54 \ Ochrana prírody, 41/2023 šenia minimalizovania vplyvov dopravy na populáciu vydry. • Zabezpečiť systém zhromažďovania uhynutých jedincov vydry a ich post mortem analýzy. • Kompenzovať preukázané škody spôsobené vydrou na rybách chovaných v rybníkoch, rybochovných zariadeniach alebo malých vodných nádržiach osobitne vhodných na chov rýb. • V pravidelných časových intervaloch (minimálne dvakrát ročne) realizovať monitoring vydry na trvalých monitorovacích plochách, vrátane faktorov ohrozenia, ako aj odhadu početnosti v celej CHKO, resp. vo vybraných povodiach (Biela Orava, Polhoranka, Jelešňa). • Monitoring a výskumy realizovať aj v rámci spolupráce (spoločných akcií) so susednými veľkoplošnými chránenými územiami (Národný park Malá Fatra, CHKO Kysuce, TANAP), ako aj cezhraničnej spolupráce s poľskou stranou. • V pravidelných časových intervaloch (minimálne raz za 5 rokov) realizovať ichtyologický prieskum tokov. • Územia európskeho významu v CHKO Horná Orava je z hľadiska vydry riečnej potrebné monitorovať a hodnotiť spoločne, pretože susedia a (s výnimkou toku Jelešňa) nachádza sa v nich len pomerne malá časť teritórií daného druhu, ale tiež s priľahlými úsekmi vodných tokov a ostatných vhodných biotopov, ktoré vydra trvalo využíva. S poľskou stranou je potrebné spolupracovať aj na štandarizácii a synchronizácii monitoringu a reportingu (napr. v zmysle odporúčaní REID et al. 2014). • Zvýšiť informovanosť miestnych obyvateľov, vrátane rybárov (organizovať spoločné medziodborové stretnutia s terénnou exkurziou). ZÁVER Vydra riečna sa v súčasnosti trvalo a celoročne vyskytuje na všetkých väčších tokoch v CHKO Horná Orava, resp. v litoráli Oravskej vodnej nádrže. Odhadovaná početnosť je 25 – 30 jedincov. Ich výskyt je na daných tokoch súvislý a jednotlivé populácie nie sú izolované a sú prepojené aj s priľahlým územím, najmä v povodí Čiernej Oravy. Vydru riečnu v CHKO Horná Orava ohrozujú predovšetkým kolízie s dopravnými prostriedkami na pozemných komunikáciách (najmä na štátnych cestách I. triedy), urbanizácia územia, iné priemyselné a obchodné plochy, vypúšťanie znečisťujúcich látok a znečistenie vody, ilegálny lov, znečisťovanie prostredia komunálnym odpadom, ako aj nerovnomerná ponuka vhodnej a dostupnej potravy a jej sezónne zmeny. Hoci je v celej CHKO Horná Orava stav ochrany vydry riečnej priaznivý (FV), jednotlivé územia európskeho významu (vzhľadom na neveľkú výmeru ich vhodných biotopov pre vydru) samostatne zabezpečujú iba ochranu časti populácie vydry na Hornej Orave. Preto aj napriek pomerne vysokej celkovej habitatovej diverzite a priemernému antropickému vplyvu v študovaných povodiach, dokladujúcich relatívne dobrý stav ich biotopov, vyšla vydra v priaznivom stave len v oboch susediacich ÚEV na toku Jelešňa (SKUEV0222; SKUEV2222), kým v ostatných troch ÚEV (Oravská vodná nádrž SKUEV0304, SKUEV2304; Ústie Bielej Oravy SKUEV0658), bol jej stav vyhodnotený ako nepriaznivý – nevyhovujúci (U1). V závere navrhujeme manažmentové a výskumné aktivity, zamerané na ochranu vydry a jej biotopov. Poďakovanie Za pomoc a spoluprácu v teréne ďakujeme najmä Basilemu Mauclaire, Barbore Urbanovej, Radovanovi Považanovi. Za koordináciu aktivít patrí poďakovanie Petrovi Balážovi a fi rme Euroforest Zvolen. Rovnako veľmi pekne ďakujeme Jánovi Kadlečíkovi za precízne zrecenzovanie článku, trefné pripomienky a dobré nápady. POUŽITÁ LITERATÚRA BAS N., JENKINS, D. & ROTHERY P. 1984: Ecology of otters in northern Scotland. The distribution of otter (Lutra lutra) faeces in relation to bankside vegetation on the river Dee in summer 1981.bJournal of Applied Ecologyb21(2): 507 – 513. BEDFORD S. J. 2009: The effects of riparian habitat quality and biological water quality on the European Otter (Lutra lutra) in Devon. Bioscience Horizons 2(2): 125 – 133. BIFOLCHI A.b& LODÉ T. 2005: Efficiency of conservation shortcuts: an investigation with otters as umbrella species. Biological Conservation 126: 523 – 527. BOWEN-JONES E. & ENTWISTLE A. 2002: Identifying appropriate flagship species: the importance of culture and local contexts. Oryxb36: 189 – 195. CALZADA J.,bDELIBES-MATEOS M.,bCLAVERO M. &bDELIBES M.b2010:bIf drink coffee at the coffee-shop is the answer, what is the question? Some comments on the use of the sprainting index to monitor otters.bEcological Indicatorsb10:b560 – 561. CIANFRANI C., LE LAY G., MAIORANO L., SATIZABAL H.F., LOY A. & GUISAN A. 2011: Adapting global conservation strategies to climate
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==