Actualities
   What is Natura 2000
   Legislation
   Impact assessment
   Natura 2000 Sites
   Methodologies
   Monitoring
   Reporting
   Management
   Publication and documents
   Contacts
   Log in
   Záznamy k § 28
   Declarations

 
Reporting podľa článku 17 smernice o biotopoch za obodbie rokov 2004 - 2006

V roku 2007 v rámci plnenia záväzkov vyplývajúcich zo smernice o biotopoch Slovenská republika zaslala Európskej komisii hodnotiacu správu o stave biotopov a druhov eur. významu s následnými korektúrami zapracovanými začiatkom roku 2008. Keďže Slovensko patrí do dvoch biogeografických regiónov (alpský a panónsky), hodnotenie stavu druhov a biotopov bolo vykonávané pre každý bioregión osobitne. Na hodnotení sa podieľalo viac ako 30 slovenských expertov. Správa pozostávala z dvoch hlavných častí - všeobecnej správy a správy o biotopoch a druhoch, ktorá obsahovala jednak databázovú časť a taktiež priestorovú identifikáciu rozšírenia, areálu prípadne priaznivého referenčného areálu.

Príklad vytvorenej mapy pre reporting stavu druhu črievičník papučkový (Cypripedium calceolus). Pre každý druh a biotop boli vytvorené 3 mapy: výskyt, areál a priaznivý referenčný areál. Na mape je zobrazená aj hranica medzi alpským a panónskym biogeografickým regiónom.

Príklad vytvorenej mapy pre reporting stavu druhu črievičník papučkový (Cypripedium cylceolus). Pre každý druh a biotop boli vytvorené 3 mapy: výskyt, areál a priaznivý referenčný areál. Na mape je zobrazená aj hranica medzi alpským a panónskym biogeografickým regiónom.

DRUHY EURÓPSKEHO VÝZNAMU

Hodnotených bolo 150 druhov živočíchov a 50 druhov rastlín. V rámci štyroch kategórií (priaznivý, nevyhovujúci, zlý, neznámy) boli hodnotené kritériá: populácia, areál, biotop druhu a vyhliadky do budúcnosti.

Graf 1 - Zachovanie stavu druhov európskeho významu (údaje z reportingu)

Graf 1 - Zachovanie stavu druhov európskeho významu (údaje z reportingu)

Bezstavovce
Zhodnotenie celkového stavu bezstavovcov je pomerne náročné vzhľadom na rôznorodosť v zastúpení druhov. Správu sme podávali aj o druhoch, ktoré majú u nás len jedinú lokalitu ako napr. hnedáčik chrastavcový (Euphydrias aurinia), koník Brunnerov (Paracaloptenus caloptenoides), šidlovka Brauerova (Sympecma braueri), ale aj o druhoch, ktoré sú rozšírené v rámci veľkej časti alebo celého Slovenska, napr. slimák záhradný (Helix pomatia). Dôležitým faktom je, že o viac ako 1/4 druhov bezstavovcov máme tak málo údajov, že nebolo možné ich stav ani odhadnúť, t.j. nachádzajú sa v neznámom stave.
Takéto hodnotenie mali napr. bystrušky: bystruška potočná (Carabus variolosus), bystruška Zawadského (Carabus zawadskii), jedine u bystrušky južnej (Carabus hungaricus) bolo možné stanoviť stav. V panónskom bioregióne, v ktorom sa tento druh vyskytuje, však bol vyhodnotený v zlom stave. Podobná situácia je aj pri mäkkýšoch, kde druhy pimprlík bruškatý (Vertigo moulinsiana) a pimprlík močiarny (Vertigo geyeri) neboli monitorované a disponujeme len staršími údajmi spred roku 1990. Zaujímavý je výsledok porovnania stavu modráčika bahniskového (Maculinea nausithous) a modráčika krvavcového (Maculinea teleius). Kým modráčik krvavcový (Maculinea teleius) sa nachádza v stave priaznivom, modráčik bahniskový (Maculinea nausithous) je hodnotený v nevyhovujúcom až zlom stave.
Obidva tieto druhy pritom obývajú totožné lokality, extenzívne využívané vlhké krvavcové lúky so zachovalým vodným režimom. Určitú úlohu tu pravdebodobne zohrávajú vývojové štádiá, kde húsenice obidvoch druhov praktizujú vnútrodruhový i medzidruhový kanibalizmus.
Alarmujúci je aj výsledok nášho najznámejšieho motýľa jasoňa červenookého (Parnassius apollo). Vzhľadom na malý počet lokalít výskytu (24 -30) je nevyhovujúci a zhoršujúci sa stav odrazom úbytku populácie v dôsledku sukcesie a zalesňovania na úkor jeho hostiteľských rastlín, ktoré sú svetlomilné, hlavne rozchodníka bieleho (Sedum album).
Naproti tomu niektoré druhy ako fuzáč alpský (Rosalia alpina), priadkovec trnkový (Eriogaster catax) a ďalšie sú v stave priaznivom. Zaujímavý je aj výsledok stavu druhov vyvíjajúcich sa v mŕtvom dreve. Fuzáč veľký (Cerambyx cerdo), plocháč červený (Cucujus cinnaberinus), pižmovec hnedý (Osmoderma eremita) a Boros schneideri sú v neznámom stave zachovania. Ich skrytá forma života a pomerne dlhé vývojové štádiá sú veľmi náročné na získavanie poznatkov.

