Chránené územia SLOVENSKA98 2 0 2 2 Časopis Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky
Inštrukcie pre autorov • Chránené územia Slovenska – časopis Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky • Vydáva: Štátna ochana prírody SR v Banskej Bystrici • Zodpovedný redaktor: RNDr. Katarína Králiková • Redakčná rada: RNDr. Jana Durkošová Ing. Martina Gubková Ing. Ivana Havranová, PhD. Ing. Viktória Ihringová RNDr. Ján Kadlečík RNDr. Katarína Králiková RNDr. Alexander Lačný, PhD. Ing. Henrich Mičko Ing. Marta Mútňanová Neprešlo jazykovou korektúrou • Adresa redakcie: Štátna ochrana prírody SR Tajovského 28B, 974 01 Banská Bystrica • E - mail: chus@sopsr.sk • ISSN 2453-6423 Príspevky posielajte na adresu: chus@sopsr.sk • K článku priložte kvalitné fotografie s dobrým rozlíšením (min.1,5 MB). • Fotografie pošlite aj ako samostatné súbory (jpg, tif), nie len ako súčasť článku v MS Word. • K fotografiám, resp. obrazovým prílohám uveďte komentár/popis a meno autora. • Tabuľky tvorte výlučne pomocou tabulátorov (prípadne aj s funkciou tabuľka) v textovom editore MS Word alebo v programe Excel. Polia bez hodnoty nenechávajte prázdne, vyplňte ich pomlčkou. • Vedecké mená taxónov píšte kurzívou. • Mená autorov píšte kapitálkami. • Literatúru v texte citujte podľa vzoru:„…boli zistené aj v kostole v Turanoch (OBUCH & KADLEČÍK 1997, VAVROVÁ 1998)…“. • Použité zdroje v zozname literatúry uvádzajte podľa vzoru: OBUCH, J. & KADLEČÍK, J. 1997: Letný výskyt netopierov v podkrovných priestoroch v oblasti NP Malá Fatra. Vespertilio, 3: 131–134., resp. ELIÁŠ P., DÍTĚ D. & SÁDOVSKÝ M. 2003: Rastie Acorellus pannonicus (Jacq.) Palla na Slovensku? Ochrana prírody, 22: 23 – 25.] • Nadpisy nepíšte veľkými písmenami, nepodčiarkujte ich, nepoužívajte v nadpisoch medzery medzi písmenami. • Na konci príspevku uveďte meno a priezvisko autora, titul a pracovisko. Príspevky do časopisu zasielajte na adresu: chus@sopsr.sk. Redakčná rada rozhoduje o zaradení príspevkov do príslušného čísla, ako aj do rubrík časopisu. Redakčná rada si vyhradzuje právo na gramatickú, štylistickú a formálnu úpravu dodaných príspevkov bez konzultácie s autorom, ak úprava nemení význam a ani obsah článku. Redakčná rada má právo odmietnuť príspevky, ktoré obsahovo nezapadajú do koncepcie časopisu, ako aj príspevky, ktoré sú invektívne. Uzávierka príspevkov do časopisu Chránené územia Slovenska č. 99 je 31. október 2022
CHUS 98/2022 1 Obsah Obsah Prehľad chránených území národnej sústavy, stav k 31. 12. 2021 (B. FAŠKO) ................................................................................................. 3 Prírodné procesy v národných parkoch (E. BALÁŽ) ................................................................................................. 6 Výstavba v chránených vtáčích územiach – legislatíva verzus realita (R. ŽIAČIKOVÁ) .........................................................................................11 365 dní národných parkov SR z pohľadu lesníka ŠOP SR (E. APFEL) ................................................................................................13 Nález vzácnej huby čechratec sladkastý (Leucopaxillus rhodoleucus (Romell) Kühner) v kultúrach agáta bieleho pri ústí potoku Malina do Moravy (M. JURČA) ..............................................................................................23 Vegetácia suchých pasených travinnobylinných porastov na Horehroní (K. KOLÁROVÁ) ......................................................................................... 24 Brouci Tater a endemity mezi nimi (S. BENEDIKT) ........................................................................................... 31 Monitorovanie vypustených sysľov pasienkových (Spermophilus citellus) na Horešských lúkach pomocou fotopascí (M. LUKÁŇOVÁ, M. DANILÁK).................................................................. 36 Informačný systém na evidenciu a šetrenie škôd spôsobených určenými živočíchmi (M. MÚTŇANOVÁ, T. SUCHÝ) ...................................................................40 Vplyv poľovníctva na zmeny biodiverzity v územiach (P. ELIÁŠ).................................................................................................. 49 70. výročie prírodnej rezervácie Kurinecká dubina (L. PAPÁČOVÁ, M. PÉLIOVÁ, V. RÍZOVÁ) ..................................................58 Anorganici bilancovali rok 2021 (A. LAČNÝ) .......................................................................................... 61 Náučný chodník Smolenický kras v Malých Karpatoch (A. LAČNÝ) ............................................................................................... 64 Za krásami Slovenského krasu (A. BALÁŽOVÁ) ......................................................................................... 68 Polrok s Naturou 2000 (Z. KERTYSOVÁ) ........................................................................................ 69 Deň Zeme v archeoparku (M. HREŠOVÁ).......................................................................................... 72 30. výročie Natura 2000 v Chránenej krajinnej oblasti Latorica (M. HREŠOVÁ).......................................................................................... 73 Expozícia venovaná Dobročskému pralesu a Európskemu diplomu (M. TURAYOVÁ) ........................................................................................75 Kde má srdce Cerová vrchovina? (V. RÍZOVÁ) ..............................................................................................76 Poznávame Slanské vrchy – tri chránené územia po jednej trase (M. HREŠOVÁ) .........................................................................................78 Bádanie s GLOBE nás stále viac baví (B. MICHNOVÁ) ........................................................................................80 Pripomíname si 50. výročie podpísania Dohovoru o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstvae (M. MRÁZOVÁ) ........................................................................................83 Rokovanie členských krajín Dohovoru o biologickej diverzite v Ženeve (L. ULRYCH) .............................................................................................85 Oživenie činnosti Karpatskej sústavy chránených území (J. KADLEČÍK) ...........................................................................................88 Konferencia Sociálne funkcie chránených území (Krakov 18. – 19. 