CHUS 105/2025 9 Starostlivosť o prírodu a krajinu Hraboš severský panónsky: Quo vadis? Ekologický výskum je oblasť, v ktorej sa moderné technológie stali mimoriadne populárne a pri získavaní dôležitých údajov až nenahraditeľné. Nové generácie fotopascí, neuronové siete, digitálne akustické detektory, automatizované rádiotelemetrické systémy pomáhajú získavať doteraz neznáme poznatky o živote tých skupín našej fauny, ktorú označujeme ako „nepolapiteľné“ alebo ťažko identifikovateľné, ako sú napr. netopiere, lasicovité šelmy alebo drobné hlodavce. Ekologické modelovanie, najmä v kontexte využívania týchto technológií, sa spolieha na presné princípy interpretácie. Z tohto dôvodu sme pri výskume mobility (priestorovej aktivity) jedného z chránených druhov hlodavcov využili výhody moderných technológií a snažili sa odpovedať na otázku „Quo vadis ?“ Hraboš severský panónsky, Alexandromys oeconomus mehelyi Éhik, 1928 je chráneným živočíchom v zmysle zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny a je zaradený v prílohe 5A podľa vyhlášky MŽP SR č. 170/2021 Z. z. Je vedený v prílohe II a IV Smernice Rady 92/43/EHS o biotopoch a v prílohe II Bernského dohovoru. V sústave Natura 2000 na Slovensku existuje 14 území európskeho významu, v ktorých je hraboš severský panónsky predmetom ochrany. V súčasnosti obýva väčšina populácie daného poddruhu južnú časť Podunajskej roviny (Krištofík & Stollmann 2012, Ambros et al. 2016). Mokrade s vlhkomilnou vegetáciou sú stanovištia, ktoré hraboš severský panónsky vo svojom areáli na Slovensku toleruje. Jeho úzka viazanosť na vymedzený typ biotopu je slabou stránkou úspešnosti jeho prežitia v našich podmienkach. Dynamická činnosť Dunaja a tokov riek tečúcich z Karpát rovinou Podunajskej nížiny, zohrala kľúčovú úlohu pri formovaní väčšiny týchto stanovíšť. Donedávna prebiehali procesy sukcesie mokradí – ich zánik i vznik – paralelne a vtedajšia agrárna krajina poskytovala dostatočnú konektivitu pre tento typ hlodavcov. V súčasnosti väčšina tokov uvedených riek a priľahlých prítokov prešla úpravami. Dnes na Slovensku hraboša severského panónskeho ohrozujú najmä: degradácia, fragmentácia a transformácia biotopov, a to procesmi prirodzenej sukcesie alebo ľudskými aktivitami. Dôsledkom týchto procesov sú izolácia, prienik potravných konkurentov a zvýšený predačný tlak (Ambros 2010, Hulejová Sládkovičová 2015, Kamenišťák 2020). Od roku 2000 prebieha intenzívne sledovanie rozšírenia hraboša severského panónskeho v slovenskej časti jeho areálu (Gubáyi et al. 2009, Ambros et al. 2016). Okrem iných častí Žitného ostrova bol v roku 2003 výskyt druhu zistený v oblasti bývalého dolného toku rieky Žitavy. V minulosti (pred realizáciou vodohospodárskych úprav) v tomto území vytváral tok Žitavy sústavu sekundárnych riečnych korýt, meandrov a mŕt- vych ramien a pri obci Virt vyústil do Dunaja. V rokoch 2014 – 2018 bol Univerzitou Konštantína Filozofa v Nitre a Správou CHKO Ponitrie v spolupráci s Univerzitou v Pécsi (Maďarsko) na dolnej Žitave realizovaný výskumný projekt, zameraný na hraboša severského panónskeho. Nakoľko bol vyslovený predpoklad o metapopulačnom charaktere výskytu hraboša v tejto oblasti (ale aj iných častiach areálu na Slovensku), bolo jedným z výskumných cieľov projektu sledovanie mobility jedincov medzi jednotlivými lokalitami v matrixe intenzívne využívanej krajiny. Pre vznik a existenciu metapopulácii má mobilita jedincov (migrácia) zásadný význam. Sledovanie parametrov disperzie druhu je dôležitým údajom pri prognózovaní ďalšieho vývoja a životaschopnosti populácie. Obzvlášť závažné je to pri malých izolovaných spoločenstvách za aké považujeme aj populáciu hraboša severského panónskeho v tejto oblasti. Genofondy takýchto populácií disponujú užším výberom génov (alel) než je to obvyklé pri veľkých populáciách. Významnú úlohu tu hrá fenomén, ktorý spôsobuje, že po určitom počte generácií môžu niektoré vlastnosti (alely) z genofondu malej populácie úplne a trvale vymiznúť, iné sa výrazne rozšíria a stanú sa jeho trvalou zložkou. Toto náhodné kolísanie génových frekvencií v genofonde malej izolovanej populácie je známe ako genetický posun (drift). Všeobecne pritom platí, že čím je príslušná populácia menšia, tým rýchlejšie a výraznejšie sa prezentujú
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==