OCHRANA PR Í RODY NATURE CONSERVATION 41 / 2023 ŠTÁTNA OCHRANA PRÍRODY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
OCHRANA PR Í RODY NATURE CONSERVATION 41/2023 Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky Banská Bystrica
2 \ Ochrana prírody, 41/2023 Redakčná rada: Mgr. Michal Adamec, PhD. Ing. Andrea Lešová, PhD. RNDr. Ján Kadlečík RNDr. Katarína Králiková RNDr. Radoslav Považan, PhD. Doc. RNDr. Ingrid Turisová, PhD. Editor: RNDr. Katarína Králiková Grafi cká úprava: Ing. Viktória Ihringová Vydala: Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky Banská Bystrica v roku 2023 Vydávané v elektronickej verzii Adresa redakcie: ŠOP SR, Tajovského 28B, 974 01 Banská Bystrica tel.: 048/413 66 61, e-mail: ochranaprirody@sopsr.sk ISSN: 2453-8183 Príspevky neprešli jazykovou úpravou. Všetky príspevky v časopise prešli recenzným konaním. Uzávierka predkladania príspevkov do nasledujúceho čísla (42): 30.11.2023.
Ochrana prírody, 41/2023 / 3 OCHRANA PRÍRODY INŠTRUKCIE PRE AUTOROV Vedecký časopis je zameraný najmä na publikovanie pôvodných vedeckých a odborných prác, tiež prehľadových článkov, recenzií a krátkych správ z oblasti ochrany prírody a krajiny, resp. z ochranárskej biológie. Príspevky sú publikované v slovenskom jazyku s anglickým abstraktom, príp. v anglickom jazyku so slovenským abstraktom. Redakčná rada dohliada na dodržiavanie zásad etiky vedeckého publikovania. Redakčná rada odmietne príspevky, ktoré už boli publikované v inom časopise, resp. boli zároveň zaslané aj do iného časopisu. Redakčná rada sa zaoberá len kompletnými príspevkami, doručenými v zmysle inštrukcií pre autorov. Členenie rukopisu • názov a jeho preklad do anglického jazyka • neskrátené meno a priezvisko autora (-ov) s adresami; elektronickú adresu uvádza korešpondenčný autor • abstrakt (max. 250 slov) a kľúčové slová (max. 6) – len v anglickom jazyku, v prípade predloženého rukopisu v anglickom jazyku – abstrakt a kľúčové slová sa uvádzajú v slovenčine • vlastný text – úvod, materiál a metodika, výsledky, diskusia, literatúra • rozsah rukopisu – v prípade rozsiahlejšieho rukopisu (nad 30 strán) je potrebná konzultácia s redakciou časopisu Formát rukopisu Formálna úprava • základný formát MS Word (.doc), písmo Times New Roman, veľkosť písma 12, riadkovanie 1,0, odseky vyznačené tabulátorom • vedecké mená rodov, druhov, nižších taxonomických jednotiek a syntaxónov uvádzajte kurzívou (aj v tabuľkách, aj v zozname literatúry) • všetky použité skratky musia byť pri prvom použití vysvetlené Obrazové prílohy • minimálny rozmer fotografi í 2000 × 1250 pixelov, rozlíšenie 300 dpi • každú obrazovú prílohu pošlite ako samostatný súbor (jpg, tif), nie len ako súčasť príspevku v MS Word • k obrazovým prílohám uveďte popis v slovenskom aj anglickom jazyku, k fotografi ám aj meno autora • používajte kilometrovú mierku mapy, nie číselnú Tabuľky • tabuľky tvorte výlučne pomocou tabulátorov (prípadne aj s funkciou tabuľka) v textovom editore MS Word alebo v programe MS Excel • polia bez hodnoty nenechávajte prázdne, vyplňte ich pomlčkou • nepožívajte pre zarovnávanie medzerník • názov tabuľky s legendou (vysvetlivkami) uveďte aj v anglickom jazyku Bibliografi cký odkaz • mená autorov od roku neoddeľujte čiarkou, napr. OBUCH 2003; podľa Obucha (OBUCH 2003) • mená autorov v citáciách a v zozname literatúry uveďte kapitálkami • pri citovaní prác s dvoma autormi uveďte medzi menami znak „&“ • pri citovaní prác s viac ako dvoma autormi medzi predposledným a posledným autorom uveďte znak „&“ • v texte uveďte napr.: podľa Adamca (ADAMEC 2003), alebo podľa Kaňucha a Krištína (KAŇUCH & KRIŠTÍN 2003) • v prípade citácie príspevku alebo publikácie dvoch autorov uveďte mená oboch (KAŇUCH & KRIŠTÍN 2003); pokiaľ sú traja a viacerí autori, uvádzajte len meno prvého + „et al.“ (napr. ELIÁŠ et al. 2003) • pri citovaní viacerých prác, v zátvorke tieto zoraďte chronologicky od najstaršej po najnovšiu a oddeľte ich bodkočiarkou (napr. NOVÁK 1998; MAJERČÁKOVÁ & MLADÝ 2010; DEBNÁR et al. 2020) • v zozname literatúry uveďte všetkých autorov [KAŇUCH P. & KRIŠTÍN A. 2003: Netopiere (Chiroptera) južnej časti Krupinskej planiny. Ochrana prírody, 22: 97 – 100.; resp. ELIÁŠ P. DÍTĚ D. & SÁDOVSKÝ M. 2003: Rastie Acorellus pannonicus (Jacq.) Palla na Slovensku? Ochrana prírody, 22: 23 – 25.] • uveďte všetky literárne pramene (bibliografi cké odkazy) použité v texte príspevku, resp. pri ilustráciách, vrátane internetových zdrojov • pre online dokumenty uveďte aj dátum citovania (okrem seriálových publikácií) a dostupnosť dokumentu, napr.: ŠOP SR [s.a.]. Biotopy. [cit. 2021-11-26]. Dostupné na: <http://www.sopsr.sk/natura/index1.php?p=4&sec=13>. Zasielanie rukopisu Rukopisy zasielajte priebežne e-mailom na adresu redakčnej rady: ochranaprirody@sopsr.sk. Recenzovanie • všetky rukopisy prechádzajú recenzným konaním (peer review procesom) • hodnotenie rukopisu sa zasiela korešpondenčnému autorovi Publikovanie • pred publikovaním sa (korešpondenčnému) autorovi zasiela náhľadový súbor v PDF na fi nálnu úpravu a autorizáciu a následne aj separát v PDF • rukopisy sú zverejnené v elektronickom vydaní aktuálneho čísla časopisu na webovej stránke ŠOP SR: http://www.sopsr.sk/web/ index.php?cl=55
4 \ Ochrana prírody, 41/2023 OBSAH BLAŽENA SEDLÁKOVÁ, ZUZANA VÁCLAVOVÁ Výskyt jazyka jelenieho (Phyllitis scolopendrium) v severovýchodnej časti Tatier Current occurrence of Hart‘s-tongue fern (Phyllitis scolopendrium) in the north-eastern part of the Tatra Mts............................................................................................................. 5 – 12 MARTIN DANILÁK, ANNA PETROVÁ, PAVEL ŠIRKA, JUDITA KOCHJAROVÁ Flóra Kamenického hradného vrchu Flora of the Kamenický hradný vrch Hill ................................................................................................... 13 – 25 MILOŠ LUKÁČ Výskyt štítovca letného (Triops cancriformis (LAMARCK, 1801)) v periodických vodách v okolí obce Zohor na Záhorí) Occurrence of the European tadpole shrimp (Triops cancriformis (LAMARCK, 1801)) in the periodic water around the village Zohor in Záhorie region ............................................................. 