3. 2022) (P. URBAN) ...............................................................................................90 Trochu dlhší status o medveďoch (a nie len o nich) (O. KAMENIAR) ......................................................................................... 92 Fantastické sladké vody (J. KADLEČÍK) ...........................................................................................95 Zo zákulisia vzniku súboru letákov CHRÁNIME PRÍRODU pre ČLOVEKA“ (J. BURKOVSKÝ) ........................................................................................97 V júli nás opustil dlhoročný pracovník Ing. Milan Janík (1933 – 2022) (REDAKCIA)................................................................................................ 99 Program LIFE oslavuje 30 rokov (J. DADOVÁ) .........................................................................................100 Prispeli sme k zlepšeniu ochrany biodiverzity a socio-ekonomického rozvoja v Karpatoch (J. KADLEČÍK) ........................................................................................ 108 Projekt BEECH POWER (I. KOUBEK) ........................................................................................... 112 Zelený pás – hlavná os zelenej infraštruktúry Európskej únie (I. KOUBEK) ........................................................................................... 113 Prínosy cezhraničného projektu Múdre stromy pre vybrané významné dreviny v územnej pôsobnosti Správy CHKO Cerová vrchovina (M. MATÚŠ, V. RÍZOVÁ) ........................................................................ 115 • Predná strana obálky: Koláž obálok starších čísel časopisu Chránené územia Slovenska
O čom sa písalo pred 40 rokmi? výročie vydávania časopisu
CHUS 98/2022 3 Čo nové v ochrane prírody a krajiny Prehľad chránených území národnej sústavy stav k 31. 12. 2021 Chránené krajinné oblasti Názov Výmera (v ha) Rok vyhlásenia, prípadne aktualizácie Biele Karpaty 44 568,0000 1979, 1989, 2003 Cerová vrchovina 16 771,2273 1989, 2001 Dunajské luhy 12 284,4609 1998 Horná Orava 58 738,0000 1979, 2003 Kysuce 65 462,0000 1984 Latorica 23 198,4602 1990, 2004 Malé Karpaty 64 610,1202 1976, 2001 Poľana 20 360,4804 1981, 2001 Ponitrie 37 665,4100 1985 Strážovské vrchy 30 979,0000 1989 Štiavnické vrchy 77 630,0000 1979 Vihorlat 17 485,2428 1973, 1999 Východné Karpaty 25 307,1072 1977, 2001 Záhorie 27 522,0000 1988 Spolu 14 CHKO: 522 581,5090 Národné parky Názov Výmera (v ha) Výmera ochranného pásma (v ha) Rok vyhlásenia, aktualizácie NP Malá Fatra 22 630,0000 23 262,0000 1967 ako CHKO, 1988 NP Muránska planina 20 317,8021 21 697,9644 1977 ako CHKO, 1997 NP Nízke Tatry 72 842,0000 110 162,0000 1978, 1997 Pieninský NP 3 749,6226 22 444,1676 1967, 1997 NP Poloniny 29 805,0514 10 973,2893 1997 NP Slovenský kras 34 611,0832 11 741,5677 1973 ako CHKO, 2002 NP Slovenský raj 19 413,6700 5 474,7600 1964 ako CHKO, 1988, 2016 TANAP 73 800,0000 30 703,0000 1948, 1987, 2003 NP Veľká Fatra 40 371,3433 26 132,5817 1974 ako CHKO, 2002 Spolu 9 NP: 317 540,5726 262 591,3307 Výmera 9 NP (6,48 % rozlohy SR), ochranných pásiem NP (5,36 % rozlohy SR) a 14 CHKO (10,66 % rozlohy SR) tvorí spolu 22,49 % (1 102 713 ha) z územia SR (4 903 500 ha).
4 CHUS 98/2022 Čo nové v ochrane prírody a krajiny Veľkoplošné chránené územia a ich ochranné pásma (VCHÚ) Kategória Počet Výmera chráneného územia (ha) Výmera vyhláseného ochranného pásma (ha) % z rozlohy SR (aj s OP) Chránené krajinné oblasti 14 522 582 - 10,66 Národné parky 9 317 541 262 591 11,83 Spolu VCHÚ – počet 23 - - - Spolu VCHÚ – rozloha 1 102 713 ha 840 122 262 591 22,49 Maloplošné chránené územia a ich ochranné pásma (MCHÚ) Kategória Počet Výmera chráneného územia (ha) Výmera vyhláseného OP (+ výmera OP zo zákona) (ha) % z rozlohy SR (aj s OP) Chránené krajinné prvky 1 3 - 0,00 Chránené areály (vrátane 1 súkromného) 193 14 923 2 425 0,35 Prírodné rezervácie (vrátane 3 súkromných) 448 23 487 5 518 (+ 9 496 OP zo zákona) 0,34 Národné prírodné rezervácie 200 80 124 2 215 (+ 7 138 OP zo zákona) 1,82 Prírodné pamiatky (bez jaskýň a vodopádov „zo zákona“) 270 1 522 465 (+ 3 421 OP zo zákona) 0,11 Národné prírodné pamiatky 60 59 3 407 (+ 100 OP zo zákona) 0,07 Obecné chránené územia 11 584 - 0,01 Spolu MCHÚ – počet 1 183 - - - Spolu MCHÚ – rozloha 154 885 (MCHÚ + OP) 120 702 14 028 (+ 20 155 OP zo zákona) 2,42 Rozloženie MCHÚ v Slovenskej republike Typ územia Počet MCHÚ Výmera MCHÚ (vrátane ich vyhlásených OP a OP „zo zákona“) % z výmery územia na území CHKO 264 23 718 4,54 % z rozlohy CHKO na území NP 225 78 970 24,87 % z rozlohy NP na území OP NP 73 4 701 1,79 % z rozlohy OP NP na ostatnom území SR mimo VCHÚ („tzv. voľná krajina“) 621 47 496 1,25 % z rozlohy voľnej krajiny
CHUS 98/2022 5 Čo nové v ochrane prírody a krajiny Stupeň ochrany* Kategória Výmera (ha) % z územia SR 1. stupeň „voľná krajina“ (mimo území národnej sústavy CHÚ) 3 754 541,9673 76,57 2. stupeň CHKO**, OP NP**, prírodný park, CHA, CHKP, zóny D 740 555,4751 15,10 3. stupeň NP**, prírodný park, CHA, CHKP, vyhlásené OP MCHÚ, OP MCHÚ zo zákona, zóny C 286 134,3139 5,84 4. stupeň NPR, PR, NPP, PP, CHA, CHKP, vyhlásené OP MCHÚ, zóny B 27 942,3392 0,57 5. stupeň NPR, PR, NPP, PP, CHA, CHKP, zóny AA 94 325,9045 1,92 2. – 5. stupeň Chránené územia národnej sústavy klasifikované stupňami ochrany 1 148 958,0327 23,43 * nie sú uvádzané územia, ktoré nemajú stupeň ochrany (ochranné pásma jaskýň a obecné chránené územia) ** výmera mimo MCHÚ, ktoré sa v nich nachádzajú Celková výmera národnej sústavy chránených území v Slovenskej republike, klasifikovaných stupňami ochrany (2. až 5. stupeň ochrany, teda veľkoplošné chránené územia a maloplošné chránené územia, ich ochranné pásma vyhlásené alebo stanovené zo zákona; bez ochranných pásiem jaskýň a bez obecných chránených území) je 1 148 958 ha, čo predstavuje 23,43 % z územia Slovenska. Je tu zohľadnený vzájomný prekryv týchto území národnej sústavy a stupeň ochrany platný podľa posledného predpisu, teda aj po prekrytí národnej sústavy s územiami európskeho významu. Okrem uvedeného sa na území Slovenskej republiky nachádzajú vyhlásené chránené územia národnej sústavy, ktoré nie sú klasifikované stupňami ochrany – ochranné pásma 22 jaskýň (15 NPP a 7 PP) s celkovou výmerou 3 683 ha (ich časť sa prekrýva s ostatnými chránenými územiami). Obmedzenia v nich sú stanovené v § 24 ods. 9 a 10 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. V rámci národnej sústavy chránených území sa na území Slovenskej republiky nachádzajú aj obecné chránené územia, v ktorých neplatia stupne ochrany, ale podmienky ochrany stanovené obcami, ktoré ich za obecné chránené územia vyhlasujú. V súčasnosti je vyhlásených 11 obecných chránených území s celkovou výmerou 584 ha. Ing. Branislav Faško ŠOP SR, riaditeľstvo
