52 \ Ochrana prírody, 41/2023 z nich nachádzal len v meandroch toku, ústiaceho do Oravskej priehrady a potom až v hornej časti toku nad obcou Oravská Polhora. V meandroch pri ústí zaznamenávali pobytové znaky aj JANČIGOVÁ (2009), JANČIGOVÁ A URBAN (2009), ako aj KUBICOVÁ (2011, 2012). Tá v auguste 2010 nezistila žiadne pobytové znaky, čo bolo podmienené vysokou hladinou vody. Kolísanie hladiny vodnej nádrže ovplyvňuje prítomnosť, resp. neprítomnosť vydry (TRNKA 1992). Kvalita populácie vydry a jej vyhliadky do budúcnosti boli v danom ÚEV, najmä vzhľadom na ich malú rozlohu a krátke úseky vodných tokov, zhodnotené ako nevyhovujúce aj napriek dostatočnej potravnej ponuke. V širšom území (v celom gradiente Polhoranky a Bobrovca) sú však dobré. Rovnako stav ochrany v samotnom ÚEV vychádza ako nepriaznivý – nevyhovujúci (U1), hoci pri hodnotení aj v priľahlom území by bolo hodnotenie stavu priaznivý (FV). Stav ochrany pre monitorovaný druh je uvádzaný ako nevyhovujúci (100 %) (www.biomonitoring.sk). Oravská vodná nádrž (SKUEV2304) Vydra sa v danom ÚEV vyskytuje pravidelne a má v ňom potravný aj úkrytový biotop. V blízkosti ústia toku Kriváň do Oravskej priehrady našli KARASKA A DEMKO (1995) aj noru vydry. TRNKA (1992) v júli 1989 pozoroval vydru plávajúcu cez vodnú nádrž medzi ústiami tokov Jelešňa a Kriváň. KUBICOVÁ (2011, 2012) nachádzala pobytové znaky len počas zimných mesiacov, ale predpokladala jej celoročné využívanie vydrou. Kvalita populácie vydry a jej vyhliadky do budúcnosti boli v danom ÚEV, najmä vzhľadom na ich malú rozlohu a krátke úseky vodných tokov, zhodnotené ako nevyhovujúce aj napriek dostatočnej potravnej ponuke. V širšom území sú však dobré. Rovnako stav ochrany v samotnom ÚEV vychádza ako nepriaznivý – nevyhovujúci (U1), hoci pri hodnotení aj v priľahlom území by bolo hodnotenie stavu priaznivý (FV). Stav ochrany pre monitorovaný druh nie je uvádzaný (www.biomonitoring.sk). Ústie Bielej Oravy (SKUEV0658) Vydra sa v danom ÚEV vyskytuje trvalo a využíva všetky vodné toky, pričom podobne ako aj pri predošlom ÚEV, zasahujú jej okrsky najmä mimo ÚEV. Vydru pri ústí Bielej Oravy uvádzali KARASKA A DEMKO (1995), ako aj TRNKA (1992), ktorý okrem pobytových znakov pozoroval aj jedince vydry. JANČIGOVÁ (2009), JANČIGOVÁ A URBAN (2009), ako aj KUBICOVÁ (2011, 2012) udávali túto časť Bielej Oravy ako negatívnu, pretože v nej nezistili pobytové znaky vydry, hoci na vyššie kontrolovaných lokalitách sa nachádzali. Kvalita populácie vydry a jej vyhliadky do budúcnosti boli v danom ÚEV, najmä vzhľadom na ich malú rozlohu a krátke úseky vodných tokov, zhodnotené ako nevyhovujúce aj napriek dostatočnej potravnej ponuke. V širšom území (v celom gradiente Bielej Oravy s prítokmi) sú však dobré. Rovnako stav ochrany v samotnom ÚEV vychádza ako nepriaznivý – nevyhovujúci (U1), hoci pri hodnotení aj v priľahlom území by bolo hodnotenie stavu priaznivý (FV). Stav ochrany pre monitorovaný druh nie je uvádzaný (www.biomonitoring.sk). V lete 2010 (jún – august) sme uskutočnili mapovanie vydry riečnej štandarnou metodikou IUCN v 91 územiach európskeho významu, v ktorých bola v tom čase vydra na Slovensku predmetom ochrany (URBAN et al. 2011). Jej pobytové znaky sme zaznamenali v 76 územiach (83,5 %) a v ďalších 15 (16,5 %) sme nenašli žiadne prejavy prítomnosti tohto druhu. Na Orave bol výskyt vydry potvrdený v ÚEV Jelešňa (SKUEV0222), Oravská vodná nádrž (SKUEV0304), ako aj v neďalekých ÚEV Rieka Orava (SKUEV0243), Zázrivské lazy (SKUEV0251), Kysucké Beskydy (SKUEV0288), resp. Tatry (SKUEV0307). ÚEV Ústie Bielej Oravy (SKUEV0658), Oravská vodná nádrž (SKUEV2304) a Jelešňa (SKUEV2222), v tom čase ešte neboli vyhlásené. Negatívne výsledky sme zistili prevažne v územiach s menšou výmerou, ktoré zahŕňajú iba časť biotopov i domovských okrskov vydier, ale tiež v územiach s veľkou rozlohou (napr. SKUEV0205 Hubková s výmerou 2 796,71 ha, SKUEV0184 Burda s rozlohou 1 416,61 ha, resp. SKUEV0313 Devínske jazero s rozlohou 1 307,81 ha). Vzhľadom na skutočnosť, že šlo o jednorazový výskum, ktorý (z organizačných dôvodov) prebiehal v lete, kedy bola v našich podmienkach zaznamenaná najnižšia značkovacia aktivita vydier (napr. URBAN & TOPERCER 2001), a navyše klimatické i hydrologické pomery boli v čase mapovania rozkolísané až extrémne, nemožno z výsledkov vyvodzovať podrobnejšie závery o prítomnosti, resp. neprítomnosti vydry v daných územiach (URBAN et al. 2011). Nedávny výskum ukázal, že metóda Standard Otter Survey je značne ovplyvnená nielen skúsenosťami výskumníka a jeho úsilím pri hľadaní pobytových znakov, ale tiež objemom zrážok v týždni pred prieskumom, ako aj počtom mostov vyskytujúcich sa na kontrolovanom úseku toku (napr. PARRY et al. 2013; REID et al. 2013). Ani jedno z piatich ÚEV v CHKO Horná Orava, v ktorých je vydra riečna predmetom ochrany, podobne ako je tomu aj pri väčšine ostatných ÚEV na Slovensku, nebolo zriadené len kvôli ochrane vydry, ale chránené sú v nich aj ďalšie taxóny, resp. biotopy európskeho významu. Lokalizácia, veľkosť a tvar daných území sú preto spravidla prispôsobené rôznym typom biotopov a vodné toky, ako kľúčové biotopy vydry, sú v nich zastúpené pomerne malými dĺžkami.
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==