al., 2015). V sledovanom území rastie v prioritných biotopoch európskeho významu Ls4 - 9180* Lipovo - javorové sutinové lesy (STANOVÁ & VALACHOVIČ, 2003; VICENÍKOVÁ & POLÁK, 2003). METODIKA Skúmané boli lokality s výskytom jazyka jelenieho v severovýchodnej časti Tatier, ktoré sú súčasťou národných prírodných rezervácií (NPR) Belianske Tatry a Javorová dolina s piatym stupňom ochrany. Podľa rozdelenia fyzickogeografi ckých regiónov v Atlase Tatier z roku 2015, patria lokality do mikroregiónov Javorinské Tatry, Západné a Východné Belianske Tatry (BALON et al., 2015). Geologickú stavbu, podľa geologickej mapy Atlasu krajiny v lokalitách výskytu, tvoria muránske vápence, gutensteinské vápence a dolomity, škvrnité a slienité vápence (PIOTROWSKA et al., 2015). Podľa Atlasu Tatier (RĄCZKOWSKI et al., 2015) lokality tvoria svahy na mezozoických horninách, akumulačné sutinové kužele a sú tu aj potencionálne oblasti akumulácie lavín. Dominantným druhom pôd v lokalitách výskytu sú viaceré subtypy rendzín (SKIBA et al., 2015). Jelení jazyk rastie v nadmorskej výške od 1 066 m do 1 378 m. Zber dát bol realizovaný priebežne pri mapovaní nelesných biotopov, počas náhodných prechodov cez sutiny v pásmach lesa a popod skalné steny a overovaním výskytov so zameraním na historické údaje. Fytocenologické zápisy boli realizované metódou zürišsko-montpellierskej školy (BRAUN-BLANQUET 1964) s použitím rozšírenej 9-člennej stupnice abundancie a dominancie (BARKMAN et al., 1964). Nomenklatúra cievnatých rastlín bola zjednotená podľa Zoznamu nižších a vyšších rastlín Slovenska (MARHOLD et al., 1998). Topografi cké názvy sú uvedené podľa názvoslovia v lesníckych mapách (lgis). Priložená mapa rozšírenia jazyka jelenieho bola spracovaná na základe spoločných zistení výskytov, ako aj údajov zistených z herbárov Múzea Tatranského národného parku a Múzea ochrany prírody a jaskyniarstva, ďalej boli použité dostupné literárne pramene.
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==