6 CHUS 98/2022 Čo nové v ochrane prírody a krajiny Prírodné procesy v národných parkoch Podľa zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“), je cieľom národných parkov ochrana prírodných procesov najmenej na troch štvrtinách územia (ustanovenie § 19). Ten istý zákon uvádza, že záujem ochrany prírody je v národných parkoch nadradený iným činnostiam. Tým by sme mohli so základnou charakteristikou národných parkov skončiť a legislatívu jednoducho uplatňovať v praxi. Rozsiahle jadrové zóny a ochrana prírodných procesov vyplývajú priamo zo zákona. Pojem „prírodné procesy“ ale môže znieť príliš všeobecne, a preto v praxi často skončíme pri hodnotení stavu druhov a biotopov, ktoré máme definované v legislatíve, či dokonca posudzujeme „prirodzenosť“ lesných porastov. Prírodné procesy, ktorých ochranu požaduje zákon sú ale principiálne o niečom inom. Nejde o hodnotenie stavu, ale o funkčnosť procesov prebiehajúcich v ekosystémoch na rôznych úrovniach. Ak má dnes manažment parkov navrhnúť zonácie, ktoré majú zabezpečiť ochranu prírodných procesov, mal by mať konkrétnu predstavu o tom, aké procesy chce v národných parkoch chrániť. Prírodné procesy samozrejme existujú na rôznych priestorových a časových škálach. Niektoré, ako napríklad rozklad odumretého stromu, zabezpečia ochranu časti biologickej rozmanitosti aj na malej ploche, napríklad v prírodnej rezervácii. Iné, ako je ťah vtákov naprieč kontinentami, či migrácia rýb z morí do horných úsekov riek, neochránia žiadne jednotlivé chránené územia, potrebujeme na to medzinárodné zmluvy. Národné parky sú dosť veľké na to, aby ochránili niektoré prírodné procesy prebiehajúce na väčších plochách, ktoré neochránia menšie, či menej prísne chránené územia. A práve ich ochrana je hlavným poslaním národných parkov. V tomto príspevku sa pokúsim uviesť niekoľko príkladov prírodných procesov, ktorých ochranu by sme mali brať do úvahy pri tvorbe zonácií národných parkov. Ochrana povodia Ekosystémy vodných tokov ovplyvňuje všetko, čo sa v ich povodí deje, pretože voda sa do tokov dostáva z celého povodia. Ťažba dreva a cestná sieť napríklad spôsobujú zvýšený odtok vody, eróziu pôdy a vyplavovanie živín. Výsledkom je zmenený vodný režim (väčšie povodne, častejšie Tichá dolina. Tu príroda rozhodla, čo je pre ňu lepšie. Foto: K. Kaliský Divoká rieka potrebuje pre svoj život priestor, foto: K. Kaliský
CHUS 98/2022 7 Čo nové v ochrane prírody a krajiny sucho), aj chemické vlastnosti vody (viac živín, ílové sedimenty usmrcujúce ikry rýb a podobne). Ak chceme v národnom parku chrániť prirodzené biocenózy vodných tokov, alebo sledovať prirodzený hydrologický režim, musíme chrániť celé povodia, resp. dolinové celky. V prípade, že v parkoch ochránime celé povodia, umožní nám to napríklad odlíšiť, aký podiel „viny“ má pri povodniach klimatická zmena a aký ťažba dreva. Povodne budú možno v národných parkoch omnoho menšie, ako mimo nich. To však nezistíme, ak budú cesty a rúbaniská aj v dolinových celkoch národných parkov. Mimochodom, a v nadväznosti na vyššie uvedené podotýkam, že veda, výskum a vzdelávanie sú dôležitým poslaním národných parkov. Top down regulácia Vzťah medzi vegetáciou, bylinožravcami a mäsožravcami patrí k základným procesom regulujúcim lesný ekosystém. Vplyv bylinožravcov na vegetáciu (jej štruktúru a druhové zloženie) môže byť rovnako zásadný, ako vplyv klímy, pôdy a geologického podložia. Bylinožravce tiež tvoria potravu pre chránené mäsožravce a zdochlinožravce, vrátane medveďov, vlkov, orlov skalných, zdochlinožravých chrobákov a podobne. Veľké živočíchy predstavujú kľúčové druhy, podobne ako bobor alebo podkôrny hmyz. Celkom dobre to chápeme Hory, územia zásadné aj pre fungujúci vodný režim krajiny, foto: K. Kaliský Odumreté drevo a pôda zásadne podmieňujú stav lesného ekosystému. Koľko ich obyvateľov a ich vzájomné vzťahy skutočne poznáme? Foto: K. Kaliský Ďateľ trojprstý – jeho početnosť pozitívne ovplyvňuje ponechanie lokalít po prírodných disturbanciách na samovývoj, foto: K. Kaliský
8 CHUS 98/2022 Čo nové v ochrane prírody a krajiny Vitajte u mňa doma, foto: K. Kaliský v prípade udržania biologickej rozmanitosti lúk a potreby pastvy v nelesných biotopoch. Ekologické vzťahy medzi predátormi, bylinožravcami a vegetáciou boli výborne popísané napríklad v Yellowstonskom národnom parku. Nie je dôvod myslieť si, že do našej prírody nepatria. A lesov sa týkajú rovnako, ako lúk. Ostré hranice medzi lúkou a lesom vytvoril až človek, a to pomerne nedávno. Podobne, ako rozhoduje o prežití smrekov podkôrny hmyz, môžu o prežití mladých jedlí rozhodnúť jeleň a vlk. Nemusí sa nám to páčiť (rovnako ako sa mnohým nepáči vyschnutý smrek usmrtený podkôrnym hmyzom), ale je to bezpochyby dôležitý prírodný proces. Veľké jadrové zóny bez poľovačiek (a s prítomnosťou šeliem) by nám mali umožniť aspoň čiastočnú obnovu aj tohto procesu. Buffer zóny tu zase sú na ochranu okolitých pozemkov pred zubami bylinožravcov. Wildlife watching (pozorovanie živočíchov) môže byť zase dôležitým zdrojom príjmov pre región tak, ako je tomu napríklad v NP Abruzzo v Taliansku. Ostrovná biogeografia Vzťah medzi veľkosťou územia a rozmanitosťou druhov bol popísaný na príklade ostrovov v oceáne. Zjednodušene hovorí o tom, že väčšie ostrovy hostia aj väčšie