26 – 29 OTO MAJZLAN, PAVEL TYRNER Blyskavky (Hymenoptera: Chrysididae) na pieskovej lokalite Aba pri Hurbanove (južné Slovensko) Cuckoo wasps (Hymenoptera: Chrysididae) on the sands locality Aba near Hurbanovo (south Slovakia) ......................................................................................................................................... 30 – 37 MARTIN DANILÁK Doterajšie poznatky o výskyte medvedíka čistotného (Procyon lotor) na Slovensku Current knowledge about the occurrence of the Raccoon (Procyon lotor) in Slovakia................................ 38 – 40 PETER URBAN, ŠIMON KERTYS Vydra riečna v Chránenej krajinnej oblasti Horná Orava Eurasian otter in the Horná Orava Protected Landscape Area................................................................... 41 – 57 MAREK GÁLIS, ANDREA LEŠOVÁ Ochranné opatrenia proti zásahu prúdom na distribučných 22 kV vedeniach na Slovensku – história, efektivita, najnovšie riešenia a postupy Bird protection measures against electrocution on 22 kV distribution power lines in Slovakia – history, effectiveness, latest solutions and procedures........................................................................... 58 – 65 MILAN THURZO, PAVOL JANČOVIČ Zanikajúce historické hraničné znaky intravilánu a extravilánu Bratislavy Disappearing historical border signs in the residential and rural areas of Bratislava................................ 66 – 95
Ochrana prírody, 41/2023 / 5 VÝSKYT JAZYKA JELENIEHO (PHYLLITIS SCOLOPENDRIUM) V SEVEROVÝCHODNEJ ČASTI TATIER BLAŽENA SEDLÁKOVÁ1 & ZUZANA VÁCLAVOVÁ2 1 Správa Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici, e-mail: blazena.sedlakova@tanap.sk 2 , Štátna ochrana prírody SR, Správa CHKO Kysuce, U Tomali 1511, 022 01 Čadca, e-mail: zuzana.vaclavova@sopsr.sk Current occurrence of Hart’s-tongue fern (Phyllitis scolopendrium) in the north-eastern part of the Tatra Mts. Abstract: Phyllitis scolopendrium is a rare fern species of the family Aspleniaceae. According to available literature data, its occurrence is recorded in sites with different geological background. In the north-eastern part of the Tatra Mountains it occurs in open communities among rocks, in overgrown debris, in maple and spruce forests on a limestone substrate. Changes in the natural environment are the main factor leading to disappearance from some localities. Key words: Phyllitis scolopendrium, Hart’s tongue fern, localities, Tatra Mts., Slovakia ÚVOD Jazyk jelení [Phyllitis scolopendrium (L.) Newman; syn. Asplenium scolopendrium L. Scolopendrium vulgare Sm., Scolopendrium phyllitis Roth, Scolopendrium offi cinarum Swartz, Scolopendrium scolopendrium (L.) H. Karst.], je vzácna papraď s prezimujúcimi celistvookrajovými listami z čeľade sleziníkovité (Aspleniaceae, Newman). Areál výskytu je v mediteránnej oblasti južnej, východnej a západnej Európy, v Ázii, Afrike a v Severnej Amerike. Phyllitis scolopendrium sa obmedzuje len na Európu, časť Ázie a Afriku (DOMIN, 1922; LÖVE, 1954; KOTLABA, 1962). V Európe je rozšírený v Alpách, kde stúpa až do alpínskeho pásma, rôzne v celej západnej a južnej Európe, postupuje však až do Veľkej Británie, na dánsky ostrov Moen, na nórsky ostrov Valad-Ő a švédsky ostrov Lila Karlsö v Gotlande, ďalej sa vyskytuje na Azorských ostrovoch a na Madeire, na Kaukaze v Arménsku, Iráne a severnom Turkestane (DOMIN, 1922). V Európe rastie Phyllitis scolopendrium takmer vo všetkých štátoch. Zo susedných krajín je napríklad v Poľsku uvádzaný ako pomerne vzácny. PAWLOWSKI (1956) uvádza lokality v Západných Tatrách Dolina Kościeliska; p. „Organami“ n. Pisaną 1250 – 1300 (Par.); Miętusia (Grzeg.). Bodiarczyk publikoval šesť lokalít výskytu zaznamenaných v minulosti. Uvádza, že v Doline Kościeliska je jediná známa lokalita výskytu jazyka jelenieho v Tatranskom parku narodowom (BODZIARCZYK et al., 2008). V Česku je historicky uvádzaný výskyt v gazdovskej studni v dedine Dobřeni pri Suchdole, v Kutnohorskom kraji (asi 40 – 50 trsov). „Studňa je zvnútra vymurovaná, s drevenou obrubou, podľa výpovede domácej je prastará a papraď, ktorá nikde v okolí nie je pestovaná ani divoko nerastie, nachádza sa tu od nepamäti“ (DOMIN, 1922). Ďalšie lokality, ktoré spomína Domin vo svojej práci, sú Rálsko a Höllengrund pri Českej Lípe. Údaje tohto druhu z Krkonôš a Vrchlabí pochádzajú asi zo záhrady. DOMIN (1922) uvádza, že v roku 1899 sa táto papraď objavila asi v troch trsoch vo vysokom lese pri Třeboni, no však samozrejme nie ako pôvodný. Z uvedeného vyplýva, že žiadne zo stanovíšť nie je pôvodné a preto je potrebné jelení jazyk vylúčiť zo zoznamu rastlín v Čechách. Ďalej DOMIN (1922) uvádza v článku, že zaručene pôvodný je však v Moravskom krase v Pustom poli pri vchode do Macochy, dosť hojný na neprístupných skalných stenách oproti výtoku Punkvy – asi 200 trsov spolu s alpínskym machom Timmia bavarica, na svahoch medzi Švýcarnou a Býčou skalou, v Suchom dole a na skalných stenách blízko Ostrova (DOMIN, 1922). HENDRYCH (2007) v práci o historickom a súčasnom výskyte na území Českej republiky a v Moravskom krase považuje jazyk jelení za veľkú vzácnosť. Bol zaradený medzi kriticky ohrozené druhy (GRULICH, 2012). O lokalitách výskytu jazyka jelenieho na Slovensku bolo uverejnených mnoho prác, hlavne v súborných článkoch o fl óre určitých oblastí. DOMIN (1922) zbieral túto papraď na rôznych stanovištiach v západnom Považí; Považská Bystrica, skupina Strážova; na Žihlavníku pri Trenčianskych Tepliciach v nadmorskej výške okolo 600 m, kde začínajú bukové lesy. Rastie tu pod zatienenou skalou na balvanitom teréne. V Malej Fatre nehojne, Rozsutec, skupina Kriváňa. Vo Veľkej Fatre dosť hojne, viac lokalít, Kopa pri Kraľovanoch, údolie pri Ľubochni v zadnej časti. V Nízkych Tatrách nehojne, v západnej časti. Babia hora, Slovenský kras nehojne, Plešivec; Muránska vysočina, častejšie, Tisovec; Pieniny vzácne, Aksamitka. Poloniny, Nová Sedlica, Riaba skala v nadmorskej výške 1 050 – 1 100 m (DOMIN, 1922; KOTLABA, 1962). Ochrana prírody, Banská Bystrica, 41: 5–12, 2023