Tab. 1 - Stav zachovania bezstavovcov podľa údajov z reportingu

Biogeografický región Priaznivý (%) Nevyhovujúci (%) Zlý (%) Neznámy (%)
Alpský (48 report. druhov) 27 19 29 25
Panónsky (44 report. druhov) 28 18 27 27

Plazy a obojživelníky
Celkový stav zachovania plazov a obojživelníkov vyplývajúci z údajov z reportingu nie je vôbec pozitívny.
Len jašterica bystrá (Lacerta agilis) a jašterica múrová (Podacris muralis) boli hodnotené v stave priaznivom v alpskom aj panónskom bioregióne. Jašterica múrová sa pravdepodobne v minulosti na našom území nevyskytovala, človek však svojou činnosťou neustále vytvára nové vhodné biotopy pre tento druh a zjavne sa jej u nás darí.
Je však ohrozená sukcesiou a upustením od pôvodných foriem hospodárenia rovnako ako jašterica zelená (Lacerta viridis), kde zarastaním xerotermných krovín dochádza k úbytku vhodných biotopov pre tento druh.
Skokan hnedý (Rana temporaria) je v priaznivom stave len v alpskom bioregióne, v panónskom mu bol prisúdený stav nevyhovujúci. Všetky ostatné druhy sú v nevyhovujúcom alebo zlom stave! V panónskom bioregióne sú na tom najhoršie druhy korytnačka močiarna (Emys orbicularis) a skokan ostropyský (Rana arvalis), v alpskom skokan krátkonohý (Rana lessonae) a mlok hrebenatý (Triturus cristatus). Nepriaznivé závery stavu biotopov, v ktorých plazy a obojživelníky žijú, sú takmer totožné s celkovými závermi stavu druhov, čo naznačuje signifikantnú viazanosť plazov a obojživelníkov na svoje prostredie a jeho kvalitu.
Výsledky slovenského reportingu vôbec nie sú prekvapujúce. Aj v rámci celej Európy sa javí skupina plazov a obojživelníkov ako najviac ohrozená spomedzi všetkých druhov európskeho významu a je potrebné venovať im nemalú pozornosť.
Čiastkové závery teda naznačujú, že vzhľadom na silnú viazanosť týchto druhov na biotop, by mali byť manažmentové opatrenia zamerané práve na zlepšenie kvantity a kvality biotopov, v ktorých sa plazy a obojživelníky vyskytujú.