počty druhov. Dôvodom je najmä skutočnosť, že na väčšej ploche prežijú väčšie populácie a tie sú vďaka tomu menej náchylné na vyhynutie. Naopak, v malých územiach sú populácie menšie, druhy vyhynú častejšie, a preto ich je celkovo menej. Podobné vzťahy boli pozorované aj na kontinentoch, pretože „ostrovné“ podmienky existujú aj vo zvyškoch prirodzenej krajiny obklopenej hospodársky využívaným územím, kde obyčajne žije len zlomok druhov, ktoré by sa vyskytovali v nenarušenej krajine. Bežná hospodárska krajina je teda oceánom a menšie kúsky prirodzenej krajiny tvoria ostrovy. Malé rezervácie tak pripomínajú múzeá, z ktorých postupne miznú exponáty. Naopak, väčšie prísne chránené územia (jadrové zóny národných parkov) umožňujú dlhodobejšie prežitie druhov, pretože chránia veľké populácie. Dynamika metapopulácií S veľkosťou „ostrovov“ súvisí aj prežívanie druhov na úrovni krajiny. Kým z malých území druhy neustále miznú, naopak z veľkých sa môžu do okolitej krajiny dopĺňať. Kľúčovú úlohu tu hrajú zdrojové biotopy (tzv.„source“ biotopy), v ktorých sú pre daný druh vhodné podmienky na veľkej ploche, čo umožňuje prežitie veľkých populácií a aj určitú nadprodukciu jedincov. Tieto jedince následne migrujú do okolia a osídľujú aj menej vhodné lokality, napríklad v hospodársky využíva-
CHUS 98/2022 9 Čo nové v ochrane prírody a krajiny nej krajine (tzv.„sink“ biotopy), kde by samostatne dlhodobo neprežili. Príkladom môže byť hlucháň hôrny, pri ktorom jedince zo zdrojovej populácie (napríklad v Nízkych Tatrách) migrovali do blízkych pohorí – Kremnických vrchov, Veľkej Fatry, Muránskej planiny, Stolických vrchov. V týchto pohoriach sú malé populácie hlucháňov, ktoré samostatne nedokážu dlhodobo prežiť, závislé od migrácie jedincov z Nízkych Tatier. Národný park by tak mal nepriamo ochraňovať druh aj ďaleko za svojimi hranicami. Je otázne, či Národný park Nízke Tatry túto funkciu ešte plní, keďže tam boli ťažbou dreva zničené tisíce hektárov biotopov hlucháňa. Úlohou národných parkov má byť vytvorenie podmienok pre „source“ biotopy druhov, aby chránili prírodný proces spočívajúci v source-sink dynamike populácií. V prípade hlucháňov je napríklad pre vytvorenie source populácie potrebná rozloha kvalitného biotopu horských lesov rádovo v desaťtisícoch hektárov. Minimálna dynamická plocha Rozsiahle disturbancie (narušenia) lesov v posledných desaťročiach zasiahli stovky, niekedy až tisícky hektárov súvislých lesov. Zasiahnuté plochy sa tak často na veľkej ploche dostali do jedného vývojového štádia. Dnes v nich je mladý les. Pre udržanie celej biologickej rozmanitosti je ale potrebné, aby sa zachovali všetky vývojové štádiá lesa v určitej minimálnej výmere, pretože niektoré druhy sú viazané len na špecifické vývojové štádiá lesa a v iných sa nevyskytujú. Napríklad národná prírodná rezervácia Mokriny v TANAP-e má výmeru 880 hektárov, no napriek tomu prakticky celá podľahla vetrovému polomu v roku 2004. Dnes sa v tejto rezervácii nenachádzajú vhodné podmienky pre život druhov, ktoré potrebujú čerstvo odumreté stromy. Napríklad ďateľ trojprstý vyžaduje odumierajúce smreky, fuzáč alpský zase čerstvo odumreté buky. Ani jeden z týchto druhov sa nebude nachádzať v mladom, dvadsaťročnom lese vzniknutom po rozsiahlej disturbancii, pretože tam nebudú čerstvo odumreté hrubé stromy. V malej rezervácii preto lokálne vyhynú. Pre udržanie všetkých druhov typických pre určitý typ lesa je potrebné chrániť všetky vývojové štádiá lesov na pomerne veľkých plochách, aby na nich prežili životaschopné populácie druhov. V praxi je tak potrebné chrániť plochy dosahujúce desaťnásobky maximálnej predvídateľnej disturbančnej plochy, teda plochy, akú v minulosti dokázala zasiahnuť disturbancia v daných podmienkach (pre viac informácií použite na internete heslo„minimum dynamic area“). Adaptácia na zmeny Adaptácia na klimatickú zmenu vyžaduje prírodné procesy akými sú migrácie druhov, aj celých spoločenstiev, zmeny frekvencie génov v populáciách a podobne. Malé rezervácie reagujú na zmeny ťažšie. Pri oteplení sa napríklad do jedľovo-bukového lesa musia dostať celé spoločenstvá teplomilnejších organizmov – spolu s dubmi aj stovky druhov rozkladajúcich dubové drevo a podobne. Ak pod jedľovo-bukovým pralesom máme smrekovú monokultúru (a nad ním tiež), adaptácia na zmenu klímy bude značne limitovaná. Druhy z rezervácie kvôli zmene klímy zmiznú, no náhrada bude limitovaná tým, čo sa Tisícročia úspešne obývam aj „nezelené“ lesy, lesy v stálom prirodzenom kolobehu vývoja , foto: K. Kaliský
10 CHUS 98/2022 Čo nové v ochrane prírody a krajiny nachádza v okolí. Väčšie územia ponechané na prirodzený vývoj, s väčším rozsahom prírodných podmienok a biotopov, preto zabezpečia adaptáciu na omnoho lepšej úrovni. Vzťah plochy a obvodu Jedno územie s plochou 10 000 hektárov v tvare kruhu má obvod 35,5 km. Rovnakú plochu môžeme ochrániť aj so štyrmi stovkami malých rezervácií s rozlohou 25 hektárov. Ich obvod bude ale 710 km, teda 20 krát dlhší. Tento vzťah je dôležitý pre odolnosť a stabilitu chránených území. Ak chceme územie ochrániť pred negatívnymi javmi, napríklad vplyvom urbanizácie alebo pred inváznymi druhmi rastlín, menší obvod znamená aj menší negatívny vplyv v pomere k ploche. Menší obvod je praktickejší aj z pohľadu manažmentu území. Napríklad brániť šíreniu podkôrneho hmyzu do hospodárskych lesov je ľahšie (a lacnejšie) na hranici s menšou dĺžkou, ako s nim bojovať na omnoho dlhšej hranici z viacerých fragmentovaných kúskov. Veľké plochy sú teda stabilnejšie a menej zraniteľné. Obnova prírodných procesov disturbanciami Ochrana prírodných procesov na veľkých plochách si vyžaduje obnovu v minulosti človekom premenených ekosystémov. Ukazuje sa, že v prípade lesných biotopov vedie prirodzený vývoj, ktorého súčasťou sú aj veterné polomy a kalamity podkôrneho hmyzu, k obnove týchto procesov. Disturbancie premenených lesov dokážu veľmi rýchlo prinavrátiť kľúčové prvky prírodných lesov, ako je odumreté drevo, zlepšia vlastností pôdy, štruktúru a drevinové zloženie mladých lesov, ako aj stav populácií chránených druhov. Ukázali to výskumy z Bavorského lesa, NP Šumava, ale aj z TANAP-u. Prirodzený vývoj po