6 \ Ochrana prírody, 41/2023 Zaujímavý je nález jedinej lokality fosílneho jazyka jelenieho v travertínoch z Hradišťa pod Vrátnom pri Jablonici v Malých Karpatoch. Objaviteľom bol fytopaleontológ Dr. L. Máčel, ktorý študoval túto lokalitu v rokoch 1936 – 1937 a 1939 – 1940 (KOTLABA, 1962). Fragmenty odtlačkov potvrdzujú druh jazyk jelení a na základe zistenia fauny mäkkýšov a kla z mamuta potvrdzujú geologické obdobie pleistocénu a to do druhého interglaciálu (MÁČEL, 1940; NĚMEC, 1944; LOŽEK & KNEBLOVÁ 1957). Jedna z autoriek tohto článku v súčasnosti zistila, že jazyk jelení na západnom Považí sa vyskytuje takmer popod celý skalný masív Žihlavníku nad obcou Omšenie a vápencové skalky zasahujú až do vedľajšieho katastra obce Dolná Poruba nad Opočnou dolinou. Na rozhraní katastrov Omšenie a Dolná Poruba rastie v nadmorskej výške od 559 do 721 m. (VÁCLAVOVÁ in verb., 2022). V Národnom parku Malá Fatra výskyt potvrdil botanik Správy národného parku vo Vrátnej doline, v oblasti Veľkého Kriváňa a na Rozsutci (LIMÁNEK in verb., 2021). V Národnom parku Veľká Fatra pod Kopou nad Kraľovanmi v súčasnosti nie je výskyt potvrdený, jazyk jelení sa vyskytuje na dvoch lokalitách v Ľubochnianskej doline (CHILOVÁ in verb, 2021). V Pieninách je v súčasnosti výskyt v Hôrke hojne, v Prielome Dunajca – v severnej časti Kláštorná hora a v severnej časti Holice, v Malých Pieninách v severnej časti Rabstina, na bradielkach v bývalej rezervácií Kamienska tisina (KĹČ in verb., 2021). V pôsobnosti Správy Chránenej krajinnej oblasti Kysuce sa nachádza zatiaľ jediná známa lokalita na viacerých plochách v sutinovom lese bradlového pásma v prírodnej rezervácii Ľadonhora v nadmorskej výške 759 – 811 m (VÁCLAVOVÁ in verb., 2022). V Belianskych Tatrách uvádza DOMIN (1922) jeho výskyt veľmi vzácne. Zbieral ho v lesoch nad Podspádmi pri Javorine, v Drechselhäuschene (Dolina Siedmich prameňov); podľa informácie Wahlenberga, dosť hojne sa vyskytuje v subalpínskych lesoch nad Javorinou až k Čiernemu plesu, lenže neskorší zberatelia ho tu nenašli (DOMIN, 1922). PAWLOWSKI (1956) uvádza výskyt jazyka jelenieho: „Nad Jaworzyna w lasach po poludniowej stronie gór i w stronę Czarnego Stawu“ (Jaworowego?) – Whlb.); tamže w stronę Murania (Berd.); Dol. Bielskego Potoku (Dom.); Opalona Turnia n. Bednarskim Reglem 1240, Dol. Jagnięca p. Bujaczim 1180 (Gyö.); Rakuska Turnia, Dol. Suchego Potoku (Dom.); Bujaczy W., Dol. Do 5 Žródel (Sag. Sch.); Czerwona Glina (Dom.) - [Palenica (Dom.) – to stanow. Prawdop. Odnosi się juž do Spiskiej Magury].“ V súčasnosti boli niektoré lokality priebežne overované a bol zisťovaný výskyt tohto druhu. Lokalitu Červená hlina sme niekoľkokrát prechádzali aj na odporúčanie botaničky RNDr. Libušky Paclovej, ktorá tu jeho výskyt tiež neskôr nezistila; pod vápencovými skalkami boli vhodné biotopy, no výskyt druhu nebol potvrdený. Jazyk jelení [Phyllitis scolopendrium (L.)] je papraď, ktorej celistvookrajové listy prezimujú a následne na jar popri nových výhonkoch listov, odumierajú (DOSTÁL, 1989). Je uvedený v prílohe č. 1 k vyhláške č. 170/2021 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. V Červenom zozname ohrozených druhov cievnatých rastlín Slovenska je zaradený do kategórie ohrozenosti LC – najmenej ohrozený (ELIÁŠ et al., 2015). V sledovanom území rastie v prioritných biotopoch európskeho významu Ls4 - 9180* Lipovo - javorové sutinové lesy (STANOVÁ & VALACHOVIČ, 2003; VICENÍKOVÁ & POLÁK, 2003). METODIKA Skúmané boli lokality s výskytom jazyka jelenieho v severovýchodnej časti Tatier, ktoré sú súčasťou národných prírodných rezervácií (NPR) Belianske Tatry a Javorová dolina s piatym stupňom ochrany. Podľa rozdelenia fyzickogeografi ckých regiónov v Atlase Tatier z roku 2015, patria lokality do mikroregiónov Javorinské Tatry, Západné a Východné Belianske Tatry (BALON et al., 2015). Geologickú stavbu, podľa geologickej mapy Atlasu krajiny v lokalitách výskytu, tvoria muránske vápence, gutensteinské vápence a dolomity, škvrnité a slienité vápence (PIOTROWSKA et al., 2015). Podľa Atlasu Tatier (RĄCZKOWSKI et al., 2015) lokality tvoria svahy na mezozoických horninách, akumulačné sutinové kužele a sú tu aj potencionálne oblasti akumulácie lavín. Dominantným druhom pôd v lokalitách výskytu sú viaceré subtypy rendzín (SKIBA et al., 2015). Jelení jazyk rastie v nadmorskej výške od 1 066 m do 1 378 m. Zber dát bol realizovaný priebežne pri mapovaní nelesných biotopov, počas náhodných prechodov cez sutiny v pásmach lesa a popod skalné steny a overovaním výskytov so zameraním na historické údaje. Fytocenologické zápisy boli realizované metódou zürišsko-montpellierskej školy (BRAUN-BLANQUET 1964) s použitím rozšírenej 9-člennej stupnice abundancie a dominancie (BARKMAN et al., 1964). Nomenklatúra cievnatých rastlín bola zjednotená podľa Zoznamu nižších a vyšších rastlín Slovenska (MARHOLD et al., 1998). Topografi cké názvy sú uvedené podľa názvoslovia v lesníckych mapách (lgis). Priložená mapa rozšírenia jazyka jelenieho bola spracovaná na základe spoločných zistení výskytov, ako aj údajov zistených z herbárov Múzea Tatranského národného parku a Múzea ochrany prírody a jaskyniarstva, ďalej boli použité dostupné literárne pramene.
Ochrana prírody, 41/2023 / 7 VÝSLEDKY V sledovanom území sme v rokoch 2017 až 2022 zistili osem lokalít s výskytom jazyka jelenieho od Ždiaru (pod Veľkým Košiarom) po Tatranskú Javorinu (Javorová dolina, pod Košiarom). V článku uvádzame charakteristiku jednotlivých lokalít s výskytom jazyka jelenieho, u ktorých sú uvedené fytocenologické zápisy ako porovnanie rozdielnosti biotopov. Zemepisné súradnice sú u autoriek článku. 1. Bučiská Lokalita vo východnom svahu pod skalným stenami pod Veľkým Košiarom, kategória lesa – ochranné lesy, ostatné lesy s prevažujúcou funkciou ochrany pôdy, nepriechodný terén, V, dátum: 24. 7. 2019, nadmorská výška 1 187 m. Plocha 25 x 25 m, sklon 40°, skala 30 %, CP 60 %, E3 10 %, E2 10 %, E1 40 %, E0 20 %. Na ploche 20 x 30 m viac ako 100 trsov; E3: Acer pseudoplatanus 2m, Picea abies 1, Sorbus aucuparia 1; E2: Picea abies 2a; E1: Picea abies +, Phyllitis scolopendrium 2a, Aconitum fi rmum 1,Calamagrostis villosa 1, Convallaria majalis 1, Cirsium erisithales 1, Daphne mezererum 1, Gymnocarpium robertianum 1, Hylotelephium argutum 1, Pimpinella major 1, Vincetoxicum hirundinaria 1, Actaea spicata +, Allium montanum +, Asplenium trichomanes +, Asplenium viride +, Campanula trachelium +, Cardaminopsis halleri +, Carduus glacinus +, Dactylorhiza fuchsii +, Epipactis atrorubens +, Geranium robertianum +, Galium anisophyllon +, Jovibarba globifera subsp. hirta +, Laserpitium latifolium +, Mercurialis perennis +, Polygonatum odoratum +, Polypodium vulgare +, Polystichum aculeatum +, Polystichum lonchitis +, Rumex scutatus +, Saxifraga paniculata +, Scabiosa lucida +, Senecio hercynicus +, Silene vulgaris +, Thymus pulegioides +. Zväz: Tilio platyphylli-Acerion Klika 1955, asociácia: Lunario redivivae-Aceretum pseudoplatani Klika 1936 nom. invers.. 2. Hlásna skala Ochranné lesy, kategória – vysokohorské lesy pod hornou hranicou stromov Obr. 1: Mapa súčasného rozšírenia a zaniknutých lokalít výskytu jazyka jelenieho (Phyllitis scolopendrium) Fig. 1. Map of the current distribution and extinct localities of occurrence Hart‘s-tongue fern (Phyllitis scolopendrium)
