Akých menovcov z prírody poznáme? Pomenovanie večernica slovenská je spojené s časťou dňa, kedy rastlina intenzívne vonia, teda večer. Aj netopiere večernice dostali svoje pomenovanie podľa večera, kedy sú aktívnymi. Večernica slovenská Hesperis slovaca trieda: Rosopsida rad: kapustotvaré – Brassicales čeľaď: kapustovité – Brassicaceae ohrozenosť: VU Vysoká trváca bylina s veľkými bielymi kvetmi vyrastajúcimi v jednoduchom klase voňavými len večer. Priama byľ je 50 – 85 cm vysoká, husto pokrytá kratšími žliazkatými a nežliazkatými chlpami. Prízemné a dolné byľové listy krátko stopkaté s čepeľou podlhovasto elipsovitou sú v čase kvitnutia už odumreté. Stredné a horné byľové listy majú vajcovito kopijovitý tvar, na báze sú srdcovité až objímavé. Rastie na humóznych, vlhkých pôdach, na tienistých miestach v porastoch kosodreviny a na horských nivách. Ťažisko rozšírenia je v montánnom stupni. Pozdĺž horských bystrín vystupuje až do subalpínskeho stupňa a schádza aj do submontánneho stupňa. Najvyššie bola zaznamenaná na Kozích chrbtoch pod Ďumbierom v nadmorskej výške 1700 m n. m. Je endemitom Nízkych Tatier, jej výskyt sa viaže iba na toto územie. Večernica pestrá Vespertilio murinus trieda: cicavce – Mammalia rad: netopiere – Chiroptera čeľaď: netopierovité – Vespertilionidae ohrozenie: DD, NV Na Slovensku žije 8 druhov večerníc, ktoré patria do 4 rodov (Vespertilio, Eptesicus, Hypsugo, Pippistrellus). Večernica pestrá patrí na Slovensku k vzácnym druhom. Svoj druhový názov pestrá dostala vďaka dvojitej farbe srsti na striebristom chrbte. Hoci si ľudia netopiere spájajú hlavne s jaskyňami, málokto vie, že mnohé druhy netopierov sa v jaskyniach vôbec nevyskytujú. K takým patrí aj večernica pestrá, ktorú radíme k „sídliskovým“ druhom. Vyhľadáva lesnaté územia s lúkami a pastvinami. Na úkryt využíva štrbiny pod kôrou stromov alebo pukliny v skalách. Môžeme ju nájsť aj pod strechou, za dreveným obložením či okenicami chát v blízkosti lesa. V mestách obsadzuje štrbinové úkryty v panelových domoch, kde tiež zimuje. V podzemí zimuje len vzácne. Samce počas rozmnožovania vydávajú cvrlikajúce volania, podobné volaniam vtákov, čím lákajú samice. Samice majú na rozdiel od väčšiny druhov dva páry prsných bradaviek, rodia dve niekedy až tri mláďatá. Večernica patrí medzi sťahovavé druhy netopierov, u ktorého boli zistené prelety prekonávajúce veľké vzdialenosti. Najdlhší zaznamenaný prelet mal vyše 1700 km. Foto: L. Ambróz, Archív SMOPaJ Kresba: T. Kizek, Archív SMOPaJ Kresba: T. Kizek, Archív SMOPaJ Foto: M. Žiak, Archív SMOPaJ
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==