kalamitách vedie k rýchlym pozitívnym zmenám vo vývoji lesných ekosystémov z pohľadu ich biologickej rozmanitosti, štruktúry a aj plnenia ich funkcii. Aktívne zásahy majú, pritom naopak, značné obmedzenia, pretože ťažba dreva zásadne redukuje množstvo budúceho odumretého dreva, poškodzuje pôdu, lesné cesty spôsobujú fragmentáciu lesov, ich vysušovanie a podobne. A čo návštevník? Okrem ochrany prírodných procesov sú veľké, celistvé, prísne chránené územia dôležité aj z pohľadu prírodného turizmu. Národný park je služba ľuďom. Chráni prírodu pre ľudí a návštevníkom parku ponúka zážitok v divokej prírode. To nie je možné robiť autenticky, ak cestou do divočiny stretávame nákladné autá naložené drevom a počujeme motorové píly. Zážitok v prírode a rekreácia znamenajú dlhodobejší pobyt v tichu bez zablatených ciest a iných rušivých vplyvov. Návštevník má mať pocit výnimočnosti prostredia, v ktorom sa nachádza. Ak nepozná rozdiel medzi národným parkom a nechráneným lesom, je ťažké obhájiť pred verejnosťou zmysel existencie parkov a ešte ťažšie vysvetliť akékoľvek obmedzenia pohybu. Na druhej strane, veľké územia sú omnoho odolnejšie voči negatívnym vplyvom turizmu. Ak je územie bez ciest a hustej siete chodníkov (dnes často udržiavaných kvôli poľovačkám), bežní turisti nepôjdu preliezať popadané stromy a brodiť Ďakujem za pochopenie, foto: K. Kaliský
CHUS 98/2022 11 Čo nové v ochrane prírody a krajiny Ilustračné foto: M. Žiačik potoky do odľahlejších území. Citlivé druhy tak stále nájdu veľké zóny pokoja. V malých územiach sú, naopak, turisti omnoho väčším problémom, pretože aj jeden chodník môže ovplyvniť pokoj a ticho v celom chránenom území. Vytvorenie veľkých a kompaktných jadrových zón v národných parkoch nie je samoúčelné. Bez nich nie je možné ochrániť dôležité prírodné procesy, ktoré sú základom pre udržanie biologickej rozmanitosti a environmentálnych funkcií ekosystémov. Je to náročná výzva, no s ohľadom na akútnu krízu biologickej rozmanitosti a klimatickú krízu, veľmi dôležitá. Presadenie zásadných ochranárskych opatrení nebude jednoduché. Bude si vyžadovať podporu obyvateľov, ktorým budú musieť národné parky ponúknuť niečo, čo ich uspokojí. Vo vzťahu k miestnym sú to predovšetkým investície do rozvoja regiónov a vo vzťahu k návštevníkom lepšie služby. To je už ale iný príbeh... Ing. Erik Baláž, Aevis, n. o., nadácia pre divokú prírodu Výstavba v chránených vtáčích územiach – legislatíva verzus realita Na Slovensku máme v súčasnosti 41 chránených vtáčích území (CHVÚ), ktoré zaberajú jednu pätinu z celkovej rozlohy Slovenskej republiky. Keď sa vymedzovali ich hranice, zastavané územia miest a obcí sa z nich vynechali. Pri niektorých obciach či mestách sa ponechala akási„nárazníková“ zóna pre budúci rozvoj, pri iných sa hranice vyčlenili tesne po záhrady posledných domov a niektoré obce ostali vo vnútri CHVÚ celé. Ako roky plynuli, obce sa pomaly (a niektoré aj rýchlo) rozvíjali smerom k CHVÚ alebo aj priamo do nich. Asi najčastejšie sa výstavba rozvíja tam, kde platí 1. stupeň územnej ochrany. Niekde je rozvoj prirodzený, v priamej nadväznosti na za-
12 CHUS 98/2022 Čo nové v ochrane prírody a krajiny stavané územie, niekde ide o satelitnú výstavbu a niekde len o jeden dom či chatu. Stáva sa však, že práve takýmto spôsobom sa spustí lavína ďalších žiadostí. Ako stanoviť vhodné limity? Ako navrhnúť riešenie, ktoré bude vyhovovať všetkým zainteresovaným, ako aj druhom európskeho významu, na ochranu ktorých boli CHVÚ vyhlásené? Problematické je to najmä v obciach, ktoré nemajú schválený územný plán. Z ustanovení § 28 zákona 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) vyplýva potreba vykonať pre takéto stavby zisťovacie konanie. Vypracovávanie stanovísk podľa § 28 zákona pre každý jeden dom je neefektívne a zaťažujúce verejnú i štátnu správu. Len málokedy možno predpokladať významný vplyv jednej stavby a jej užívania na CHVÚ a jeho predmety ochrany. Okrem toho, povolením jednej stavby sa v území vytvára precedens. Možnosťou je apelovať na obec, aby územný plán obstarala. Je však pravdepodobné, že v procese hodnotenia vplyvov bude potrebné posúdiť aj jeho vplyv na CHVÚ (tzn. vypracovať primerané hodnotenie). V praxi to znamená, že príprava územného plánu sa predĺži a zvýšia sa aj náklady na jeho vypracovanie. Takže obce tejto myšlienke nie sú príliš naklonené. Výstavba sa rozvíja väčšinou na poľnohospodárskej pôde. Ak sú predmetom ochrany druhy viazané na TTP (potravný alebo hniezdny biotop), dôjde k úbytku ich biotopov a ich populácie môžu byť reálne ohrozené zhoršením ich stavu a následne znížením početnosti. Nie je jednoduché navrhnúť opatrenia, ktoré by tento vplyv mohli zmierniť. Rovnako je ťažké obci a ľuďom v nej žijúcim zakázať územný rozvoj. Povolenie výstavby bez súladu s platným územným plánom a na poľnohospodárskej pôde by mal byť problém v prvom rade pre stavebné úrady. No zvyčajne sa situácia vyvinie tak, že dotknuté orgány s výstavbou súhlasia a navrhovateľa pošlú na ŠOP SR, aby sa dohodol. A Čierny Peter ostáva v našich rukách. Ak sa stavba povolí a zrealizuje, v CHVÚ zostanú celé časti sídel – domy, ulice či rekreačné objekty. Logika hovorí, že takáto zástavba by mala byť z chráneného územia vyčlenená, t. j. mala by byť posunutá hranica CHVÚ. Aktuálne pokyny Európskej komisie však prakticky neumožňujú zmenu hranice územia Natura 2000, pokiaľ nebola vymedzená pôvodne vedecky nesprávne. Plány/projekty, ktoré prešli postupom stanoveným v § 28 zákona a boli v územiach Natura 2000 povolené, teda nie sú dôvodom na zmenu jeho hranice. Ustanovenia smerníc EÚ a zákona vyžadujúce kumulatívne hodnotenie vplyvov plánov/ projektov, by posunutím hranice územia Natura 2000 strácali svoj zmysel a aplikovateľnosť. Takže uvidíme ako budú chránené vtáčie územia v budúcnosti vyzerať. Ing. Renáta Žiačiková ŠOP SR, riaditeľstvo Chránené vtáčie územie Dubnické štrkovisko, foto: J. Smatanová