8 \ Ochrana prírody, 41/2023 Východný svah od Opálenice, SV, dátum: 17. 7. 2019, nadmorská výška 1243m. Plocha 25 x 25 m, sklon 40°, skala 30 %, CP 70%, E3 25 %, E2 5 %, E1 40 %, E0 50 %. Na ploche 30 x 25 m viac ako 100 trsov; E3: Acer pseudoplatanus 2b, Picea abies 1, Salix caprea +; E2: Sorbus aucuparia 1; E1: Sorbus aucuparia +, Phyllitis scolopendrium 2a, Polygonatum verticillatum 2m, Aconitum fi rmum 1, Athyrium distentifolium 1, Aruncus sylvestris 1, Delphinium elatum 1, Dryopteris fi lix-mas 1, Geranium robertianum 1, Lunaria rediviva 1, Arabis alpina +, Asplenium trichomanes +, Asplenium viride +, Astrantia major +, Calamagrostis villosa +, Campanula trachelium +, Cirsium erisithales +, Cystopteris fragilis +, Digitalis grandifl ora +, Galium anisophyllon +, Glechoma hirsuta +, Gymnocarpium robertianum +, Hylotelephium argutum +, Lilium martagon +, Melica unifl ora +, Mercurialis perennis +, Mycelis muralis +, Origanum vulgare +, Polypodium vulgare +, Polystichum lonchitis +, Rubus idaeus +, Senecio hercynicus +, Thalictrum minus +, Urtica dioica +, Valeriana tripteris +, Veronica chamaedrys +. Zväz: Tilio-Acerion, Klika 1955, asociácia: Phyllitido-Aceretum, Moor 1952. 3. Medzisteny Les rôznorodý, zmiešaný, zakmenenie nerovnomerné, kategória – svahová buková smrečina, svieže vápencové jedľovo-bukové smrečiny, buk, jedľa, smrek, javor. Východný svah pod Rogovou, pod vápencovou skalou je zarastajúca sutina s popadanými suchými smrekmi, ťažko prístupná lokalita po vetrovej kalamite, SV, dátum: 1. 7. 2019, nadmorská výška 1 074 m. Plocha 25x25 m, sklon 45-55°, CP 100%, E3 30 %, E2 15 %, E1 55 %, E0 15 %; E3: Acer pseudoplatanus 2a, Pinus mugo 2a, Sorbus aucuparia 2a, Fagus sylvatica 2m, Salix silesiaca 1; E2: Sambucus racemosa 1, Salix silesiaca 1, Abies alba 1, Ulmus glabra 2; Lonicera nigra r; E1: Sorbus aucuparia +, Phyllitis scolopendrium 2m, Cortusa mathiolii 1, Cystopteris fragilis 1, Cystopteris montana 1, Daphne mezererum 1, Dryopteris fi lix-mas 1, Gentiana asclepiadea 1, Gymnocarpium robertianum 1, Hylotelephium argutum 1, Lunaria rediviva 1, Paris quadrifolia 1, Rubus idaeus 1, Valeriana tripteris 1, Viola bifl ora 1, Abies alba +, Aruncus sylvestris +, Asplenium viride +, Calamagrostis villosa +, Cardaminopsis halleri +, Cystopteris sudetica +, Geranium robertianum +, Luzula sylvatica +, Mercurialis perennis +, Moehringia muscosa +, Oxalis acetosella +, Polypodium vulgare +, Polystichum braunii +, Ranunculus platanifolius +, Ribes alpina +, Senecio hercynicus +, Ulmus glabra +, Urtica dioica +. Zväz: Tilio-Acerion, Klika 1955, asociácia: Phyllitido-Aceretum, Moor 1952. 4. Javorová dolina Ochranné lesy, kategória – vysokohorské lesy pod hornou hranicou stromov, vysokohorské smrečiny s limbou, pôda kamenistá, náchylná na zosuv, erodovaná, vek rôznorodý, lesný typ – vápencová javorová smrečina. Sutina pod Košiarom, SV, dátum: 22. 6. 2017, nadmorská výška 1 378 m. Plocha 25 x 25 m, sklon 45°, skala 60 %, CP 40%, E3 5 %, E2 0 %, E1 35 %, E0 20 %; E3: Acer pseudoplatanus 2m, E1: Phyllitis scolopendrium 2b, Aconitum fi rmum 1, Arabis alpina 1, Geranium robertianum 1, Hylotelephium argutum 1, Jovibarba globifera subsp. hirta 1, Anthyllis vulneraria +, Asplenium ruta muraria +, Asplenium viride +, Calamagrostis villosa +, Campanula trachelium +, Digitalis grandifl ora +, Galium anisophyllon +, Gymnadenia conopsea +, Lunaria rediviva +, Mercurialis perennis +, Phyteuma orbiculare +, Polygonatum odoratum +, Polygonatum verticillatum +, Polystichum lonchitis +, Ranunculus platanifolius +, Saxifraga paniculata +, Silene vulgaris +, Thymus pulegioides +, Urtica dioica +, Valeriana tripteris +. Zväz: Tilio-Acerion, Klika 1955, asociácia: Phyllitido-Aceretum, Moor 1952. Pekné a bohaté lokality výskytu sme zistili pod Veľkým Košiarom, jedna sa nachádza vo východnom svahu na zarastajúcej sutine v nadmorskej výške 1 234 m, sklon 25°; druhá pod Bučiskami nad sutinou s tisom obyčajným (Taxus baccata). Lokalita sa nachádza medzi skalnými stenami so starým stromom javora horského (Acer pseudoplatanus), bohato obrasteného lišajníkom jamkatcom pľúcnym (Lobaria pulmonaria) v nadmorskej výške 1 290 m. Vo východnom svahu od Opálenice pod Hlásnou skalou je pekná a bohatá lokalita na zarastajúcej sutine s javormi (Acer pseudoplatanus), smrekmi (Picea abies) a vŕbou (Salix caprea) s viac ako sto jedincami v nadmorskej výške 1 343 m. Na Medzistenách sú známe štyri lokality s malým počtom jedincov. V Javorovej doline na vápencovej sutine pod Košiarom je bohatá lokalita pod skalnými stenami v nadmorskej výške 1 378 m. Charakteristiku jednotlivých lokalít, v ktorých sa jazyk jelení vyskytuje, môžeme rozčleniť na rôzne skupiny biotopov. Prvý typ lokalít tvoria rozvoľnené klasické stabilné karbonátové sutiny horského pásma, najčastejšie pod skalnými stenami s málo zapojenou vegetáciou cievnatých rastlín, s bohatou vrstvou papraďorastov. Skalná sutina je pokrytá machmi a lišajníkmi. Tienistú clonu najčastejšie tvoria javor horský (Acer pseudoplatanus) a jarabina vtáčia (Sorbus aucuparia). Medzi tieto lokality patria v Belianskych Tatrách Hlásna skala – východný svah
Ochrana prírody, 41/2023 / 9 Obr. 1,2: Jazyk jelení v sutinách v Javorovej doline. Foto: B. Sedláková Fig. 1,2. Phyllitis scolopendrium in the scree in Javorová dolina valley. Photo: B. Sedláková
10 \ Ochrana prírody, 41/2023 Obr. 3,4: Sutinový les v Belianskych Tatrách. Foto: B. Sedláková Fig. 3,4. Scree woodland in the Belianske Tatry Mts. Photo: B. Sedláková
