58 \ Ochrana prírody, 41/2023 OCHRANNÉ OPATRENIA PROTI ZÁSAHU PRÚDOM NA DISTRIBUČNÝCH 22 KV VEDENIACH NA SLOVENSKU – HISTÓRIA, EFEKTIVITA, NAJNOVŠIE RIEŠENIA A POSTUPY MAREK GÁLIS1 & ANDREA LEŠOVÁ2,3 1 Ochrana dravcov na Slovensku, Trhová 54, 841 01 Bratislava, e-mail: galis@dravce.sk 2 Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, Tajovského 28B, 974 01, Banská Bystrica, email: andrea.lesova@sopsr.sk, 3 Technická univerzita vo Zvolene, Lesnícka fakulta, T.G. Masaryka 24, 960 01 Zvolen Bird protection measures against electrocution on 22 kV distribution power lines in Slovakia – history, effectiveness, latest solutions and procedures Abstract: Electrocutions on power lines are known to kill large numbers of birds annually on a global scale. According to current knowledge, it is possible to reduce the risk of electrocution significantly. The positive fact is that only some constructions of utility poles are responsible for the majority of killed birds. The presented data composed of data obtained during the two field surveys of 22 kV distribution power lines under the LIFE Energy project (12/2014 – 02/2016) and later field surveys and observations under LIFE Danube Free Sky project. The highest risk of mortality was identified for utility poles without insulation compared to insulated poles. Lowest risk was observed for insulating elements which allow birds to perch safely in comparison to anti-perching devices. Different technical solutions for bird safety already were/are being tested and evaluated. An important aspect of raptor conservation is the communication and sharing of up-to-date knowledge between all relevant stakeholders, such as ornithologists, local authorities, utility operators and also designers/manufacturers of devices. Key words: birds of prey, power lines, electrocution, insulations, legislation ÚVOD Vtáky sa musia neustále prispôsobovať zmenám krajiny spôsobených činnosťou človeka. Tempo zmien je však príliš rýchle na to, aby sa u vtákov vyvinuli adekvátne genetické adaptácie. Okrem toho, že človek zásadným spôsobom pretvára ich prirodzené prostredie, buduje v krajine množstvo umelých bariér, ktorým sa vtáky nestihli za tak krátku dobu prispôsobiť. Zásahy elektrickým prúdom (angl. výraz electrocution) sú celosvetový problém identifi kovaný na vedeniach stredného napätia (1 – 52 kV), ktoré predstavujú atraktívne miesto na dosadanie najmä pre dravé druhy vtákov. Táto významná príčina ich mortality bola veľmi dobre skúmaná a spracovaná celosvetovo. Z európskeho hľadiska sa problematike venovali viaceré práce (FERRER et al. 1991; JANSS & FERRER 2001, HAAS et al. 2005, DEMERDZIEV et al. 2009, SAMUSHENKO et al. 2012, DEMERDZIEV 2014), z našej oblasti môžeme spomenúť napr. práce HORVÁTH et al. 2010, FIDLÓCZKY et al. 2014, DEMETER et al. 2018, GÁLIS et al. 2019a, ŠKORPÍKOVÁ et al. 2019. K zásahu prúdom dochádza prevažne na miestach s vysokými koncentráciami vtákov, najčastejšie v poľnohospodárskej krajine nížin, kotlín a pahorkatín (APLIC 2006). Vo všeobecnosti medzi najviac ohrozené skupiny vtákov patria orly, jastraby, supy, kane, sokoly, sovy, bociany a krkavcovité druhy (LEHMAN et al. 2007, FERRER 2012). Medzi najvýznamnejšiu príčinu mortality dravých vtákov na Slovensku v dôsledku zásahu prúdom patria distribučné elektrické vedenia napätia 22 kV. Konštrukcia a vzdialenosti medzi komponentmi v prípade najpočetnejších, tzv. jednozávesných a dvojzávesných konzol podperných stĺpov 22 kV vedení, sú príčinou mortality u väčších druhov, ktoré vďaka stavbe tela, a teda rozpätiu krídel dokážu vzájomne prepojiť dva vodiče alebo vodič a oceľovú konzolu. Čím zložitejšia je konštrukcia konzoly stĺpu 22 kV vedenia a čím kratšie sú vzdialenosti medzi jednotlivými súčasťami konzoly (izolátory, preponky a pod.), tým narastá riziko zásahu prúdom aj pre menšie druhy vtákov, ako sú sokol myšiar, straka obyčajná (GÁLIS et al. 2019a), vrátane sov, ako je výrik lesný a dokonca aj malých spevavcov ako sú škorce, penice (MARTÍN et al. 2022). Problematike zásahov prúdom sa v našich podmienkach začala venovať vyššia pozornosť približne v 80-tych rokoch 20. storočia. Prvé konkrétne opatrenia (plastové hrebene) boli navrhnuté mimovládnou organizáciou SVODAS (od roku 2004 Ochrana dravcov na Slovensku - ) v spolupráci so Štátnou ochranou prírody Slovenskej republiky (ŠOP SR). Inštalácia týchto prvkov začala od roku 1993 v Národnom parku Malá Fatra. Ich cieľom bolo Ochrana prírody, Banská Bystrica, 41: 58–65, 2023
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==