CHUS 98/2022 13 Čo nové v ochrane prírody a krajiny 365 dní národných parkov SR z pohľadu lesníka ŠOP SR Začalo sa to 7. 5. 2021 na Muránskej planine. Ministerstvo životného prostredia SR (ďalej len „MŽP SR“) zorganizovalo v Tisovci stretnutie so zástupcami miest a obcí, Štátnej ochrany prírody SR (zo Správy Národného parku Muránska planina, riaditeľstva ŠOP SR), odštepných závodov Lesov SR, š. p., Rozvojovej agentúry BBSK, oblastných organizácií cestovného ruchu a miestnej akčnej skupiny k prezentácii možnej podpory regiónu Národného parku Muránska planina z Plánu obnovy a odolnosti SR. Na stretnutí sa zúčastnili štátny tajomník MŽP SR Michal Kiča, generálna riaditeľka sekcie ochrany prírody a biodiverzity Katarína Butkovská a generálny riaditeľ ŠOP SR Dušan Karaska i poslanec NR SR Jaromír Šíbl. Po prezentácii účastníci stretnutia absolvovali návštevu Muránskej planiny, kde zástupcovia Lesov SR, š. p., predstavili chov norika muránskeho a postupy pri manažmente lesných ekosystémov. Po tomto stretnutí ma oslovili štátny tajomník Michal Kiča a poslanec NR SR Jaromír Šíbl so žiadosťou o pomoc pri príprave procesu transformácie národných parkov formou prevzatia lesných pozemkov do ich správy. V spolupráci s generálnym riaditeľom ŠOP SR Dušanom Karaskom, riaditeľkou sekcie ochrany prírody a krajiny Martou Mútňanovou a informatikom GIS Radovanom Hladkým sme sa pustili do prípravy nastavenia procesov transformácie národných parkov a prezentácie pre štátneho tajomníka MŽP SR Michala Kiču. Zámer bol prezentovaný štátnemu tajomníkovi MŽP SR a generálnemu riaditeľovi ŠOP SR 22. 5. 2022 s nasledovnými výzvami: • zákonom stanoviť právnu formu organizácie (návrh: príspevková organizácia), • doplniť chýbajúce presné údaje o počte delimitovaných zamestnancov a výške ťažby drevnej hmoty, • prevziať všetkých technicko-hospodárskych zamestnancov a robotníkov Lesov SR, š. p., Štátnych lesov TANAP-u a LPM Ulič, ktorých zamestnanie sa viaže k preberaným pozemkom a súčasne budú s tým zamestnanci súhlasiť, Prezentácia reformy národných parkov na MŽP SR dňa 4. 6. 2021, foto: E. Apfel
14 CHUS 98/2022 Čo nové v ochrane prírody a krajiny • zabezpečiť finančné prostriedky ako predpoklad pre začatie samostatnej činnosti minimálne na prvé dva roky – zálohu na mzdy a chod prevádzky (základné činnosti, dane), • poľovníctvo podriadiť cieľom ochrany prírody, • prevziať všetky nehnuteľnosti, t. j. budovy a zariadenia slúžiace lesnému hospodárstvu – snehové jamy, prístrešky a pod., stavebné objekty – lesné cesty, vodné toky aj so stavbami na nich vytvorenými a budovy lesných správ vrátane ich identifikácie, • vypracovať geometrické plány za účelom jednoznačného vysporiadania majetku, nakoľko v mnohých prípadoch neprechádza hranica územia s 3. – 5. stupňom ochrany po hranici parciel (nejednoznačnosť hraníc preberaného územia) – predpoklad majetkového vysporiadania je minimálne jeden rok, • riešiť stratu príjmu z dane z nehnuteľnosti pre obce po prechode lesných pozemkov do bezzásahu, príp. zmeny kategórie lesov na lesy osobitného určenia, • vyňať lesné pozemky v národných parkoch z povinností vyplývajúcich zo zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch (obdobne ako je to v Českej republike a Poľsku). Tento zámer bol prezentovaný aj verejnosti 4. 6. 2021 počas Svetového dňa životného prostredia na pôde MŽP SR. Predstavila sa historická reforma národných parkov, kde nový model ich riadenia bude založený na zlepšení ochrany prírodného bohatstva Slovenska a zároveň aj na rozvoji mäkkého turizmu, s čím súvisí vytvorenie nových pracovných miest. V debate sa stretli minister životného prostredia SR Ján Budaj, štátni tajomníci MŽP SR Michal Kiča a Juraj Smatana, generálny riaditeľ Štátnej ochrany prírody SR Dušan Karaska, námestník generálneho riaditeľa Štátnej ochrany prírody SR pre ochranu prírody a krajiny Karol Pepich, riaditeľ Správy Národného parku Slovenský raj Tomáš Dražil, aktivista Ondrej Kameniar, Eduard Apfel, lesník zo Štátnej ochrany prírody SR a Viliam Pichler, profesor na katedre prírodného prostredia Lesníckej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene. Z podnetu neštátnych vlastníkov lesa a Slovenskej lesníckej komory (ďalej len „SLsK“) sa 22. 6. 2021 v hoteli Bôrik v Bratislave uskutočnilo stretnutie s poslancami NR SR, predsedom parlamentu Borisom Kolárom a ministrom životného prostredia Jánom Budajom k novelizácii zákona o ochrane prírody a krajiny, týkajúcej sa prevodu štátnych pozemkov v národných parkoch. Pre závažnosť problematiky a rozporuplnosť informácií šírených v médiách sa diskusie zúčastnili aj poslanci NR SR (cca 50), ktorí si chceli vypočuť argumenty predkladateľov návrhu, ako aj oponentov, hlavne z radov neštátnych vlastníkov lesa, ale aj zástupcov SLsK. Prekvapujúco sa na diskusii nezúčastnili zástupcovia neštátnych vlastníkov lesov. Zástupcovia SLsK po príhovoroch predsedu parlamentu, ministra životného prostredia a štátneho tajomníka MŽP SR Michala Kiču oznámili, že majú od Predstavenstva SLsK mandát jedine na vyjadrenie nesúhlasu s návrhom zákona a odišli z diskusného fóra. Tento prekvapujúci postup predstaviteľov SLsK výrazne rozhorčil prítomných poslancov NR SR. Predseda parlamentu požiadal ministra životného prostredia o zorganizovanie diskusií k navrhovanej novele zákona v regiónoch, v ktorých sa národné parky nachádzajú. Uskutočnila sa séria stretnutí v regiónoch so sídlami správ jednotlivých národných parkov. Pieninský národný park (PIENAP) Prvý výjazd, zameraný na prezentáciu zámeru transformácie národných parkov prostredníctvom novely zákona, sa konal 22. 7. 2021 v Spišskej Starej Vsi. Vytvorené boli štyri záujmové skupiny (1. zamestnanci národných parkov, 2. štátni lesnícki zamestnanci na úrovni riaditeľov odštepných závodov, 3. samospráva, 4. neštátni vlastníci lesných pozemkov), pre ktoré bol osobitne prezentovaný zámer formou powerpointovej prezentácie s názvom Prevod správy majetku štátu z MPRV SR na MŽP SR na pozemkoch na území národných parkov, ktorá obsahovala základné informácie, a to paragrafové znenie návrhu novely zákona, mapové vymedzenie záujmového územia národných parkov so zvýraznením preberaných pozemkov, výmery, ciele, záväzky a prínosy. Rokovaní sa vždy zúčastňovali poslanci NR SR, napr. Anna Zemanová, Jaromír Šíbl, Vladimír Zajačik, Mária Šofranko, Jana Garstková, Ján Szőllős, ako aj Filip Kuffa, ktorý zväčša stretnutia nahrá-