Ochrana prírody, 41/2023 / 11 od Opálenice, Bučiská – lokalita vo východnom svahu pod skalným stenami a Javorová dolina, sutina pod Košiarom. Sutinový les s výraznou prevahou javora horského (Acer pseudoplatanus) v stromovom poschodí a smreka obyčajného (Picea abies) v horskom stupni je obklopený vápencovými skalnými stenami. Osídľuje strmé svahy so sklonom 40°, s málo stabilným pôdnym povrchom, biotop tvoria balvanité svahové sutiny v blízkosti rozpadávajúcich sa skalných útvarov. Geologický podklad tvoria vápence. Nakoľko sme nerealizovali výskum biotických a abiotických komponentov prostredia, je predpoklad, že tento typ najviac vyhovuje požiadavkám potrebným na rast druhu, jeho natalitu a denzitu. Druhý typ lokalít s jazykom jelením tvoria staré zatienené a vlhké lokality zarastajúcich sutín drevinami, priamo pod skalnými stenami, alebo obopínajúce svahy v ťažko dostupných terénoch – Medzisteny, svah pod Rogovou a zatienené svahy pod Kýčerou. V tomto type prirodzeného prostredia dochádza ku sukcesii, sutiny zarastajú rôznymi druhmi vegetácie. Aj napriek tomu, že druh je sciofyt, zvýšené zatienenie pravdepodobne spôsobuje určité zmeny v hustote, znižuje sa počet jedincov a za niekoľko rokov sledovania lokalít sme zistili menší počet jedincov. Tretiu skupinu tvoria lokality, v ktorých v minulosti jazyk jelení rástol. Sú to zarastajúce sutiny, často aj pod skalnými stenami so zapojenou drevinovou vegetáciou s nízkou hladinou prirodzeného osvetlenia ako Červená hlina, v Doline Suchého potoka a pod Bielou stenou nad Podspádmi. Je predpoklad, že prírodné spoločenstvá rôzne reagujú na disturbanciu spôsobenú abiotickými aj biotickými faktormi. ZÁVER Jelení jazyk rastie v severovýchodnej časti Tatier na ôsmich lokalitách, z toho v orografi ckom celku Belianskych Tatier je známych sedem lokalít od Ždiaru po Tatranskú Javorinu a jedna lokalita vo vápencovej časti Vysokých Tatier nad Tatranskou Javorinou. Maximálny výskyt bol zistený v nadmorskej výške 1 378 m. Výskyt z historických literárnych údajov nebol potvrdený vo východnej časti v oblasti Tatranskej Kotliny v Doline Siedmich prameňov, v lokalite Červená hlina a v Doline Suchého potoka, tak ako aj v juhozápadnej časti pod Čiernym plesom, na strane Muráňa a pod Bielou stenou nad Podspádmi. Zmeny druhového zloženia môžu byť predmetom výskumu na reprezentatívnych lokalitách pri formovaní prírodných spoločenstiev vplyvom faktorov, ako sú svetlo, sukcesia, obsah dusíka v pôde. Mapovanie výskytu druhu bolo realizované cielene i popri monitoringu iných druhov a biotopov. Nebol realizovaný výskum ani neboli zisťované faktory, ktoré ovplyvňujú životaschopnosť druhu a naopak, zánik jednotlivých lokalít s prítomnosťou skúmaného druhu v minulosti. Všetky lokality výskytu sú súčasťou NPR Belianske Tatry a NPR Javorová dolina s 5. stupňom ochrany prírody a prekrývajú sa s Územím európskeho významu Tatry (SKUEV0307) a s Chráneným vtáčím územím Tatry (CHVÚ030). LITERATÚRA BALON, J., JODŁOWSKI, M. & KRĄŻ, P. 2015: Tatry – fyzickogeografická regionalizácia. In: Atlas Tatier – Neživá príroda. Tatrzański Park Narodowy. Zakopane 2015. BARKMAN, J. J., DOING, H. & SEGAL, S. 1964. Kritische Bemerkungen und Vorschläge zur quantitativen Vegetationsanalyse. Acta Bot. Neerl. 13: 394–419 p. BODZIARCZYK, J., WALUSIAK, E., DELIMAT, A. & KRZAKLEWSKI, W. 2008: Języcznik zwyczajny Phillitis scolopendrium (L.) Newm. V Tatrzańskim Parku Narodowym. Chrońmy przyrodę Ojczystą Krakow: 3 – 13 p. BRAUN-BLANQUET, J. 1964: Pflanzensoziologie. Grundzüge der Vegetationskunde. 3. Aufl., Springer Verlag, Wien: 865 p. DOMIN, K. 1922: Jelení jazyk (Scolopendrium vulgare Smith) a jeho rozšíření v naší republice. Sbírky rozprav z oboru lékarnictví: rada III., č. 23. DOSTÁL, J. 1989: Nová Květena ČSSR 1. Academia Praha 1989: 758 p. ELIÁŠ, P. JR., DÍTĚ, D., KLIMENT, J., HRIVNÁK, R. & FERÁKOVÁ,V. 2015: Red list of ferns and flowering plants of Slovakia, 5th edition (October 2014). Biologia 70: 218–228. ISSN 0006-3088. GRULICH V. 2012: Red List of vascular plants of the Czech Republic: 3rd edition. Preslia 84: 631–645 p. HENDRYCH R.,MÜLLER J. 2007. Phyllitis scolopendrium, historie a současnost na území České republiky. Zprávy Českej botanickej společnosti, Praha, 42: 1-23 p. KOTLABA, F. 1962: Nálezy fosilního jeleního jazyka Phyllitis scolopendrium (L.) NEWM. – v Československu a poznámky k jeho recentnímu rozšíření. Preslia 34/1962: 255 – 267 p. LÖVE, A. 1954: Cytotaxonomical remarks in some american species of circumpolar taxa. Svensk botanisk Tidskrift 48: 211 – 226 p. LOŽEK, V. & KNEBLOVÁ, V. 1957: Paleontologický výzkum interglaciálních travertínů v Hradišti pod Vrátnom. Anthropozoikum, Praha, 6: 103 – 118 p. MÁČEL, L.:1940: Flóra a fauna z travertínu v Hradištu pod Vrátnom v Malých Karpatech. Sborník Klubu přírody Brno 22: 37 -59 p. MARHOLD, K. GOLIAŠOVÁ, K. HEGEDÜŠOVÁ, Z. HODÁLOVÁ,I. JURKOVIČOVÁ, V. KMEŤOVÁ, E. LETZ, R. MICHALKOVÁ, E. MRÁZ, P. PENIAŠTEKOVÁ, M.
12 \ Ochrana prírody, 41/2023 ŠÍPOŠOVÁ, H. & ŤAVODA, O. 1998: Papraďorasty a semenné rastliny, pp. 333–687. In: MARHOLD, K. & HINDÁK, F. (eds): Zoznam nižších a vyšších rastlín Slovenska. Veda, Bratislava: 687 p. NĚMEC, F. 1944: Výsledky dosavadních výskumu paleobotanických v kvarteru západního dílu karpatského oblouku. Rozpravy České Akademie Věd a Umění, II. Tř. 36/22: 1 – 10 p. PAWLOWSKI, B. 1956: Flora Tatr Tom I Rośliny naczyniowe. Polska akademia nauk Warszawa 1956: 672 p. PIOTROWSKA, K., DANEL, W., IWANOW, A., GRAŹDZICKA, E., RĄCZKOWSKI, W., BEZÁK, V., MAGLAY, J., POLÁK, M., KOHÚT, M. & GROSS, P. 2015: Geologická stavba. In: Atlas Tatier – Neživá príroda. Tatrzański Park Narodowy. Zakopane 2015. SKIBA, S., KOREŇ, M., DREWNIK, M. & KUKLA, J. 2015: Pôdy. In: Atlas Tatier – Neživá príroda. Tatrzański Park Narodowy. Zakopane 2015. RĄCZKOWSKI, W., BOLTIŽIAR, M. & RĄCZKOWSKA, Z. 2015: Reliéf. In: Atlas Tatier – Neživá príroda. Tatrzański Park Narodowy. Zakopane 2015. STANOVÁ V. & VALACHOVIČ M. (eds) 2002: Katalóg biotopov Slovenska. Daphne – Inštitút aplikovanej ekológie, Bratislava: 226 p. VICENÍKOVÁ, A. & POLÁK, P. (eds) 2003: Európsky významné biotopy na Slovensku. Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica: 152 p.