Tab. 2 - Stav zachovania plazov a obojživelníkov podľa údajov z reportingu

Biogeografický región Priaznivý (%) Nevyhovujúci (%) Zlý (%) Neznámy (%)
Alpský (19 report. druhov) 16 63 21 0
Panónsky (21 report. druhov) 10 71 14 5

Ryby
Keďže rybárske úlovky sú zamerané najmä na hospodárske druhy rýb, úroveň poznatkov o výskyte a stave chránených druhov rýb je veľmi malá. Až pri 19 z 24 hodnotených druhov rýb bolo možné odhadnúť veľkosť populácie len na základe veľmi chudobných údajov alebo expertného odhadu. Spôsobené je to najmä náročnou metódou monitorovania (najmä ichtyologické prieskumy).
Veľkosť populácie bolo možné presnejšie vyhodnotiť pri boleňovi dravom (Aspius aspius), mrene severnej (Barbus barbus), lipňovi tymiánovom (Thymallus thymallus), lopatke dúhovej (Rhodeus sericeus amarus) a blatniakovi tmavom (Umbra krameri). V prípade prvých štyroch druhov, ktoré sú aj lovené, je to z dôvodu evidencie úlovkov Slovenským rybárskym zväzom. Blatniak tmavý je druhom, ktorému sa v posledných rokoch venuje väčšia pozornosť kvôli realizácii jeho programu záchrany. Stav týchto druhov bolo možné vzhľadom na lepšiu bázu údajov aj vyhodnotiť.
V priaznivom stave sa nachádza len boleň dravý a lopatka dúhová, ktorých populácie a areál boli hodnotené ako vyhovujúce. Referenčná (cieľová) veľkosť populácie a areál všetkých ostatných druhov rýb však majú byť väčšie ako v súčasnosti. Ich celkový stav je klasifikovaný ako neznámy.
Alarmujúca je situácia s niektorými v minulosti bežnými druhmi rýb (hlavátka, lipeň, mrena), ktorých populácie sú v súčasnosti ohrozované najmä reguláciami tokov, výstavbou bariér a predáciou kormorána veľkého. Z kriticky ohrozených druhov sa na Slovensku zatiaľ vyskytujú mihule (Lampetra planeri, Eudontomyzon danfordi, E. mariae), kolky (Zingel streber, Z. zingel), hrúz Kesslerov (Gobio kesslerii), hrúz fúzatý (Gobio uranoscopus), blatniak tmavý (Umbra krameri) a čík európsky (Misgurnus fossilis), ktorých výskyt sa viaže len na málo slovenských tokov.
Napriek tomu, že sa v poslednom desaťročí v našich tokoch zlepšila čistota vody, v oblasti revitalizácie poškodených úsekov tokov a spriechodnenia riek máme obrovské rezervy.
Všeobecne môžeme povedať, že chránené druhy rýb sú malo preskúmané, preto bude nevyhnutné venovať im väčšiu pozornosť.

Tab. 3 - Stav zachovania rýb podľa údajov z reportingu

Biogeografický región Priaznivý (%) Nevyhovujúci (%) Zlý (%) Neznámy (%)
Alpský (19 report. druhov) 11 11 0 78
Panónsky (22 report. druhov) 14 5 0 81