CHUS 98/2022 15 Čo nové v ochrane prírody a krajiny val a snažil sa svojimi vstupmi rušiť ich priebeh. Za MPRV SR sa rokovaní zúčastňoval štátny tajomník alebo poverený zamestnanec tohto ministerstva. Priebeh stretnutí bol vždy rovnaký – po príhovore štátnych tajomníkov oboch ministerstiev nasledovala prezentácia a diskusia. Stretnutie prebehlo pokojne a aj neštátni vlastníci boli veľmi korektní. Národný park Slovenský kras Zámer bol predstavený 23. 7. 2021 v Brzotíne. Tu neštátni vlastníci pred budovou správy národného parku zorganizovali pokojný protest proti novele zákona, na ktorý boli pozvané aj médiá. Pre mňa osobne bola príjemným zážitkom otvorená komunikácia zamestnancov správy národného parku so štátnymi tajomníkomi Michalom Kičom a Jurajom Smatanom. Ocenili, že vôbec prvýkrát v histórii existencie národného parku prišli vysoko postavení predstavitelia rezortu osobne prezentovať tak náročný zámer. Národný park Malá Fatra Zámer bol predstavený 26. 7. 2021 vo Varíne. Vznikli tu aj prvé otvorené strety, zorganizované hlavne neštátnymi vlastníkmi lesa, ktorí zvolali zhromaždenie odporcov novely zákona pred budovou správy národného parku. Vďaka asistencii príslušníkov Policajného zboru nedošlo k poškodeniu majetku, ani k fyzickému napadnutiu. Značne napätá atmosféra sa potom preniesla aj do rokovacej miestnosti, kde zo strany neštátnych vlastníkov lesa dochádzalo k verbálnym útokom, ktorým čelili hlavne štátni tajomníci Michal Kiča a Juraj Smatana, ktorí napätú situáciu vždy zvládli. Národný park Veľká Fatra Zámer bol predstavený 27. 7. 2021 vo Vrútkach, kde došlo k výraznému verbálnemu útoku predsedu Únie regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska Milana Ovseníka na predkladanú novelu zákona. Národný park Nízke Tatry (NAPANT) Zámer bol predstavený 28. 7. 2021 v priestoroch SAŽP v Banskej Bystrici, kde takisto najväčší odpor voči novele zákona prezentovali neštátni vlastníci lesa. Národný park Slovenský raj Zámer bol predstavený 3. 8. 2021 v Spišskej Novej Vsi. Prezentácia, ako aj reakcie zúčastnených záujmových skupín boli veľmi odlišné od predPrerokovanie novely zákona so zamestnancami Správy Národného parku Veľká Fatra, foto: E. Apfel
16 CHUS 98/2022 Čo nové v ochrane prírody a krajiny chádzajúcich stretnutí. Zamestnanci správy národného parku, pozitívne naladení, sa jej zúčastnili v jednotnom oblečení. Matej Vigoda, riaditeľ OZ Beňuš, mal veľmi podnetný prejav, zameraný na význam lesov pre krajinu a dôležitosť toho, aby sme sa o ne starali komplexne s podporou rezortu MŽP SR. Predstavitelia samosprávy vysoko vyzdvihli dlhodobú dobrú a podnetnú spoluprácu so správou národného parku. Nakoniec neštátni vlastníci lesa prekvapili svojou ponukou odpredať štátu lesné pozemky situované v A zóne národného parku. Národný park Muránska planina Pred budovou informačného centra národného parku v Muráni 4. 8. 2021 prebiehalo počas celého rokovania protestné zhromaždenie neštátnych vlastníkov lesa, ktorých je v tomto národnom parku minimálny podiel, ako aj lesníkov z Lesov SR, š. p., OZ Revúca a dodávateľov prác. Vďaka asistencii príslušníkov Policajného zboru bol priebeh zhromaždenia bez incidentov. Takisto aj zástupcovia samospráv sa k novele zákona vyjadrovali negatívne. Po rokovaní sme boli vyzvaní účastníkmi zhromaždenia a starostom obce Muráň, aby sme sa presunuli do kultúrneho domu a tam predstavili novelu všetkým zúčastneným a občanom Muráňa. Priebeh stretnutia bol dosť napätý, ale skončil diskusiou a vysvetľovaním vzájomných postojov k predkladanej novele zákona. Národný park Poloniny Najagresívnejší prejav odporu voči novele zákona bol zrejme v Stakčíne 5. 8. 2021, kde sa zišlo veľké množstvo jej odporcov, hlavne z radov neštátnych vlastníkov lesa a dodávateľov prác. Príslušníci Policajného zboru museli vyviesť nespokojných občanov zo sály, kde prebiehala prezentácia. Tohto rokovania sa zúčastnil aj minister životného prostredia SR Ján Budaj. Tatranský národný park (TANAP) Prezentácia navrhovanej reformy národných parkov prešla celým Slovenskom a ukončená bola dňa 6. 8. 2021 vo Svite. Minister životného prostredia SR Ján Budaj, štátni tajomníci MŽP SR Juraj Smatana a Michal Kiča, štátny tajomník MPRV SR Milan Kyseľ, riaditeľ odboru správy lesného majetku a spracovania dreva MPRV SR Jozef Dóczy, ako aj poslanci NR SR sa stretli so štátnymi aj dobrovoľnými ochranármi, štátnymi lesníkmi, neštátnymi vlastníkmi lesných pozemkov, podnikateľmi v turistickom ruchu a neziskovými organizáciami. Prerokovanie novely zákona so štátnymi lesníkmi v Národnom parku Slovenský raj, foto: E. Apfel
CHUS 98/2022 17 Čo nové v ochrane prírody a krajiny Poslanecký prieskum v TANAP-e, foto: E. Apfel Minister Ján Budaj v tejto súvislosti informoval, že s lesníkmi štátnych lesov TANAP-u sa počíta.„Som presvedčený, že lesníci budú v kolektíve, ktorý zvládne zásadné úlohy. Lesnícke remeslo bude potrebné, a to aj v našom najväčšom národnom parku“, zdôraznil minister Budaj. Vo Svite zorganizovali odporcovia reformy najväčšie stretnutie spojené s prezentáciou protiargumentov voči novele zákona za účasti poslanca NR SR Miroslava Suju. V období od 3. do 23. augusta 2021 sa uskutočnilo medzirezortné pripomienkové konanie k novele zákona o ochrane prírody a krajiny pod č. LP/2021/423. Celkovo bolo vznesených 134 pripomienok, z toho bolo 115 zásadných. Dňa 25. 8. 2021 sa v území obhospodarovanom Štátnymi lesmi TANAP-u uskutočnil poslanecký prieskum NR SR. Účastníci prieskumu navštívili Tichú dolinu, Smokovce a Tatranskú Javorinu. Prezentácie pripravil vtedajší riaditeľ Štátnych lesov TANAP-u Ján Marhefka, v ktorých poukázal najmä na nezmyselnosť bezzásahu z pohľadu štátnych lesov. Došlo tu k výrazne rozdielnym interpretáciám procesov prebiehajúcich v lesných ekosystémoch po disturbanciách zo strany ochranárov a lesníkov. Na riaditeľstve ŠOP SR boli dňa 23. 9. 2021 vytvorené pracovné skupiny za účelom prípravy transformačného procesu pre národné parky. Jednotlivé skupiny – prevádzkovú, projektovú a ekonomickú viedli Eduard Apfel, Daniel Baláž a Kateřina Husárová. Na rokovaní Výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie bolo dňa 19. 10. 2021 odsúhlasené predloženie poslaneckého návrhu novely zákona do parlamentu na 55. schôdzu NR SR. Dňa 25. 10. 2021 minister životného prostredia SR Ján Budaj a minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Samuel Vlčan uzavreli historickú dohodu, ktorá by mala prispieť k reforme národných parkov a rozvoju slovenského vidieka. V nej sa uvádza, že obe ministerstvá podporujú poslaneckú novelu zákona o ochrane prírody v znení pozmeňujúceho návrhu k tejto legislatíve, ktorá zabezpečí postupný prechod správy pozemkov vo vlastníctve štátu v národných parkoch na správy národných parkov v súlade s postupom zonácie v jednotlivých národných parkoch. Vystúpením poslanca NR SR Jaromíra Šíbla 4. 11. 2021 sa v NR SR začalo druhé čítanie poslaneckého návrhu novely zákona k transformácii národných parkov. NR SR schválila znenie poslaneckého návrhu dňa 14. 12. 2021 a zákon č. 6, ktorým sa mení