Ochrana prírody, 41/2023 / 13 FLÓRA KAMENICKÉHO HRADNÉHO VRCHU MARTIN DANILÁK1, ANNA PETROVÁ2, PAVEL ŠIRKA3 & JUDITA KOCHJAROVÁ3 1 ŠOP SR, Správa CHKO Vihorlat, Fraňa Kráľa 1, 071 01 Michalovce, e-mail: martin.danilak@sopsr.sk 2 Lesnícka fakulta, Technická univerzita Zvolen, T. G. Masaryka 24, 960 01, Zvolen, Slovensko 3 Katedra fytológie, Technická univerzita Zvolen, T. G. Masaryka 24, 960 01, Zvolen, Slovensko Flora of the Kamenický hradný vrch Hill Abstract: The flora of the Kamenický hradný vrch Hill (north-eastern Slovakia) has not been studied in detail so far. This protected area with a castle on the top of the hill is a habitat for protected European ground squirrel (Spermophilus citellus). All taxa of vascular plants and bryophytes were surveyed in 2021 and 2022, using a simple observation method at seven mapping routs/sites. In total, 211 taxa of vascular plants (182 herbs and 29 woods), and 26 species of bryophytes were recorded, including several protected and/or rare species. The research, contributed to a better understanding of this protected area and its management. Key words: bryophytes, vascular plants, protected area, Natura 2000 site, north-eastern Slovakia, Western Carpathians ÚVOD Pri uplatňovaní praktickej ochrany prírody v chránených územiach je veľmi dôležité dôkladné poznanie lokalít z rôznych hľadísk. Kamenický hradný vrch, vzhľadom na vápencové geologické podložie, predstavuje fl oristicky pestré a zaujímavé územie, ktoré je zároveň významné aj zo zoologického hľadiska. Ide o jednu z dvoch posledných zachovaných lokalít s výskytom sysľa pasienkového v regióne Hornej Torysy (DANILÁK 2022). Syseľ pasienkový – Spermophilus citellus L. (Mammalia, Rodentia) predstavuje druh primárne viazaný na stepný typ vegetácie, v kultúrnej krajine však obýva rôzne, človekom manažované biotopy, ako sú lúky, pasienky, letiskové plochy, golfové ihriská a pod. Výskyt sysľa v krajine viaže na seba rôzne ďalšie organizmy, preto je tento zemný cicavec kľúčovým druhom aj z hľadiska biodiverzity. Pokles populácie sysľa v krajine v dôsledku zmeny manažmentu alebo jeho absencie môže vyvolať kaskádový efekt a byť tak jednou z príčin poklesu celkovej biodiverzity prostredia (LINDTNER et al. 2014). Kamenický hradný vrch sa nachádza na severovýchode Slovenska, v katastrálnom území obce Kamenica (Prešovský kraj, okres Sabinov). Aj keď je dookola obklopený poľnohospodárskou krajinou (lúky, pasienky), samotný priestor hradného vrchu je z hospodárskeho hľadiska nezaujímavý; vzhľadom na exponovaný terén bol v minulosti využívaný len ako občasný pasienok. V súčasnosti pastva absentuje. Kosením sa udržiava iba nádvorie hradu a od roku 2020 v rámci realizácie projektu LIFE (Ochrana sysľa pasienkového), ktorý zastrešuje Bratislavské regionálne ochranárske združenie, sa na lokalite vykonáva manažment mozaikovitého vypaľovania stariny (PETROVÁ 2022). Nadmorská výška hradného vrchu je v rozpätí od 550 m n. m. (parkovisko pod hradom) do 716 m n. m. (vrchol hradu). Geomorfologicky patrí do pohoria Čergov, pričom sa nachádza na jeho južnom úpätí. Vzhľadom na klimatickú regionalizáciu Slovenska sa nachádza v mierne teplom, veľmi vlhkom, vrchovinovom klimatickom okrsku. Priemerná ročná teplota dosahuje 4 – 6 °C, s januárovým priemerom -5 až - 6 °C a júlovým priemerom 16 až 18 °C. Priemerný ročný úhrn zrážok sa pohybuje v rozmedzí od 700 do 800 mm (LAUKO 2003; SEDLÁK 1994). Z hľadiska fytogeografi ckého členenia Slovenska (FUTÁK 1984) patrí lokalita do oblasti západokarpatskej fl óry (Carpaticum occidentale), obvodu východobeskydskej fl óry (Beschidicum orientale) a okresu Východné Beskydy, pričom sa nachádza na rozhraní dvoch jeho podokresov, a to Šarišská vrchovina a Čergov. Bradlové pásmo, ktorého súčasťou je aj Kamenický hradný vrch, je prírodnou pamiatkou (PP) so 4. stupňom ochrany prírody, s celkovou výmerou 20,12 ha (https://maps.sopsr.sk/). Lokalita je súčasťou európskej sústavy chránených území Natura 2000 – územia európskeho významu (ÚEV) Bradlové pásmo (SKUEV0942) s výmerou 50,24 ha (obr. 1). Predmetom ochrany sú viaceré európsky významné biotopy: Porasty borievky obyčajnej (5130), Pionierske porasty na plytkých karbonátových a bázických substrátoch zväzu Alysso-Sedion albi (*6110), Suchomilné travinnobylinné a krovinové porasty na vápnitom podloží (6210), Nížinné a podhorské kosné lúky (6510), Karbonátové skalné steny a svahy so štrbinovou vegetáciou (8210). Vzhľadom na vápencový podklad ide o druOchrana prírody, Banská Bystrica, 41: 13–25, 2023
14 \ Ochrana prírody, 41/2023 hovo veľmi bohaté a fl oristicky pestré rastlinné spoločenstvá, významné z hľadiska biodiverzity. Okrem už spomínaných významných biotopov patrí medzi predmety ochrany aj chránený živočích syseľ pasienkový (Spermophilus citellus) (https://www.sopsr.sk/natura/index1.php?p=4&sec=5&kod=SKUEV0942). Kamenický hradný vrch nebol v minulosti cieľom podrobného botanického výskumu. Z dostupných publikovaných zdrojov sú známe iba sporadické údaje o výskyte niekoľkých druhov cievnatých rastlín – Gentianopsis ciliata, Linum fl avum, Stachys recta (MÁJOVSKÝ 1948). Početné staršie údaje, pochádzajúce z druhej polovice 19. stor. zo Šarišskej župy, resp. širšieho okolia Prešova (najmä HAZSLINSZKY 1847, 1864), sú väčšinou len veľmi všeobecne lokalizované a tak sa možno iba domnievať, že autor azda navštívil aj okolie Kamenice. Podstatne lepšie preskúmané a fl oristicky zdokumentované sú iné podobné lokality v Šarišskom regióne, ako napr. vápencové bradlá v okolí neďalekých obcí Pusté Pole, Kyjov a Šarišské Jastrabie (MÁRTONFI 1992; DUDÁŠ & GOJDIČOVÁ 2020), či o niečo vzdialenejšie vápencové Demjatské kopce (DOSTÁL 1978). Nelesnú fl óru a vegetáciu horských lúk vo vrcholových častiach pohoria Čergov (NPR Čergovský Minčol) podrobne charakterizoval KLIMENT (1998, 2000). Ani bryofl óra Kamenického hradu či jeho širšieho okolia nebola systematicky študovaná. Ojedinelé záznamy o výskyte machorastov zo Spišsko-šarišského medzihoria, pochádzajúce zo starších prác, sú najmä z okolia Prešova, Spišského Podhradia či Lipoveckej doliny (HAZSLINSZKY 1857, 1885; ŠMARDA 1940, 1948; ŠMARDA & VANĚK 1955; PECIAR 1965). Podobne aj z územia Čergova sú publikované len ojedinelé záznamy machov (napr. NOVACKÝ 1956; PECIAR 1965, 1970; ŠOMŠÁK 1986) a najmä pečeňoviek (DUDA 1962; DUDA & VÁŇA 1968 – 1991). Našimi údajmi, ktoré sme získali počas terénneho výskumu, zameraného predovšetkým na sledovanie interakcií medzi populáciou sysľa pasienkového a lokálnou vegetáciou (PETROVÁ 2022), chceme vyplniť doterajšiu medzeru v poznaní fl óry PP Bradlové pásmo. Obr. 1: Mapa chránených území v okolí obce Kamenica Fig. 1. Map of the protected areas in the surrounding of the village Kamenica
