Ochrana prírody, 41/2023 / 59 zabrániť vtákom dosadnúť medzi izolátory do priestoru konzoly. Odvtedy došlo k výraznému posunu, vyvinuli a úspešne sa otestovali mnohé ochranné prvky, ktoré sú používané dodnes v pôvodnom prevedení, prípadne došlo k ich modifi kácií. Systematicky a vo väčšom meradle sa problém zásahu prúdom na našom území začal skúmať od roku 2014 v rámci projektu LIFE13 NAT/SK/001272 Energia v krajine – elektrické vedenia a ochrana prioritných druhov vtákov v územiach Natura 2000 (LIFE Energia). Práve výsledky tohto projektu (www.lifeenergia.sk) prispeli k mnohým dôležitým poznatkom, ktoré vyústili do nových spôsobov ošetrovania rizikových konzol stĺpov 22 kV vedení. Tieto overené postupy sa využívajú v súčasnosti aj v rámci medzinárodného projektu LIFE19 NAT/SK/001023 - Medzinárodná ochrana vtáctva pozdĺž rieky Dunaj (LIFE Danube Free Sky) (www.danubefreesky.eu/sk/). Kľúčovým národným legislatívnym nástrojom v oblasti ochrany chránených druhov živočíchov je zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a jeho vykonávací predpis, vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 170/2021 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. Legislatívne opatrenia sú zadefi nované v § 4 ods. 4 zákona: “Každý kto buduje alebo plánovane rekonštruuje nadzemné elektronické vedenie, je povinný použiť také technické riešenie, ktoré bráni zraňovaniu a usmrcovaniu vtákov“. Podľa § 4 ods. 5 zákona: „Ak dochádza k preukázateľnému zraňovaniu alebo usmrcovaniu vtákov na elektrických vedeniach alebo telekomunikačných zariadeniach, môže orgán ochrany prírody rozhodnúť, aby ich správca vykonal technické opatrenia zabraňujúce ich zraňovaniu a usmrcovaniu“. Opatrenia na elimináciu zranení a usmrtení vtáctva na elektrických stĺpoch sú tiež premietnuté aj do interných technických postupov energetických spoločností, dokumentácií ochrany prírody a krajiny, konkrétne do programov záchrany o chránené druhy vtákov a programov starostlivosti o chránené územia, napr. akými sú chránené vtáčie územia (CHVÚ) . Posudzovanie nových ochranných prvkov pre stĺpy 22 kV vedenia a ich bezpečnosti z pohľadu ochrany voľne žijúcich druhov vtákov vykonávajú v úzkej spolupráci ŠOP SR a Ochrana dravcov na Slovensku. Cieľom príspevku je prezentovať výsledky monitoringu ochranných prvkov, ktoré sú najpočetnejšie inštalované v rámci 22 kV distribučných vedení na Slovensku, históriu ich vývoja, efektivitu, najnovšie riešenia a postupy. Pri vyhodnotení účinnosti ochranných opatrení vychádzame dominantne z výsledkov projektu LIFE Energia, ktoré sú doplnené o poznatky z terénnych kontrol vykonaných v období 2016 – 2022, vrátane najnovších riešení a postupov uplatňovaných pri ochrane dravcov na stĺpoch 22 kV vedenia v rámci projektu LIFE Danube Free Sky (www.danubefreesky.eu). METODIKA Monitoring vedení 22 kV ako súčasť celkového monitoringu distribučných vedení (22 kV a 110 kV) v rámci projektu LIFE Energia bol vykonaný v období 12/2014 – 02/2016. Prebiehal v 13 CHVÚ a ich priľahlom okolí: Záhorské Pomoravie, Dunajské luhy, Lehnice, Kráľová, Ostrovné lúky, Dolné Považie, Parížske močiare, Poiplie, Slovenský kras, Košická kotlina, Ondavská rovina, Medzibodrožie, Senianske rybníky s výslednou rozlohou 8 685 km2 vrátane 2 250 km2 CHVÚ. Všetky spomínané CHVÚ sú lokalizované v južnej časti Slovenska (obr. 1), tvorenej prevažne poľnohospodárskymi kultúrami a absentujúcou stromovou vegetáciou (s výnimkou CHVÚ Slovenský kras). Monitorované územie je dôležité z pohľadu druhového zloženia a početnosti avifauny (kvalitatívno-kvantitatívneho hodnotenia) a predstavuje aj významné územie z hľadiska migrácie (KARASKA et al. 2015). Územie je vzhľadom na prítomnosť početných sídiel a priemyselných areálov popretkávané hustou sieťou distribučných elektrických vedení, čo zvyšuje potenciálne riziko zásahu prúdom pre voľnej žijúce živočíchy, predovšetkým pre dravce v krajine (APLIC 2006). Monitoring v dĺžke 5 211 km, zahŕňajúc 60 926 stĺpov 22 kV vedení, pozostával z terénnej obhliadky bezprostredného okolia stĺpov 22 kV vedenia počas dvoch etáp (12/2014 – 03/2015 a 04/2015 – 02/2016). Vykonávaný bol odborne vyškolenými mapovateľmi a pracovníkmi ŠOP SR. Pre každý úhyn bola zaznamenaná GPS poloha a 8 parametrov: determinácia druhu, pohlavie, vek, príčina úhynu, vzdialenosť k najbližšiemu stĺpu, popis zranenia, stav kadáveru a vplyv predátorov. Všetky jedince chránených druhov živočíchov, ktoré boli lokalizované do troch metrov od najbližšieho stĺpu 22 kV vedenia, boli vyhodnotené ako úhyny zapríčinené dôsledkom zásahu prúdu, pokiaľ viditeľné poranenia neindikovali inú príčinu. Všetky kadávery (úhyny) jedincov, ktoré boli lokalizované počas prvej etapy, boli z okolia stĺpov odstránené, aby sa predišlo prípadnej duplicite pri nasledujúcej kontrole. Kontroly prebiehali najmä v období jarnej a jesennej migrácie. V prípade zásahov prúdom, výška vegetácie v okolí stĺpov, neznižuje úspešnosť v hľadaní kadáverov, nakoľko bezprostredné okolie stĺpov v okruhu 2 – 3 m býva čisté, bez vysadených kultúrnych plodín. Získané dáta boli overené a zaznamenané v projektovej databáze. Do následného vyhodnotenia efektivity ochranných opatrení boli vybrané len úhyny, u ktorých bola jednoznač-
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==