18 CHUS 98/2022 Čo nové v ochrane prírody a krajiny a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony bol následne uverejnený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Zákon nadobudol účinnosť dňa 15. 1. 2022. Rozhodnutím ministra životného prostredia SR z 31. januára 2022 č. 6/2022-6.1 bola zriadená medzirezortná komisia k prechodu pozemkov a iného nehnuteľného majetku vo vlastníctve štátu v národných parkoch a súvisiaceho majetku do správy správ národných parkov, ktorej predsedom bol menovaný štátny tajomník MŽP SR Michal Kiča a podpredsedom Tibor Jančok, generálny riaditeľ sekcie lesného hospodárstva a spracovania dreva MPRV SR. Uznesením vlády SR č. 89 z 9. februára 2022, ktoré doplnilo uznesenie vlády SR č. 41 z 19. januára 2022, sa definovali opatrenia na to, aby sa prechod správy nehnuteľného majetku vo vlastníctve štátu v národných parkoch a súvisiaceho majetku, ako aj súvisiacich práv a povinností, realizoval bezproblémovo a v súlade s termínmi, vyplývajúcimi z novely zákona č. 543/2002 Z. z.. Uznesenie upravovalo napr. postup pri odsúhlasovaní obnovnej ťažby v lesných porastoch na štátnych lesných pozemkoch v tejto etape nedelimitovaných pod správu národných parkov, že nedôjde k rozdeleniu delimitovaných pozemkov vo vlastníctve štátu, ochranu delimitovaného majetku do doby jeho delimitácie a iné. Proces delimitácie bol nastavovaný počas siedmich zasadnutí komisie, ktoré často prebiehali v napätej atmosfére. Treba skonštatovať, že prístup zainteresovaných štátnych lesníckych subjektov – š. p. Lesy SR, Štátnych lesov TANAP-u, ako aj LPM Ulič bol korektný a v konečnom dôsledku sa našiel vždy postup, ktorý odsúhlasili oba rezorty. V procese transformácie bola zistená potreba delimitovať nehnuteľnosti nie len podľa § 104i zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, ale aj podľa § 50 a § 50 a) zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch, a to z dôvodu, že § 104i riešil prevzatie nehnuteľností a pozemkov delimitovaných v 4. a 5. stupni ochrany a mimo delimitovaných území, ale neriešil delimitovaný 3. stupeň ochrany, ktorý sa vyriešil v súlade s § 50 a § 50 a. Samovývoj v 5. stupni ochrany (Tatranská Javorina), foto: E. Apfel
CHUS 98/2022 19 Čo nové v ochrane prírody a krajiny Delimitácia k 1. 4. 2022: Stretnutie delimitačnej komisie k delimitácii nehnuteľného majetku dňa 1. 3. 2022 na GR Lesy SR, š. p. Foto: E. Apfel chránené územie subjekt § 104i – vlastnícky podiel štátu (ha) § 50 – vlastnícky podiel štátu (ha) obhosp. mimo štátne LP (ha) spolu (ha) NP Malá Fatra LESY SR 1 302,7 1 302,7 NP Muránska planina LESY SR 11 340,0 11 340,0 NP Nízke Tatry LESY SR 10 107,5 244,0 10 351,5 NP Poloniny LPM Ulič 7 421,2 7 421,2 LESY SR 870,8 244,9 1 115,7 NP Slovenský kras LESY SR 1 924,5 1 924,5 NP Veľká Fatra LESY SR 11 503,9 11 503,9 NP Slovenský raj LESY SR 11 773,4 11 773,4 TANAP a PIENAP ŠL TANAP 42 204,6 4 500,0 46 704,6 Spolu 98 448,6 488,8 4 500,0 103 437,4 Lesné pozemky
20 CHUS 98/2022 Čo nové v ochrane prírody a krajiny Počet delimitovaných nehnuteľností (stavieb) – 377. Počet zamestnancov delimitovaných zo štátnych lesných podnikov – 198. Spolu s delimitovanými zamestnancami zo štátnych lesných podnikov budú v priebehu roku 2022 prijímaní odborní zamestnanci pre oblasť podpory riaditeľa a ekonomiky, ochrany prírody a krajiny, starostlivosti o ekosystémy a práce s verejnosťou s cieľom zabezpečiť fungovanie správ národných parkov. Počet zamestnancov správ národných parkov v úvodnej fáze reformy Zdroj: ŠOP SR Národný park Súčasní zamestnanci ŠOP SR Delimitovaní zamestnanci štátnych lesných podnikov Nové pracovné pozície Sezónni zamestnanci Spolu Malá Fatra 17 1 9 0 27 TANAP 33 123 13 0 161 PIENAP 10 3 3 4 26 Poloniny 15 23 8 0 41 Slovenský raj 22 17 12 2 47 Muránska planina 12 21 12 0 45 Slovenský kras 12 0 12 0 24 NAPANT 26 4 15 4 45 Veľká Fatra 13 6 13 0 32 Celkovo 160 198 90 10 458 Dňa 1. marca 2022 bol na MŽP SR zriadený odbor riadenia národných parkov v rámci kancelárie ministra. Riaditeľom odboru bol menovaný Matej Dobšovič. V apríli 2022 bolo realizované množstvo činností na sfunkčnenie správ národných parkov tak, aby mohli fungovať ako samostatné právne subjekty – príspevkové organizácie podliehajúce MŽP SR. Záver Proces transformácie národných parkov sa od myšlienky cez prípravu a legislatívne ukotvenie pomerne rýchlo dostal do reálnej fázy samotnej zmeny správy pozemkov, osamostatnenia národných parkov a vzniku samostatných právnych subjektov. No ich reforma sa týmto len začala. Na tímoch správ národných parkov a na podpore MŽP SR teraz stojí ďalšie smerovanie a nastavenie nových trendov v správe území, ich ochrane, využívaní na rekreáciu, vo vede, výskume i v poskytovaní priestoru pre rozvoj okolitých regiónov s upevňovaním vzťahu k chráneným územiam a ich hodnotám. Viaceré národné parky čaká náročný proces zonácie a spracovávania ďalšej dokumentácie, množstvo komunikácie a rokovaní so samosprávami, vlastníkmi neštátnych pozemkov a ďalšími dotknutými subjektmi, nové povinnosti s prípravou projektov, pri ktorých bude potrebná pomoc MŽP SR i ŠOP SR. S reformou oproti okolitým štátom meškáme desiatky rokov. Jej zvládnutie a nový smer pre chránené územia a najmä národné parky je teraz na samotných správach a ich vízii.
www.sopsr.skRkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==