44 \ Ochrana prírody, 41/2023 alebo rovné 60 % v stave FV alebo nad 50 % v stave FV a zároveň pod 5 % v stave U2, • nepriaznivý – nevyhovujúci (U1) – všetky ostatné kombinácie neuvedené pri stave FV a U2, • nepriaznivý – zlý (U2) – ak je sumárne % hodnôt (všetky ML spolu) väčšie alebo rovné 60 % v stave U2 alebo nad 50 % v stave U2 a zároveň pod 5 % v stave FV. Pri porovnávaní výsledkov sme čerpali informácie o rozšírení druhu, jeho odhadovanej početnosti a vybraných aspektoch bionómie a ekológie, resp. faktoroch ohrozenia aj z publikovaných, resp. záverečných prác z minulých rokov (napr. TRNKA 1990, 1992, 1993; KARASKA & DEMKO 1995; GRENDZIOK et al. 1998a, b; ŠUSTEK & KOPILEC 2007; JANČIGOVÁ 2009; JANČIGOVÁ & URBAN 2009; KUBICOVÁ 2011, 2012). VÝSLEDKY Vydra riečna v CHKO Horná Orava Výsledky potvrdili, že v súčasnosti sa vydra trvalo a celoročne vyskytuje na všetkých väčších tokoch v CHKO Horná Orava, resp. v litoráli vodnej nádrže Orava. Jej pobytové znaky (najčastejšie trus, ale aj stopy, stopové dráhy, pachové značky, prípadne zvyšky po konzumácii potravy, úkryty), resp. priame pozorovania jedincov, sme na väčšine tokov zaznamenávali v rôznej početnosti, ich distribúcia nebola rovnomerná a menila sa počas roka. Substrát trusových a pachových značiek bol rôznorodý, najčastejšie šlo o kamene a balvany (52 %) a betón (26 %). Výskyt vydry je na daných tokoch súvislý a jednotlivé populácie nie sú izolované, pričom sú prepojené aj s priľahlým územím v povodí Čiernej Oravy (Czarna Orawa) s prítokmi (najmä Zubrzyca, Syhlec, Krzywań) v Poľsku. K najkvalitnejším tokom z topického i trofi ckého hľadiska patria Jelešňa, Polhoranka a Biela Orava s prítokmi (najmä Klinianka a Mútňanka). Vydra tiež využíva litorál Oravskej vodnej nádrže, kde však býva rušená rôznymi športovými a rekreačnými aktivitami. Pri mapovaní vydry v kvadrátoch Databanky fauny Slovenska v danej CHKO bolo skontrolovaných deväť kvadrátov (6482, 6483, 6581, 6582, 6583, 6680, 6681, 6682, 6684) a pobytové znaky boli zistené v každom z nich. Vydru riečnu v CHKO Horná Orava ohrozujú predovšetkým kolízie s dopravnými prostriedkami na pozemných komunikáciách (najmä na štátnych cestách I. triedy), urbanizácia územia, iné priemyselné a obchodné plochy, vypúšťanie znečisťujúcich látok a znečistenie vody, ilegálny lov, znečisťovanie prostredia komunálnym odpadom, ako aj nerovnomerná ponuka vhodnej a dostupnej potravy a jej sezónne zmeny. V celej CHKO Horná Orava je návrh stavu ochrany vydry riečnej priaznivý (FV) (tab. 1 a 2). Jednotlivé ÚEV však (vzhľadom na neveľkú výmeru ich vhodných biotopov) samostatne zabezpečujú iba ochranu časti populácie vydry na Hornej Orave, pretože okrsky daných jedincov výrazne presahujú tieto územia. Tabuľka 1: Vyhodnotenie celkového stavu populácie vydry riečnej v CHKO Horná Orava Table 1. Evaluation of the overall state of the Eurasian otter population in the Horná Orava PLA relatívna početnosť / relative abundance zachovanosť populácie / population conservation stav izolovanosti populácie / state of isolation of the population celkový stav populácie / overall state of the population stav druhu na úrovni biogegrafi ckého regiónu / status of the species at the level of the biogeographical region cieľ ochrany / objective of conservation priorita / priority v území / in the territory A A A A priaznivý (FV) / favourable (FV) udržať stav v území / maintain status in the territory stredná / medium Vysvetlivky: A – priaznivý – výborný, B – priaznivý – dobrý, C – nepriaznivý – narušený, D – nepriaznivý – nevyhovujúci, FV – priaznivý, U1 – nepriaznivý – nevyhovujúci, U2 – nepriaznivý – zlý (POLÁK & SAXA 2005) A – favourable – excellent, B – favourable – good, C – unfavourable – disturbed, D – unfavourable – inadequate, FV – favourable, U1 – unfavourable – inadequate, U2 – unfavorable – bad (POLÁK & SAXA 2005)
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==