Cicavce
Hodnotených bolo 48 druhov cicavcov. S výnimkou všetkých u nás zaznamenaných 28 druhov netopierov, sa jedná o najlepšie preskúmanú skupinu živočíchov.
V priaznivom stave sa v súčasnosti nachádzajú len 3 druhy: bobor vodný, medveď hnedý a vlk dravý v alpskom bioregióne. Naopak v zlom stave bolo hodnotených až 11 druhov: syseľ, kamzík, svišť, zubor, tchor svetlý, hraboš tatranský, hraboš severský panónsky, plch lesný, myšovka stepná a 2 druhy netopierov - lietavec sťahovavý, raniak hrdzavý.
Stav väčšiny druhov netopierov bol hodnotený ako neznámy. Napriek realizácii čiastkového monitoringu netopierov je odhad ich populácií veľmi problematický. Všetky ostatné druhy cicavcov boli hodnotené v stave nevyhovujúcom. Napriek uvedenému je u polovice cicavcov (najmä netopierov) priaznivý trend vývoja populácií.
Predpokladáme však, že väčšinou sa nejedná o reálny nárast veľkosti populácií netopierov, ale len o zvýšenie úrovne poznania. Reálny nárast početnosti bol v posledných rokoch zaznamenaný u druhov: medveď hnedý, bobor vodný, vlk dravý. V dôsledku realizácie programu záchrany stúpa od roku 2001 aj početnosť kamzíka vrchovského tatranského. Klesajúci trend početnosti majú mačka divá, rys ostrovid, svišť vrchovský tatranský, syseľ pasienkový, kuna lesná, hraboš severský panónsky a lietavec sťahovavý.

Tab. 4 - Stav zachovania cicavcov podľa údajov z reportingu

Biogeografický región Priaznivý (%) Nevyhovujúci (%) Zlý (%) Neznámy (%)
Alpský (43 report. druhov) 7 30 19 44
Panónsky (41 report. druhov) 2 32 17 49

Rastliny
Kvalita údajov o výskyte rastlín európskeho významu je s výnimkou machorastov relatívne dobrá. Od roku 2005 je pre 37 vyšších rastlín založená monitorovacia sieť, ktorú spravuje Štátna ochrana prírody SR v rámci Čiastkového monitorovacieho systému BIOTA (ČMS Biota). Vychádzajúc z reportovaných údajov sú na tom chránené rastliny horšie v južnej časti Slovenska.
Človekom viac atakovaná panónska nížina nevytvára pre výskyt chránených druhov rastlín až také vhodné podmienky. Až 79 % rastlín sa tu nachádza v nevyhovujúcom alebo zlom stave. Lepší stav zachovania dosahujú rastliny vyskytujúce sa v alpskom bioregióne (stredná a severná časť Slovenska), čo vyplýva z menšieho narušenia prírodného prostredia. Kým v panónskej časti Slovenska sa z 29 tu vyskytujúcich druhov európskeho významu až 12 nachádza v zlom stave, v alpskej časti sa zo 40 druhov „len“ 7 nachádza v zlom stave.
K najviac ohrozeným druhom patrí napr. jesienka piesočná (Colchicum arenarium), na Slovensku rastúca na jedinej lokalite v blízkosti Štúrova na severnej hranici svojho areálu. Jedinú lokalitu na Slovensku majú aj ostrík močiarny (Ostericum palustre), kosienka karbincolistá (Serratula lycopifolia) a mečík močiarny (Gladiolus palustris).
K druhom ktoré majú na Slovensku menej ako 5 lokalít sa zaraďujú napríklad aj bahnička kranská (Eleocharis carniolica)- 2 lokality, hľuzovec Loeselov (Liparis loeselii)- 2 lokality, kosatec piesočný (Iris humilis subsp. arenaria)- 3 lokality, jazýčkovec jadranský (Himantoglossum adriaticum)- 4 lokality, slezinník nepravý (Asplenium adulterinum)- 4 lokality. Tieto druhy najviac ohrozuje upustenie od tradičného hospodárenia (kosenie), následná sekundárna sukcesia, zmeny vodného režimu, invázne a expanzívne druhy. Väčšina druhov nachádzajúcich sa v nepriaznivom stave sa vyskytuje na veľmi špecifických a zraniteľných typoch biotopov (rašeliniská, slatiny, podmáčané lúky, viate piesky, atď.). Najväčšiu skupinu tvoria rastliny nachádzajúce sa v nevyhovujúcom stave.
V priaznivom stave sa na Slovensku nachádzajú druhy ako snežienka jarná (Galanthus nivalis), zvonček hrubokoreňový (Campanula serrata) a ďalšie, ktoré sú v západnej Európe už pomerne vzácne, prípadne sa tam vôbec nevyskytujú, napr. cyklámen fatranský (Cyclamen fatrense), lyžičník tatranský (Cochlearia tatrae), či vrchovka alpínska (Tozzia carpathica).
V rozpore s pomerne jasným hodnotením vyšších rastlín je neznámy stav zachovania machorastov (nižších rastlín). Súčasný hendikep v poznaní machorastov bude potrebné čo najskôr dohnať ich zmapovaním a zavedením systematického monitoringu.

