CHUS 105/2025 61 Zo sveta la približne o 28 %, a to aj napriek pretrvávajúcim hrozbám pre niektoré subpopulácie. Karety sú kľúčovými druhmi v tropických morských ekosystémoch, ako sú porasty s morskou trávou a koralové útesy a pre mnoho ľudí majú už tisícročia kultúrny, duchovný a rekreačný význam, aj ako súčasť potravy. Ochranárske úsilie sa zameralo na ochranu hniezdiacich samíc a ich vajec na plážach, rozširovanie komunitných iniciatív na zníženie neudržateľného lovu korytnačiek a ich vajec na ľudskú spotrebu, obmedzovanie obchodu a používanie zariadení a ďalších opatrení na zníženie náhodného odchytu korytnačiek v rybárskych sieťach. Obzvlášť úspešné bolo úsilie na ostrove Ascension, v Brazílii, Mexiku a na Havaji, pričom niektoré subpopulácie sa vrátili na úroveň blízku predkomerčnému využívaniu. Napriek tomuto globálnemu zlepšeniu zostávajú tieto korytnačky v porovnaní s ich početnosťou pred európskou kolonizáciou a ich rozsiahlym neudržateľným využívaním a obchodom v mnohých častiach sveta výrazne znížené. Významnými príčinami mortality zostáva priamy komerčný odlov a odchyt korytnačiek a vajec spolu s vedľajšími úlovkami z rybolovu, zatiaľ čo neudržateľná výstavba a rozvoj na pobreží a v morských oblastiach ničí dôležité biotopy. Biotopy kariet, najmä pláže s hniezdami, môže negatívne ovplyvniť tiež zmena klímy, pričom dopady sú už zjavné v subpopulácii juhozápadného Pacifiku – domove najväčšieho hniezdiska korytnačiek na svete na ostrove Raine v Austrálii – kde niekoľkoročný pokles produkcie mláďat vyvoláva značné obavy. Prebiehajúce globálne oživenie populácie karety obrovskej je silným príkladom toho, čo môže koordinovaná globálna ochrana prírody v priebehu desaťročí dosiahnuť na stabilizáciu a dokonca obnovu populácií dlhovekých morských druhov. Takéto prístupy sa musia zamerať nielen na korytnačky, ale aj na udržanie ich biotopov a ich ekologických funkcií. Morské korytnačky nemôžu prežiť bez zdravých oceánov a pobreží a to platí aj pre ľudí. Zaznamenané vyhynutia V rámci tejto aktualizácie Červeného zoznamu sa do kategórie vyhynutých presúva viacero druhov, vrátane bielozúbky Crocidura trichura a druhu homôľky Conus lugubris, ktoré oba vyhynuli od konca 80. rokov 20. storočia. Hvizdák tenkozobý (Numenius tenuirostris), sťahovavý, na vodu a mokrade viazaný vták, ktorý sa vzácne vyskytol aj na Slovensku, bol naposledy pozorovaný v Maroku v roku 1995 a je to prvý zaznamenaný prípad vyhynutia vtáka z kontinentálnej Európy, severnej Afriky a západnej Ázie. Za vyhynutý sa považuje aj druhu stromu Diospyros angulata, ktorý bol naposledy zaznamenaný začiatkom 50-tych rokov 19. storočia. Prvýkrát boli hodnotené tri austrálske cicavce, bandikuty Perameles myosuros, Perameles notina a Perameles papillon, ako aj Delissea sinuata, rastlina pôvodom z Havajských ostrovov a do Červeného zoznamu boli zapísané ako vyhynuté druhy. Ohrozenie európskych opeľovačov V novom hodnotení pre Červený zoznam ohrozených druhov IUCN bolo do skupiny ohrozených taxónov klasifikovaných takmer 100 ďalších druhov divých včiel v Európe, pričom riziku vyhynutia teraz čelí viac ako 20 % druhov v skupinách, ako sú čmeliaky a zemné včely (hodvábnice, rod Pačmeľ štvorfarebný patrí tiež medzi ohrozené opeľovače, foto: P. Šima
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==