Ochrana prírody, 41/2023 / 15 METODIKA Floristický výskum sme vykonávali najmä vo vegetačnom období rokov 2021 – 2022. Údaje sme získali priebežne počas viacerých návštev lokality (16. 6. 2021 – 18. 6. 2021, 4. 7. 2021, 2. 1. 2022). V rámci celého hradného vrchu sme sa pohybovali na siedmich trasách, kde sme jednoduchou observačnou metódou zaznamenávali všetky druhy rastlín, pričom machorastom bola v porovnaní s cievnatými rastlinami venovaná menšia pozornosť (obr. 2 – mapa skúmaných lokalít). Zemepisné súradnice boli v teréne lokalizované prístrojom GPS Garmin v súradnicovom systéme WGS 84. Názvy taxónov cievnatých rastlín sú zjednotené podľa Zoznamu nižších a vyšších rastlín Slovenska (MARHOLD & HINDÁK 1998). Kategorizácia vzácnych a ohrozených druhov cievnatých rastlín je v súlade s aktuálnym Červeným zoznamom cievnatých rastlín Slovenska (ELIÁŠ et al. 2015). Nomenklatúra a kategórie ohrozenia machorastov sú uvedené podľa Zoznamu a Červeného zoznamu machov, pečeňoviek a rožtekov Slovenska (MIŠÍKOVÁ et al. 2020, 2021). Na hodnotenie (ne)pôvodnosti cievnatých rastlín sme použili prehľad nepôvodných druhov Slovenska (MEDVECKÁ et al. 2012), pričom taxóny, ktoré v ňom nie sú uvedené, považujeme za pôvodné. Chránené druhy (v texte označené symbolom §) sú uvedené podľa aktuálne platnej legislatívy (Vyhláška MŽP SR č. 170/2021). Názvy a kódové označenia biotopov uvádzame podľa celoslovenského katalógu (VICENÍKOVÁ & POLÁK 2003). Názvy syntaxonomických jednotiek, použitých v texte, sú zjednotené podľa prehľadu vyšších vegetačných jednotiek Slovenska (JAROLÍMEK & ŠIBÍK 2008). V texte sú použité obvyklé skratky pre chránené územia: NPR – národná prírodná rezervácia, PP – prírodná pamiatka, PR – prírodná rezervácia. Prehľad a charakteristika skúmaných lokalít (obr. 2) Lokalita 1 – svah hradného vrchu (od parkoviska hore poľnou cestou a južným svahom); GPS: 49.1925881N, 20.9683742E, 49.1946494N, 20.9739103E; exp. J, JZ; 557 – 653 m n. m. Lokalita 2 – mokraď (južné úpätie pod hradným kopcom, slatina); GPS: 49.1928703N, 20.9753533E; exp. J; 572 m n. m. Lokalita 3 – vrcholová skalnatá časť (s veterným rukávom) a severný svah hradného vrchu; GPS: 49.1952331N, 20.9749967E; exp. J, SV; 687 – 655 m n. m. Lokalita 4 – turistický a náučný chodník a) poľná cesta, mezofi lné kroviny, trávnaté porasty a priekopa poľnej cesty; GPS: 49.1927300N, 20.9681356E, 49.1950717N, 20.9650347E; exp. J; 554 – 569 m n. m. b) sekundárna borina; GPS: 49.1951631N, 20.9654211E, 49.1965581N, 20.9701311E; exp. J; 580 – 686 m n. m. c) odlesnené trávnaté vrcholové časti; GPS: 49.1964039N, 20.9707856E; exp. S; 697 m n. m. Lokalita 5 – hradby, ruiny, skaly hradného vrchu (areál hradu); GPS: 49.1959972N, 20.9709142E; exp. J; 718 m n. m. Lokalita 6 – východná strana hradného vrchu; GPS: 49.1943986N, 20.9759889E; exp. SV, V; 626 m n. m. Lokalita 7 – západná strana hradného vrchu; GPS: 49.1932278N, 20.9691225E, 49.1943567N, 20.9715044E; exp. JV; 597 m n. m. VÝSLEDKY A DISKUSIA Na lokalite sme zaznamenali celkom 211 taxónov cievnatých rastlín, z toho 182 bylín a 29 drevín (tab. 1) a 26 taxónov machorastov (tab. 2). Zistili sme výskyt štyroch legislatívne chránených druhov a piatich vzácnych a ohrozených druhov cievnatých rastlín (Anemone sylvestris NT, Cephalanthera damasonium §/NT, Dactylorhiza majalis §/NT, Epipactis palustris §/NT, Gymnadenia densifl ora §/NT) a jedného druhu machu (Rhynchostegium megapolitanum NT). Ďalších päť druhov (Carex fl acca, C. paniculata, Epipactis helleborine, Gentiana cruciata, Listera ovata) sa považuje za najmenej ohrozené (kategória LC). Medzi nepôvodnými taxónmi (celkom 14) sú zastúpené napospol archeofyty (13), iba jeden neofyt, Pinus nigra. Nezistili sme žiaden nebezpečný invázny druh. Druhové zloženie cievnatých rastlín na Kamenickom hradnom vrchu je do veľkej miery podobné iným podobným lokalitám v rámci PP Bradlové pásmo, ktoré sa nachádzajú smerom na severozápad od nášho skúmaného územia, v okolí obcí Pusté Pole, Kyjov a Šarišské Jastrabie (cf. MÁRTONFI 1992; DUDÁŠ & GOJDIČOVÁ 2020). Spoločnú skupinu tvoria predovšetkým kalcifyty a druhy otvorených trávnatých a skalnatých stanovíšť (najmä teplo- a suchomilné druhy, typické pre vegetáciu tried Sedo-Scleranthetea a Festuco-Brometea), ako napr. Acinos arvensis, Ajuga genevensis, Alyssum alyssoides, Anemone sylvestris, Arenaria serpyllifolia, Asperula cynanchica, Avenula
16 \ Ochrana prírody, 41/2023 pubescens, Campanula glomerata, Carex tomentosa, Carlina acaulis, Colymbada scabiosa, Cota tinctoria, Echium vulgare, Erigeron acris, Festuca rupicola, Filipendula vulgaris, Fragaria viridis, Galium verum, Gentiana cruciata, Helianthemum grandifl orum subsp. obscurum, Hylotelephium maximum, Inula salicina, Jovibarba globifera subsp. hirta, Koeleria macrantha, Medicago falcata, Ononis arvensis, Origanum vulgare, Orobanche caryophyllacea, Pilosella bauhinii, Polygala comosa, Potentilla recta, Salvia verticillata, Sanguisorba minor, Scabiosa ochroleuca, Stachys germanica, Valeriana stolonifera subsp. angustifolia, Veronica teucrium. Spoločnými pre celé Bradlové pásmo sú aj viaceré bežné lúčne druhy, prítomné vo vegetácii triedy Molinio-Arrhenatheretea (napr. Achillea millefolium, Agrimonia eupatoria, Anthyllis vulneraria, Arrhenatherum elatius, Campanula patula, Crepis biennis, Dianthus carthusianorum, Galium album, Geranium pratense, Hypericum perforatum, Jacea pratensis, Knautia arvensis, Linum catharticum, Luzula multifl ora, Plantago lanceolata, P. media, Ranunculus polyanthemos, Trifolium montanum, Trisetum fl avescens, Vicia cracca a ďalšie). Vzhľadom na to, že severný svah Kamenického hradného vrchu je z veľkej časti pokrytý lesom (v súčasnosti zväčša borovicovým porastom sekundárneho pôvodu s dominantami Pinus sylvestris a P. nigra; lok. č. 4b), vyskytujú sa tu početné lesné druhy, ktoré naopak, na iných blízkych bradlách, ktoré sú úplne odlesnené, absentujú. Z ďalších druhov drevín sme zistili napr. Abies alba, Acer pseudoplatanus, Fagus sylvatica, Larix decidua, Lonicera xylosteum, Picea abies, Ribes uva-crispa, Salix caprea, Sorbus aucuparia, Ulmus glabra. V bylinnom poschodí spomínanej sekundárnej boriny sme zaznamenali najmä druhy, typické pre bukové alebo aj zmiešané lesy s bukom a jedľou triedy Querco-Fagetea (napr. Actaea spicata, Anemone nemorosa, Campanula trachelium, Carex sylvatica, Galium odoratum, G. schultesii, Glechoma hirsuta, Luzula pilosa, Maianthemum bifolium, Mercurialis perennis, Mycelis muralis, Myosotis sylvatica, Oxalis acetosella, Sanicula europaea, Stachys sylvatica, Viola reichenbachiana) čo nasvedčuje tomu, že v minulosti tu bol dominantnou drevinou pravdepodobne buk. Zastúpené boli aj viaceré paprade, nachádzajúce vyhovujúce ekologické podmienky (tieň, vlhko) v lesnom prostredí, ako napr. Asplenium trichomanes, Athyrium fi lix-femina, Cystopteris fragilis, Dryopteris carthusiana, D. fi lix-mas. Obr. 2: Mapa skúmaných lokalít Fig. 2. Map of the investigated sites