Tab. 5 - Stav zachovania rastlín podľa údajov z reportingu

Biogeografický región Priaznivý (%) Nevyhovujúci (%) Zlý (%) Neznámy (%)
Alpský (40 report. druhov) 23 39 18 20
Panónsky (29 report. druhov) 14 38 41 7

BIOTOPY EURÓPSKEHO VÝZNAMU

Na Slovensku sa vyskytuje 66 typov biotopov európskeho významu, ktoré môžeme kategorizovať do deviatich skupín. Početné sú skupiny lesných (18) a travinno-bylinných (15) biotopov. Najmenej je u nás zastúpená skupina slanomilných biotopov (2), pieskov (1) a tvrdolistých krovín (1). Okrem nich vylišujeme sladkovodné biotopy (9), vresoviská a krovinové biotopy mierneho pásma (5), rašeliniská (7) a skalné biotopy a jaskyne (8). V prípade biotopov sa hodnotil areál biotopu, rozloha biotopu, štruktúra, funkcie a typické druhy príznačné pre biotop a jeho vyhliadky do budúcnosti.

Graf 2 - Zachovanie stavu biotopov európskeho významu (údaje z reportingu)

Graf 2 - Zachovanie stavu biotopov európskeho významu (údaje z reportingu)

Ako vyplýva z grafu, na Slovensku je alarmujúci stav v prípade slanomilných biotopov. Na príčine je najmä pokles hladiny podzemných vôd, zánik tradičného hospodárenia, sekundárna sukcesia a ohrozenie poľnohospodárskou činnosťou (napr. rozoraním). Tieto faktory spôsobili nadmerné vysúšanie pôdy, zmeny v jej chemických vlastnostiach, zmenu druhového zloženia, hromadenie biomasy a tým postupné zmenšovanie rozlohy slanísk. Zlé vyhliadky do budúcnosti by čiastočne mohli zvrátiť okamžité manažmentové opatrenia v podobe lokálnych zmien vodného režimu, záchrany miznúcich populácií vybraných druhov rastlín ex situ či extenzívneho spásania lokalít.

Jediný biotop vyskytujúci sa na Slovensku zo skupiny pobrežných a vnútrozemských pieskových biotopovvnútrozemské panónske pieskové duny (2340). Tento prioritný biotop sa u nás nachádza len na kyslých kremičitých pieskoch na Borskej nížine. Celkové nepriaznivé hodnotenie vyplynulo z nepriaznivej štruktúry, funkcií a zastúpenia jeho typických druhov. Keďže nové nespevnené duny sa už prirodzenou cestou nevytvárajú, pre ich zachovanie je potrebné aspoň na vymedzenom priestore zabrániť umelému zalesňovaniu, odstraňovať nálet a vegetačný kryt, ochrániť ich pred zastavaním, zavezením odpadom, ťažbou piesku a aktivitami, ktoré by zvýšili množstvo živín v substráte a mali tak za následok expanzívny rozvoj niektorých druhov tráv.

