Ochrana prírody, 41/2023 / 17 V odlesnených častiach, najmä na strmších južných svahoch hradného vrchu, sa mozaikovito striedajú rôzne teplomilné travinno-bylinné spoločenstvá (s trávnymi dominantami Brachypodium pinnatum, Festuca rubra agg., F. rupicola, Koeleria macrantha) a pionierske spoločenstvá plytkých karbonátových pôd (charakterizované najmä výskytom Acinos arvensis, Arenaria serpyllifolia, Jovibarba globifera subsp. hirta a i.), ktoré sú na plochých vrcholových častiach vystriedané fragmentmi lúčnych spoločenstiev, maloplošne udržiavaných kosením. Zo zaujímavejších, prevažne teplomilných druhov, ktoré sa z iných lokalít PP Bradlové pásmo v dostupnej literatúre doteraz neuvádzali, sme zistili napr. Achillea pannonica, Acosta rhenana, Astragalus cicer, Cerinthe minor. Potvrdili sme tiež hojný výskyt Stachys recta (cf. MÁJOVSKÝ 1948), ktorý podľa dostupných údajov nebol na iných lokalitách PP Bradlové pásmo zaznamenaný (cf. MÁRTONFI 1992; FERÁKOVÁ et al. 1993; DUDÁŠ & GOJDIČOVÁ 2020). Naopak, počas nášho výskumu sme nezaznamenali druhy Gentianopsis ciliata a Linum fl avum, v minulosti uvádzané z Kamenického hradného vrchu (MÁJOVSKÝ 1948). Ich výskyt však považujeme za pravdepodobný aj v súčasnosti, a to najmä vzhľadom na dostatok vhodných biotopov. Zatiaľ čo Gentianopsis ciliata, vzhľadom na neskoré/jesenné obdobie kvitnutia, môže byť v jarnom a letnom aspekte ľahko prehliadnutý, ľan žltý (Linum fl avum) kvitne začiatkom leta, teda v čase nášho terénneho výskumu, len sme ho nezachytili. Oba spomínané druhy sú okrem Kamenice známe aj z iných blízkych lokalít v oblasti bradlového pásma (cf. FUTÁK 1982; BERTOVÁ & HOLUB 1984). Podobne boli v týchto častiach hradného vrchu zaznamenané aj viaceré kalcifi lné a teplomilné druhy bokoplodých (Abietinella abietina, Brachythecium albicans, Entodon concinnus, Hypnum cupressiforme var. lacunosum, Rhynchostegium megapolitanum) a vrcholoplodých (Ditrichum fl exicaule, Syntrichia ruralis, Tortella tortuosa, Tortula lindbergii) machorastov, typických pre otvorené, suché, riedke a často aj skalnaté travinno-bylinné porasty; niektoré (Barbula unguiculata, Brachythecium campestre, Bryum argenteum, Ceratodon purpureus, Osculatia caespiticia, Streblotrichum convolutum) rastúce hojne aj na ruderalizovaných stanovištiach (FREY et al. 2006; KUČERA 2004+). Na okrajových častiach dlhšie nevyužívaného pasienku sa prejavuje sekundárna sukcesia; vytvárajú sa na nich väčšie súvislé porasty Brachypodium pinnatum a/alebo Prunus spinosa. Vrcholová časť hradného vrchu so skalnatými zrúcaninami samotného hradu poskytuje vhodné biotopy pre niektoré pôvodné skalné druhy a/alebo kalcifi ty (napr. Arenaria serpyllifolia, Asplenium ruta-muraria, A. trichomanes, Ctenidium molluscum, Cystopteris fragilis, Hylotelephium maximum, Jovibarba globifera subsp. hirta, Poa compressa, Sedum acre), ale aj pre početné nepôvodné druhy, typické pre človekom ovplyvnené stanovištia. Spomedzi nich doposiaľ neboli z Bradlového pásma udávané viaceré teplomilné buriny (archeofyty), ako napr. Camelina microcarpa subsp. sylvestris, Cardaria draba, Descurainia sophia, Lepidium campestre. Zo severnej strany, ktorá je situovaná bližšie k lesnému porastu, sa z machorastov uplatňujú aj niektoré druhy vlhkých či viac zatienených stanovíšť (napr. Hylocomium splendens, Plagiomnium undulatum, P. affi ne, Rhytidiadelphus triquetrus), často sa vyskytujúce v lesoch (FREY et al. 2006). Za najvýznamnejšie údaje považujeme nálezy regionálne zriedkavejších alebo až vzácnych a ohrozených druhov, vrátane viacerých zástupcov čeľade vstavačovité (Orchidaceae), v ktorej sú zastúpené viaceré legislatívne chránené druhy. Navyše niektoré z nich, Cephalanthera damasonium, Epipactis helleborine a Listera ovata sa podľa dostupnej literatúry na iných blízkych lokalitách PP Bradlové pásmo nevyskytujú; zaznamenali sme ich v sekundárnej borine na severnom svahu hradného vrchu (niekoľko jedincov Listera ovata rástlo tiež v slatine na úpätí hradného vrchu). Spomínaná slatina (lok. č. 2) je charakteristická ochudobneným druhovým zložením. V porovnaní s inými blízkymi, typickejšie vyvinutými slatinnými biotopmi (napr. PR Slatina medzi obcami Šarišské Jastrabie a Pusté Pole) v nej chýbajú viaceré významné dominanty, charakteristické pre slatinnú vegetáciu zväzu Caricion davallianae (napr. Carex davalliana, C. panicea, C. rostrata, Eleocharis quinquefl ora, Equisetum fl uviatile, E. palustre, Eriophorum angustifolium, E. latifolium, Juncus infl exus, Salix rosmarinifolia, Triglochin palustre a i.). Zaznamenali sme tu však početné kvitnúce jedince (desiatky kusov) niektorých ohrozených taxónov, akými sú Dactylorhiza majalis, Epipactis palustris a Gymnadenia densifl ora. Z vlhkomilných ostríc tu rástli len Carex paniculata a C. nigra. Za významný pokladáme aj nález machu Rhynchostegium megapolitanum. Ide o druh viazaný na teplomilné rozvoľnené travinno-bylinné spoločenstvá na bázických substrátoch, s ťažiskom rozšírenia v južnej a juhozápadnej Európe, ktorý je smerom na sever (v strednej Európe) vzácnejší (FREY et al. 2006). ZÁVER Našim výskumom sme prispeli k lepšiemu poznaniu fl óry Kamenického hradného vrchu, čo môže slúžiť ako dôležitý podklad pre praktickú ochranu prírody pri význame tohto územia. Zaznamenali sme 211 taxónov cievnatých rastlín, z toho 182 bylín a 29 drevín a 26 taxónov machorastov. Zistili sme výskyt štyroch legislatívne chránených druhov a piatich vzácnych a ohrozených druhov cievnatých rastlín a jedného druhu machorastu (Rhynchostegium megapolitanum), ktorého ťažisko výskytu je v južnej a juhozápadnej Európe. Všetky tieto druhy
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==