56 CHUS 105/2025 Zo sveta tegických, systematických a holistických riešení založených na prírode prispôsobených miestnym sociálno-ekologickým podmienkam. Znamená to radikálne zmeny v spôsobe, akým využívame a spravujeme krajinné zdroje, ako je pôda, voda a biodiverzita, s cieľom vytvoriť prepojenejšie a odolnejšie ekosystémy a krajinu. Prvým krokom je integrácia aspektov udržateľného hospodárenia s pôdou a vodou a ekologickej prepojenosti do kľúčových oblastí politiky a hospodárskych sektorov, ako je poľnohospodárstvo, lesníctvo, vodné hospodárstvo, ťažobný priemysel, ekoturizmus, ochrana prírody a urbanistické plánovanie. Implementácia a monitorovanie musia zohľadniť všetky nové výzvy, ktoré môžu vzniknúť z obnovenej prepojenosti, ako je šírenie požiarov, inváznych druhov a chorôb. Ekosystémy a typy krajiny, ktoré sú dobre prepojené, napríklad siete chránených území, sú podstatne odolnejšie voči katastrofám, stresom a otrasom. Nerušený kolobeh vody a živín môže zvýšiť odolnosť voči suchu, prepojený vegetačný kryt môže regulovať miestnu klímu udržiavaním úrovne vlhkosti a znižovaním tepelného stresu a pod. Opätovné prepojenie prírodnej a poľnohospodárskej krajiny, napríklad prostredníctvom agrolesníctva a regeneratívneho poľnohospodárstva, môže zlepšiť zdravie pôdy, produktivitu poľnohospodárskych podnikov a potravinovú bezpečnosť. Obnova mokraďových a pobrežných ekosystémov a odstraňovanie bariér zlepšuje hydrologické prepojenie, čo umožňuje rybám a obojživelníkom migrovať medzi lokalitami ich rozmnožovania a kŕmenia. Technické opatrenia na ob- novu degradovanej pôdy a posilnenie ekologickej konektivity nemožno implementovať izolovane. Bez náležitého zohľadnenia miestnych podmienok a znalostí, ako aj stimulov, podporných politík a inkluzívneho rozhodovania sa iniciatívy v oblasti ekologickej prepojenosti a obnovy krajiny pravdepodobne stretnú so značnými problémami. Zvýšená pozornosť venovaná zberu údajov, participatívnemu riadeniu, pozemkovým právam a účasti miestneho obyvateľstva môže pomôcť zabezpečiť, aby tieto iniciatívy prispievali aj k širším cieľom, ako je podpora spravodlivejšieho a udržateľnejšieho rozvoja. V polovici Dekády OSN pre obnovu ekosystémov (2021 – 2030) sa lídrom pripomína, že ciele v oblasti ochrany krajiny, biodiverzity a klímy možno dosiahnuť len spoločne. Je to v súlade s globálnym rámcom pre biodiverzitu z Kchunmingu a Montrealu, ktorý vyzýva na obnovu 30 percent degradovaných ekosystémov do roku 2030 a zabezpečenie integrity a prepojenia svetových prírodných systémov. Ako sa vyjadrili predstavitelia UNCCD ekologická konektivita musí byť zahrnutá do plánovania krajiny, vody a infraštruktúry. Oneskorenie pri prijímaní opatrení je drahé, obnova degradovanej a znečistenej krajiny a tokov je pomalá a nákladná. Prevencia a rozsiahla obnova sú oveľa účinnejšie ako čakanie na kolaps a následné snahy o jeho nápravu. Nejde len o záchranu prírody – ide o opravu siete života, od ktorej sú ľudia na celom svete závislí. Tematická správa o ekologickej prepojenosti a obnove pôdy z Globálneho prehľadu o krajine je k dispozícii na adrese https://www.unccd.int/ resources/reports/glo-thematic-report-ecological-connectivity-and-land-restoration. Spracoval: RNDr. Ján Kadlečík
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==