Celkové hodnotenie sladkovodných biotopov je žiaľ taktiež nepriaznivé. Najhoršie sa javí biotop 3270 – rieky s bahnitými až piesočnatými brehmi s vegetáciou zväzov Chenopodion rubri p.p. a Bdention p.p. Jeho zachovanie si vyžaduje obnovenie meandrov a chýbajúcich brehových porastov pôvodných druhov drevín, odstránenie inváznach druhov rastlín a zamedzenie znečistenia vypúšťaním odpadov. Neznámy je stav druhov veľmi chudobných oligotrofných až mezotrofných vôd s bentickou vegetáciou chár (3140). Tento biotop v procese sukcesie zaniká a opäť sa objavuje v určitom štádiu vývoja na nových stanovištiach. Neznámy je aj stav nížinných až horských vodných tokov s vegetáciou zväzu Ranunculion fluitantis a Callitricho-Batrachion (3260). Typickým obrazom tohto biotopu sú porasty ponorené vo vode, ktoré korenia na dne a čiastočne sa vznášajú na vodnej hladine.

Väčšina vresovísk a krovinových biotopov sa nachádza v priaznivom stave. Nepriaznivý stav sme zaznamenali len z pohľadu štruktúry, funkcie a typických druhov v prípade subalpínskych (4080) a xerotermných (40A0) krovín. Xerotermné kroviny, ktoré sú charakteristické svetlomilnými a teplomilnými bylinami v podraste (diferenciačný znak od bežných kriačinových spoločenstiev s nitrofilným podrastom) sa v minulosti často odstraňovali a boli premieňané na vinice a polia, ale v súčasnosti pozorujeme ich pribúdanie v dôsledku nedostatočného obhospodarovania lúk a pasienkov. Vresoviská (4030), okrem alpínskych, sú zaujímavé potrebou radikálnejších manažmentových zásahov. Približne každých 15 rokov je vhodné ich v zime vypáliť na zamrznutej pôde, čím sa odstráni surový humus a porasty vresu sa obnovia.

Skupinu tvrdolistých krovín u nás reprezentuje jediný biotop európskeho významu 5130 - porasty borievky obyčajnej. Ide o pomerne rozšírený biotop v priaznivom stave, ktorý sa roztrúsene vyskytuje na celom území Slovenska. Predstavuje nasledujúce sukcesné štádium po extenzívne využívaných pasienkoch, pričom jeho vývoj postupne smeruje k lesnému spoločenstvu.

Skupina travinno-bylinných biotopov je na Slovensku druhou najzastúpenejšou. Jej stav bol hodnotený takmer v 70 % ako nevyhovujúci. Priaznivé hodnotenie dosiahol len biotop dealpínskych travinno-bylinných porastov (6190), ktorý má na mnohých lokalitách zabezpečenú územnú ochranu. Cielený manažment, ktorý by zabránil jeho prirodzenému zarastaniu, by mu mal zabezpečiť priaznivý stav aj do budúcna. Pomerne rozšírené a druhovo bohaté sú nížinné a podhorské kosné lúky (6510), ktoré takisto vylepšujú celkový neružový obraz hodnotenia travinno-bylinných biotopov. Veľmi zlý je napr. stav pionierskych travinno-bylinných spoločenstiev na bázických vnútrozemských viatych pieskoch, ktoré sú klasifikované ako prioritný biotop 6120 - suchomilné travinno-bylinné porasty na vápnitých pieskoch. V súčasnosti predstavujú veľmi vzácne rastlinné spoločenstvá pieskomilných druhov, ktoré osídľujú uvoľnené pieskové duny. Rozloha biotopu týchto priekopníkov na pieskoch sa zmenšuje a ich vyhliadky do budúcna sa zhoršujú. Majú to na svedomí najmä zregulované toky, ktoré neprinášajú riečne piesky, vietor ich ďalej nevyvieva a nepremiestňuje v krajine. Nové pieskové duny teda nevznikajú a na starých sa už vďaka sukcesii často vyskytujú vývojovo pokročilejšie rastlinné spoločenstvá, s ktorými vytvárajú mozaiku. Nadväzujúcim sukcesným štádiom biotopu 6120 s intenzívnejším procesom tvorby pôd a bohatším druhovým zložením je biotop 6260 - panónske travinno-bylinné porasty na pieskoch, ani ten však nedosiahol priaznivejšie hodnotenie. Oba typy biotopov sa vyskytujú na Podunajskej a Východoslovenskej nížine.

