Ochrana prírody, 41/2023 / 51 Vo februári 1996 boli v rámci medzinárodného mapovania vydry na rozhraní Českej republiky, Slovenska a Poľska skontrolované aj niektoré vodné toky v CHKO Horná Orava. Stopy, trusové, resp. iné pobytové znaky vydry boli zaznamenané na Bielej Orave (na 12 zo 16 kontrolovaných bodov), Klinianke (na 4 z 8 bodov), Mútňanke (na 6 z 9 bodov), Polhoranke (na 3 z 5 bodov). Žiadne pobytové znaky neboli zistené na Sihelnianskom potoku (1 kontrolovaný bod) (GRENDZIOK et al. 1998a, b). Jančigová uskutočnila v rámci bakalárskej práce od novembra 2007 do marca 2009 výskum vydry na vybraných tokoch v CHKO Horná Orava (Biela Orava, Oravská vodná nádrž, vrátne zaústenia prítokov Mútňanka, Veselovianka, Polhoranka a Jelešňa). V pravidelných mesačných intervaloch kontrolovala 18 lokalít. Prítomnosť vydry na základe pobytových znakov zistila na 14 lokalitách, pričom sa až desať z nich nachádzalo na Bielej Orave a ďalšie boli na Veselovianke, Polhoranke a Jelešni. Žiadne pobytové znaky vydry nezistila počas celého študovaného obdobia na štyroch lokalitách Bielej Oravy, vrátane jej ústia do Oravskej priehrady (JANČIGOVÁ 2009; JANČIGOVÁ & URBAN 2009). Podobne aj Kubicová študovala v rámci diplomovej práce v mesačných intervaloch od augusta 2010 do marca 2011 pobytové znaky vydry na 22 lokalitách v CHKO Horná Orava: Oravská vodná nádrž a jej prítoky (Jelešňa, Kriváň, Polhoranka, Biela Orava), Polhoranka a Biela Orava s prítokmi (Mútňanka, Hruštínka, Nevolajka, Veselovianka). Výskyt vydry potvrdila na 18 z 22 sledovaných lokalít, pričom tri sa nachádzali na prítokoch Oravskej priehrady, 14 lokalít na Bielej Orave a jedna na Polhoranke (KUBICOVÁ 2011, 2012). Výskyt vydry je limitovaný množstvom dostupnej potravy a preto priaznivý stav jej populácií môže byť významne ovplyvňovaný prípadnými výkyvmi v potravnej ponuke (URBAN et al. 2011). Tá sa na viacerých tokoch výrazne líši. Potravu a jej množstvo ovplyvňuje výrazne aj stav vodných tokov, najmä migračné bariéry a regulácie, ktoré zamedzujú migrácii rýb, redukujú možností ich úkrytov a miest vhodných pre neres. Výsledky jednorazového celoslovenského mapovania zo zimy 2007/2008 mierne upravenou štandardnou metódou IUCN/SSC Otter Specialist Group, založenou na vyhľadávaní pobytových znakov vydry (trusových a pachových značiek, stôp a pod.) v kvadrátoch Databanky fauny Slovenska (DFS) (REUTHER et al. 2000; URBAN & ADAMEC 2007) potvrdili výskyt vydry v 9 z 10 kvadrátov. Rovnaký výsledok prinieslo aj mapovanie realizované v septembri – októbri 2007 (URBAN et al. 2012). Pobytové znaky neboli zistené len v kvadráte 6682, ktorý zasahuje do CHKO Horná Orava len malou časťou – vrch Beskydok (1 168 m) s pramennou oblasťou Polhoranky. Preto bol tento kvadrát vynechaný z oboch mapovaní v roku 2022. Aktuálny odhad početnosti vydier v celej CHKO a jej okolí je cca 25 – 30 jedincov. Ide len o hrubý odhad, pretože použitá metodika sa nedá spoľahlivo využiť na zistenie početnosti vydier a dokumentuje len prezenciu, resp. absenciu vydry v danej lokalite. Diskusie na danú tému už prebiehajú vyše 40 rokov (napr. JEFFERIES 1986; KRUUK et al. 1986, 1989; CONROY & FRENCH 1987, 1991; MACDONALD & MASON 1987; MASON & MACDONALD 1987; KRUUK & CONROY 1987; KRUUK 1992, 2006; RUIZ-OLMO & GOSÃLBEZ 1997; KRANZ 1996; URBAN & TOPERCER 2001; GUTER et al. 2008; CALZADA et al. 2010; PARRY et al. 2013; REID et al. 2013; YOXON & YOXON 2014; HONG et al. 2017, 2020, 2022; MARTIN-COLLADO et al. 2020). TRNKA (1992) odhadoval v rokoch 1989 – 1990 v CHKO Horná Orava trvalý výskyt 17 adultných vydier (Biela Orava – Klinianka – Mutňanka: 6 vydier, 1 vydra na 25 km tokov; Biela Orava – Hruštínka – Veselovianka – Oravská priehrada 3 vydry, 1 vydra na 21 km tokov; Polhoranka – Oravská priehrada 5 vydier, 1 vydra na 18 km tokov; Jelešňa – Oravská priehrada 3 vydry, 1 vydra na 13 km tokov) a 12 mladých jedincov. HELL A CIMBAL (1978) odhadovali na 135 km vodných tokov v celom povodí Oravy asi 22 vydier (1 vydra na 6,1 km tokov). V správe o stave druhov európskeho významu za roky 2013 – 2019 bola početnosť vydry v alpskom biogeografi ckom regióne (cca 2/3 územia Slovenska) odhadovaná na 300 až 550 jedincov (ČERNECKÝ et al. 2020). ÚEV Jelešňa (SKUEV0222 a SKUEV2222) Vydra riečna je jedným z premetov ochrany tohto zachovalého a cenného podhorského toku. TRNKA (1992) udával v danej lokalite trvalý výskyt troch vydier. Jej výskyt na základe početných stôp najmä v ústí toku do Oravskej priehrady zdokumentovali aj KARASKA A DEMKO (1995). JANČIGOVÁ (2009) v dolnej časti toku nenašla žiadne pobytové znaky, ale v strednej časti sa jej výsledky stotožňujú s Trnkom (TRNKA 1992), ktorý udával výskyt stôp a trusu aj v tejto časti toku. KUBICOVÁ (2011, 2012) zaznamenala v dolnej časti toku pravidelný výskyt vydry riečnej. Aktuálny zistený stav ochrany, ako aj vyhliadky do budúcnosti sú priaznivé, čo korešponduje aj s udávaným stavom ochrany, ktorý je dobrý (100 %) (www.biomonitoring.sk). Oravská vodná nádrž (SKUEV0304) V ÚEV sme síce zistili trvalý výskyt vydry, ale z hľadiska veľkosti daných tokov v ÚEV využíva vydra aj úseky vo vyšších častiach tokov. Časť pri vyústení do priehrady je tvorená dostatočnými brehovými porastami, ktoré tvoria vhodné miesta aj pre úkryty. Úkryt z tejto časti uvádzajú aj KARASKA A DEMKO (1995). TRNKA (1991, 1992) zistil na Polhoranke veľké nepravidelnosti v distribúcii pobytových znakov vydry. Najviac
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==