Ochrana prírody, 41/2023 / 17 V odlesnených častiach, najmä na strmších južných svahoch hradného vrchu, sa mozaikovito striedajú rôzne teplomilné travinno-bylinné spoločenstvá (s trávnymi dominantami Brachypodium pinnatum, Festuca rubra agg., F. rupicola, Koeleria macrantha) a pionierske spoločenstvá plytkých karbonátových pôd (charakterizované najmä výskytom Acinos arvensis, Arenaria serpyllifolia, Jovibarba globifera subsp. hirta a i.), ktoré sú na plochých vrcholových častiach vystriedané fragmentmi lúčnych spoločenstiev, maloplošne udržiavaných kosením. Zo zaujímavejších, prevažne teplomilných druhov, ktoré sa z iných lokalít PP Bradlové pásmo v dostupnej literatúre doteraz neuvádzali, sme zistili napr. Achillea pannonica, Acosta rhenana, Astragalus cicer, Cerinthe minor. Potvrdili sme tiež hojný výskyt Stachys recta (cf. MÁJOVSKÝ 1948), ktorý podľa dostupných údajov nebol na iných lokalitách PP Bradlové pásmo zaznamenaný (cf. MÁRTONFI 1992; FERÁKOVÁ et al. 1993; DUDÁŠ & GOJDIČOVÁ 2020). Naopak, počas nášho výskumu sme nezaznamenali druhy Gentianopsis ciliata a Linum fl avum, v minulosti uvádzané z Kamenického hradného vrchu (MÁJOVSKÝ 1948). Ich výskyt však považujeme za pravdepodobný aj v súčasnosti, a to najmä vzhľadom na dostatok vhodných biotopov. Zatiaľ čo Gentianopsis ciliata, vzhľadom na neskoré/jesenné obdobie kvitnutia, môže byť v jarnom a letnom aspekte ľahko prehliadnutý, ľan žltý (Linum fl avum) kvitne začiatkom leta, teda v čase nášho terénneho výskumu, len sme ho nezachytili. Oba spomínané druhy sú okrem Kamenice známe aj z iných blízkych lokalít v oblasti bradlového pásma (cf. FUTÁK 1982; BERTOVÁ & HOLUB 1984). Podobne boli v týchto častiach hradného vrchu zaznamenané aj viaceré kalcifi lné a teplomilné druhy bokoplodých (Abietinella abietina, Brachythecium albicans, Entodon concinnus, Hypnum cupressiforme var. lacunosum, Rhynchostegium megapolitanum) a vrcholoplodých (Ditrichum fl exicaule, Syntrichia ruralis, Tortella tortuosa, Tortula lindbergii) machorastov, typických pre otvorené, suché, riedke a často aj skalnaté travinno-bylinné porasty; niektoré (Barbula unguiculata, Brachythecium campestre, Bryum argenteum, Ceratodon purpureus, Osculatia caespiticia, Streblotrichum convolutum) rastúce hojne aj na ruderalizovaných stanovištiach (FREY et al. 2006; KUČERA 2004+). Na okrajových častiach dlhšie nevyužívaného pasienku sa prejavuje sekundárna sukcesia; vytvárajú sa na nich väčšie súvislé porasty Brachypodium pinnatum a/alebo Prunus spinosa. Vrcholová časť hradného vrchu so skalnatými zrúcaninami samotného hradu poskytuje vhodné biotopy pre niektoré pôvodné skalné druhy a/alebo kalcifi ty (napr. Arenaria serpyllifolia, Asplenium ruta-muraria, A. trichomanes, Ctenidium molluscum, Cystopteris fragilis, Hylotelephium maximum, Jovibarba globifera subsp. hirta, Poa compressa, Sedum acre), ale aj pre početné nepôvodné druhy, typické pre človekom ovplyvnené stanovištia. Spomedzi nich doposiaľ neboli z Bradlového pásma udávané viaceré teplomilné buriny (archeofyty), ako napr. Camelina microcarpa subsp. sylvestris, Cardaria draba, Descurainia sophia, Lepidium campestre. Zo severnej strany, ktorá je situovaná bližšie k lesnému porastu, sa z machorastov uplatňujú aj niektoré druhy vlhkých či viac zatienených stanovíšť (napr. Hylocomium splendens, Plagiomnium undulatum, P. affi ne, Rhytidiadelphus triquetrus), často sa vyskytujúce v lesoch (FREY et al. 2006). Za najvýznamnejšie údaje považujeme nálezy regionálne zriedkavejších alebo až vzácnych a ohrozených druhov, vrátane viacerých zástupcov čeľade vstavačovité (Orchidaceae), v ktorej sú zastúpené viaceré legislatívne chránené druhy. Navyše niektoré z nich, Cephalanthera damasonium, Epipactis helleborine a Listera ovata sa podľa dostupnej literatúry na iných blízkych lokalitách PP Bradlové pásmo nevyskytujú; zaznamenali sme ich v sekundárnej borine na severnom svahu hradného vrchu (niekoľko jedincov Listera ovata rástlo tiež v slatine na úpätí hradného vrchu). Spomínaná slatina (lok. č. 2) je charakteristická ochudobneným druhovým zložením. V porovnaní s inými blízkymi, typickejšie vyvinutými slatinnými biotopmi (napr. PR Slatina medzi obcami Šarišské Jastrabie a Pusté Pole) v nej chýbajú viaceré významné dominanty, charakteristické pre slatinnú vegetáciu zväzu Caricion davallianae (napr. Carex davalliana, C. panicea, C. rostrata, Eleocharis quinquefl ora, Equisetum fl uviatile, E. palustre, Eriophorum angustifolium, E. latifolium, Juncus infl exus, Salix rosmarinifolia, Triglochin palustre a i.). Zaznamenali sme tu však početné kvitnúce jedince (desiatky kusov) niektorých ohrozených taxónov, akými sú Dactylorhiza majalis, Epipactis palustris a Gymnadenia densifl ora. Z vlhkomilných ostríc tu rástli len Carex paniculata a C. nigra. Za významný pokladáme aj nález machu Rhynchostegium megapolitanum. Ide o druh viazaný na teplomilné rozvoľnené travinno-bylinné spoločenstvá na bázických substrátoch, s ťažiskom rozšírenia v južnej a juhozápadnej Európe, ktorý je smerom na sever (v strednej Európe) vzácnejší (FREY et al. 2006). ZÁVER Našim výskumom sme prispeli k lepšiemu poznaniu fl óry Kamenického hradného vrchu, čo môže slúžiť ako dôležitý podklad pre praktickú ochranu prírody pri význame tohto územia. Zaznamenali sme 211 taxónov cievnatých rastlín, z toho 182 bylín a 29 drevín a 26 taxónov machorastov. Zistili sme výskyt štyroch legislatívne chránených druhov a piatich vzácnych a ohrozených druhov cievnatých rastlín a jedného druhu machorastu (Rhynchostegium megapolitanum), ktorého ťažisko výskytu je v južnej a juhozápadnej Európe. Všetky tieto druhy
www.sopsr.skRkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==