Rašeliniská predstavujú špecifický typ mokradí, ktorej vegetácia sa podieľa na tvorbe rašeliny. Ohrozené sú všetky typy týchto spoločenstiev, vrchoviská i slatiny. Ich stav je nepriaznivý. Do tejto skupiny sú zaradené aj penovcové prameniská (7220), ktoré sú taktiež v nevyhovujúcom stave, no najhorší je stav biotopu 7150 - depresie na rašelinných substrátoch s Rhynchospora alba, ktorý má výrazne oceánický charakter a na Slovensku sa veľmi vzácne vyskytuje len maloplošne v Borskej nížine.

Nedostupný terén a obmedzený záujem z hľadiska využívania, dopomohol skupine skalných biotopov a jaskýň k dobrému stavu, v ktorom sa v porovnaní s ostatnými biotopmi nachádzajú. Napriek tomu môžu byť biotopy tejto skupiny ohrozené. U sutín napr. odoberaním materiálu na stavebnú činnosť, či náhlou zmenou mikroklímy v dôsledku odstránenia drevín na lokalite, ktoré by mohlo spôsobiť vyschnutie spoločenstiev. Na skalných stenách je potrebné obmedziť horolezectvo a skalolezectvo. O neprístupných jaskynných útvaroch (8310), ktoré na rozdiel od väčšiny biotopov charakterizujú skôr živočíšne druhy ako vegetácia, máme najmenej informácií a preto je celkové hodnotenie ich stavu neznáme.

Celkový trend vývoja areálu lesných biotopov, ktoré sú najpočetnejšou skupinou biotopov na Slovensku je veľmi priaznivý. U polovice sa zväčšuje a stabilný je takmer u 30% typov biotopov. Aj to prispieva k pomerne priaznivému hodnoteniu celkového stavu lesných biotopov (viac ako 40% lesných biotopov európskeho významu je v priaznivom stave hodnotenia). Najrozšírenejšími sú u nás bučiny: kyslomilné bukové lesy (9110), bukové a jedľovo-bukové kvetnaté lesy (9130), javorovo-bukové horské lesy (9140), vápnomilné bukové lesy (9150). Tie spolu so vzácnymi reliktnými vápnomilnými borovicovými a smrekovcovými lesmi (91Q0) vyskytujúcimi sa na extrémnych skalných stanovištiach a smrekovcovo-limbovými lesmi (9420) vtrúsenými v smrečinách na hornej hranici lesa alebo v porastoch kosodreviny (len v TANAP-e) vykazujú priaznivé hodnotenie vo všetkých parametroch.

Ojedinelo sa vyskytujúci prioritný biotop panónske topoľové lesy s borievkou (91N0) v okolí Čenkova je jedným z najviac ohrozených lesných biotopov. Ide o lesné spoločenstvo zaujímavé „spolunažívaním“ porastov topoľov s krovinovým poschodím borievky, topoľa, dráča, vtáčieho zobu a duba cerového, bez lesných druhov v bylinnej vrstve a naopak so zastúpením stepných tráv. Stav tohto biotopu na Slovensku je zlý a naďalej zhoršujúci sa. Biotop vyžaduje cielenú staroslivosť prostredníctvom odstraňovania expanzívnych druhov (agát, pajaseň) a extenzívne spásanie dobytkom. Územnú ochranu sa mu snažíme zabezpečiť v rámci NPR Čenkovská lesostep.

K najohrozenejším lesným biotopom, ktorých stav na Slovensku sa zhoršuje patria aj dubovo-hrabové lesy lipové (9170), ktoré sa na Slovensku zachovali len na niekoľkých desiatkach hektárov v Hornádskej a Podtatranskej kotline, ale aj lužné vŕbovo-topoľové a jelšové lesy (91E0), ktoré sú ohrozené poľnohospodárstvom, pestovaním topoľových monokultúr, výstavbou priehrad a vodných elektrární, ako aj budovaním dopravnej siete.

