Ochrana prírody, 41/2023 / 11 od Opálenice, Bučiská – lokalita vo východnom svahu pod skalným stenami a Javorová dolina, sutina pod Košiarom. Sutinový les s výraznou prevahou javora horského (Acer pseudoplatanus) v stromovom poschodí a smreka obyčajného (Picea abies) v horskom stupni je obklopený vápencovými skalnými stenami. Osídľuje strmé svahy so sklonom 40°, s málo stabilným pôdnym povrchom, biotop tvoria balvanité svahové sutiny v blízkosti rozpadávajúcich sa skalných útvarov. Geologický podklad tvoria vápence. Nakoľko sme nerealizovali výskum biotických a abiotických komponentov prostredia, je predpoklad, že tento typ najviac vyhovuje požiadavkám potrebným na rast druhu, jeho natalitu a denzitu. Druhý typ lokalít s jazykom jelením tvoria staré zatienené a vlhké lokality zarastajúcich sutín drevinami, priamo pod skalnými stenami, alebo obopínajúce svahy v ťažko dostupných terénoch – Medzisteny, svah pod Rogovou a zatienené svahy pod Kýčerou. V tomto type prirodzeného prostredia dochádza ku sukcesii, sutiny zarastajú rôznymi druhmi vegetácie. Aj napriek tomu, že druh je sciofyt, zvýšené zatienenie pravdepodobne spôsobuje určité zmeny v hustote, znižuje sa počet jedincov a za niekoľko rokov sledovania lokalít sme zistili menší počet jedincov. Tretiu skupinu tvoria lokality, v ktorých v minulosti jazyk jelení rástol. Sú to zarastajúce sutiny, často aj pod skalnými stenami so zapojenou drevinovou vegetáciou s nízkou hladinou prirodzeného osvetlenia ako Červená hlina, v Doline Suchého potoka a pod Bielou stenou nad Podspádmi. Je predpoklad, že prírodné spoločenstvá rôzne reagujú na disturbanciu spôsobenú abiotickými aj biotickými faktormi. ZÁVER Jelení jazyk rastie v severovýchodnej časti Tatier na ôsmich lokalitách, z toho v orografi ckom celku Belianskych Tatier je známych sedem lokalít od Ždiaru po Tatranskú Javorinu a jedna lokalita vo vápencovej časti Vysokých Tatier nad Tatranskou Javorinou. Maximálny výskyt bol zistený v nadmorskej výške 1 378 m. Výskyt z historických literárnych údajov nebol potvrdený vo východnej časti v oblasti Tatranskej Kotliny v Doline Siedmich prameňov, v lokalite Červená hlina a v Doline Suchého potoka, tak ako aj v juhozápadnej časti pod Čiernym plesom, na strane Muráňa a pod Bielou stenou nad Podspádmi. Zmeny druhového zloženia môžu byť predmetom výskumu na reprezentatívnych lokalitách pri formovaní prírodných spoločenstiev vplyvom faktorov, ako sú svetlo, sukcesia, obsah dusíka v pôde. Mapovanie výskytu druhu bolo realizované cielene i popri monitoringu iných druhov a biotopov. Nebol realizovaný výskum ani neboli zisťované faktory, ktoré ovplyvňujú životaschopnosť druhu a naopak, zánik jednotlivých lokalít s prítomnosťou skúmaného druhu v minulosti. Všetky lokality výskytu sú súčasťou NPR Belianske Tatry a NPR Javorová dolina s 5. stupňom ochrany prírody a prekrývajú sa s Územím európskeho významu Tatry (SKUEV0307) a s Chráneným vtáčím územím Tatry (CHVÚ030). LITERATÚRA BALON, J., JODŁOWSKI, M. & KRĄŻ, P. 2015: Tatry – fyzickogeografická regionalizácia. In: Atlas Tatier – Neživá príroda. Tatrzański Park Narodowy. Zakopane 2015. BARKMAN, J. J., DOING, H. & SEGAL, S. 1964. Kritische Bemerkungen und Vorschläge zur quantitativen Vegetationsanalyse. Acta Bot. Neerl. 13: 394–419 p. BODZIARCZYK, J., WALUSIAK, E., DELIMAT, A. & KRZAKLEWSKI, W. 2008: Języcznik zwyczajny Phillitis scolopendrium (L.) Newm. V Tatrzańskim Parku Narodowym. Chrońmy przyrodę Ojczystą Krakow: 3 – 13 p. BRAUN-BLANQUET, J. 1964: Pflanzensoziologie. Grundzüge der Vegetationskunde. 3. Aufl., Springer Verlag, Wien: 865 p. DOMIN, K. 1922: Jelení jazyk (Scolopendrium vulgare Smith) a jeho rozšíření v naší republice. Sbírky rozprav z oboru lékarnictví: rada III., č. 23. DOSTÁL, J. 1989: Nová Květena ČSSR 1. Academia Praha 1989: 758 p. ELIÁŠ, P. JR., DÍTĚ, D., KLIMENT, J., HRIVNÁK, R. & FERÁKOVÁ,V. 2015: Red list of ferns and flowering plants of Slovakia, 5th edition (October 2014). Biologia 70: 218–228. ISSN 0006-3088. GRULICH V. 2012: Red List of vascular plants of the Czech Republic: 3rd edition. Preslia 84: 631–645 p. HENDRYCH R.,MÜLLER J. 2007. Phyllitis scolopendrium, historie a současnost na území České republiky. Zprávy Českej botanickej společnosti, Praha, 42: 1-23 p. KOTLABA, F. 1962: Nálezy fosilního jeleního jazyka Phyllitis scolopendrium (L.) NEWM. – v Československu a poznámky k jeho recentnímu rozšíření. Preslia 34/1962: 255 – 267 p. LÖVE, A. 1954: Cytotaxonomical remarks in some american species of circumpolar taxa. Svensk botanisk Tidskrift 48: 211 – 226 p. LOŽEK, V. & KNEBLOVÁ, V. 1957: Paleontologický výzkum interglaciálních travertínů v Hradišti pod Vrátnom. Anthropozoikum, Praha, 6: 103 – 118 p. MÁČEL, L.:1940: Flóra a fauna z travertínu v Hradištu pod Vrátnom v Malých Karpatech. Sborník Klubu přírody Brno 22: 37 -59 p. MARHOLD, K. GOLIAŠOVÁ, K. HEGEDÜŠOVÁ, Z. HODÁLOVÁ,I. JURKOVIČOVÁ, V. KMEŤOVÁ, E. LETZ, R. MICHALKOVÁ, E. MRÁZ, P. PENIAŠTEKOVÁ, M.
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==