Ochrana prírody, 41/2023 / 5 VÝSKYT JAZYKA JELENIEHO (PHYLLITIS SCOLOPENDRIUM) V SEVEROVÝCHODNEJ ČASTI TATIER BLAŽENA SEDLÁKOVÁ1 & ZUZANA VÁCLAVOVÁ2 1 Správa Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici, e-mail: blazena.sedlakova@tanap.sk 2 , Štátna ochrana prírody SR, Správa CHKO Kysuce, U Tomali 1511, 022 01 Čadca, e-mail: zuzana.vaclavova@sopsr.sk Current occurrence of Hart’s-tongue fern (Phyllitis scolopendrium) in the north-eastern part of the Tatra Mts. Abstract: Phyllitis scolopendrium is a rare fern species of the family Aspleniaceae. According to available literature data, its occurrence is recorded in sites with different geological background. In the north-eastern part of the Tatra Mountains it occurs in open communities among rocks, in overgrown debris, in maple and spruce forests on a limestone substrate. Changes in the natural environment are the main factor leading to disappearance from some localities. Key words: Phyllitis scolopendrium, Hart’s tongue fern, localities, Tatra Mts., Slovakia ÚVOD Jazyk jelení [Phyllitis scolopendrium (L.) Newman; syn. Asplenium scolopendrium L. Scolopendrium vulgare Sm., Scolopendrium phyllitis Roth, Scolopendrium offi cinarum Swartz, Scolopendrium scolopendrium (L.) H. Karst.], je vzácna papraď s prezimujúcimi celistvookrajovými listami z čeľade sleziníkovité (Aspleniaceae, Newman). Areál výskytu je v mediteránnej oblasti južnej, východnej a západnej Európy, v Ázii, Afrike a v Severnej Amerike. Phyllitis scolopendrium sa obmedzuje len na Európu, časť Ázie a Afriku (DOMIN, 1922; LÖVE, 1954; KOTLABA, 1962). V Európe je rozšírený v Alpách, kde stúpa až do alpínskeho pásma, rôzne v celej západnej a južnej Európe, postupuje však až do Veľkej Británie, na dánsky ostrov Moen, na nórsky ostrov Valad-Ő a švédsky ostrov Lila Karlsö v Gotlande, ďalej sa vyskytuje na Azorských ostrovoch a na Madeire, na Kaukaze v Arménsku, Iráne a severnom Turkestane (DOMIN, 1922). V Európe rastie Phyllitis scolopendrium takmer vo všetkých štátoch. Zo susedných krajín je napríklad v Poľsku uvádzaný ako pomerne vzácny. PAWLOWSKI (1956) uvádza lokality v Západných Tatrách Dolina Kościeliska; p. „Organami“ n. Pisaną 1250 – 1300 (Par.); Miętusia (Grzeg.). Bodiarczyk publikoval šesť lokalít výskytu zaznamenaných v minulosti. Uvádza, že v Doline Kościeliska je jediná známa lokalita výskytu jazyka jelenieho v Tatranskom parku narodowom (BODZIARCZYK et al., 2008). V Česku je historicky uvádzaný výskyt v gazdovskej studni v dedine Dobřeni pri Suchdole, v Kutnohorskom kraji (asi 40 – 50 trsov). „Studňa je zvnútra vymurovaná, s drevenou obrubou, podľa výpovede domácej je prastará a papraď, ktorá nikde v okolí nie je pestovaná ani divoko nerastie, nachádza sa tu od nepamäti“ (DOMIN, 1922). Ďalšie lokality, ktoré spomína Domin vo svojej práci, sú Rálsko a Höllengrund pri Českej Lípe. Údaje tohto druhu z Krkonôš a Vrchlabí pochádzajú asi zo záhrady. DOMIN (1922) uvádza, že v roku 1899 sa táto papraď objavila asi v troch trsoch vo vysokom lese pri Třeboni, no však samozrejme nie ako pôvodný. Z uvedeného vyplýva, že žiadne zo stanovíšť nie je pôvodné a preto je potrebné jelení jazyk vylúčiť zo zoznamu rastlín v Čechách. Ďalej DOMIN (1922) uvádza v článku, že zaručene pôvodný je však v Moravskom krase v Pustom poli pri vchode do Macochy, dosť hojný na neprístupných skalných stenách oproti výtoku Punkvy – asi 200 trsov spolu s alpínskym machom Timmia bavarica, na svahoch medzi Švýcarnou a Býčou skalou, v Suchom dole a na skalných stenách blízko Ostrova (DOMIN, 1922). HENDRYCH (2007) v práci o historickom a súčasnom výskyte na území Českej republiky a v Moravskom krase považuje jazyk jelení za veľkú vzácnosť. Bol zaradený medzi kriticky ohrozené druhy (GRULICH, 2012). O lokalitách výskytu jazyka jelenieho na Slovensku bolo uverejnených mnoho prác, hlavne v súborných článkoch o fl óre určitých oblastí. DOMIN (1922) zbieral túto papraď na rôznych stanovištiach v západnom Považí; Považská Bystrica, skupina Strážova; na Žihlavníku pri Trenčianskych Tepliciach v nadmorskej výške okolo 600 m, kde začínajú bukové lesy. Rastie tu pod zatienenou skalou na balvanitom teréne. V Malej Fatre nehojne, Rozsutec, skupina Kriváňa. Vo Veľkej Fatre dosť hojne, viac lokalít, Kopa pri Kraľovanoch, údolie pri Ľubochni v zadnej časti. V Nízkych Tatrách nehojne, v západnej časti. Babia hora, Slovenský kras nehojne, Plešivec; Muránska vysočina, častejšie, Tisovec; Pieniny vzácne, Aksamitka. Poloniny, Nová Sedlica, Riaba skala v nadmorskej výške 1 050 – 1 100 m (DOMIN, 1922; KOTLABA, 1962). Ochrana prírody, Banská Bystrica, 41: 5–12, 2023
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==