Tab. 6 Stav zachovania biotopov podľa údajov z reportingu

Biogeografický región Priaznivý (%) Nevyhovujúci (%) Zlý (%) Neznámy (%)
Alpský (59 report. druhov) 36 49 5 10
Panónsky (46 report. druhov) 20 47 22 11

Kvalita údajov reportingu
Čo sa týka kvality údajov o druhoch, prevažujú údaje strednej a nízkej kvality, údajov založených na vedeckých štúdiách je len minimum (najmä vyššie rastliny). Až 36 % údajov o druhoch je odhadovaných, odvodených len z čiastkových, často náhodne zozbieraných údajov.
Najmä živočíšne skupiny ako sú ryby, netopiere, či bezstavovce sú nedostatočne preskúmané. V prípade biotopov, takmer všetky údaje pochádzajú z čiastočných terénnych prieskumov doplnených o odvodené informácie. To je prípad 18 lesných biotopov, ktorých stav je možné čiastočne odvodiť z ekologických prieskumov pred prípravou lesných hospodárskych plánov. Pomerne dobré údaje pochádzajú aj z mapovania travinnej a rašeliniskovej vegetácie. Z biotopov je odhadovaných „len“ 14 % údajov, ktoré tvoria najmä sladkovodné a skalné biotopy.
Ako v prípade chránených druhov, tak biotopov je potrebné brať do úvahy, že na presnejšie vyvodzovanie záverov ich stavu je potrebný systematický monitoring. Doterajšie údaje poskytnuté pre reporting sú často len orientačné, vyjadrené expertným odhadom, ktorý nemusí vždy odrážať reálny stav. Rovnako chýbajúca pravidelnosť kontroly lokalít, absencia používania rovnakých metód zberu, zapisovania a úschovy dát je problémom súčasného stavu vo vedeckej činnosti. Určitá forma jednotnosti je potrebná hlavne pri vyhodnocovaní údajov a vyslovovaní záverov, ktoré by mali vychádzať z uniformných dát. Z tohto ohľadu je potrebné navrhnúť nové, resp. zjednotiť existujúce metodiky pre monitoring, ktoré by boli funkčné z dlhodobého hľadiska v praxi.
Čo najskôr je potrebné začať so samotnou realizáciou monitoringu priamo v teréne a to nielen kvôli splneniu si povinnosti Slovenska vyplývajúcich zo smerníc Európskej únie, ale hlavne pre efektívnu ochranu prírody založenú na vedeckých podkladoch z terénu.

Súhrnné hodnotenie súčasného stavu 66 typov biotopov, 50 rastlín a 150 živočíchov európskeho významu je nasledovné:
19 % priaznivý stav,
34 % nevyhovujúci stav,
18 % zlý stav,
29 % neznámy stav.
Čiastkové závery z reportingu aj pre iné členské štáty je možné nájsť aj na stránkach Európskej komisie:
http://biodiversity.eionet.europa.eu/article17

Graf 3 - Celkové hodnotenie stavu druhov a biotopov v Slovenskej republike

Graf 3  - Celkové hodnotenie stavu druhov a biotopov v Slovenskej republike

Výmera biotopov v biogeografickom regióne (xls)
Reporting - manual (zip)
Celkové hodnotenie stavu druhov a biotopov európskeho významu (doc)
Mapy druhov a biotopov

Hodnotenie a podávanie správy podľa článku 17 smernice o biotopoch - Vysvetlivky a pokyny pre obdobie 2007-2012 - (pdf)
Databázový nástroj pre účely podávania správy podľa článku 17 smernice o biotopoch - (zip)



Stránka je optimalizovaná pre Mozilla Firefox 2 / Internet Explorer 6
© 2024 Štátna ochrana prírody SR