CHUS 105/2025 55 Zo sveta zdroj: https://pixabay.com/photos/desert-drought-dehydrated-arid-279862/ Ľudské činnosti výrazne zmenili väčšinu krajinných typov, čo viedlo k strate biodiverzity a ekosystémových služieb a v niektorých prípadoch k vytvoreniu nových ekosystémov. V dôsledku toho sa krajina čoraz viac fragmentuje, čím sa narúšajú prirodzené štruktúry a procesy, ktoré podporujú ekologickú prepojenosť. Najvýznamnejšími faktormi fragmentácie sú zmeny vo využívaní pôdy a nadmerné využívanie prírodných zdrojov na uspokojenie stále rastúceho dopytu po potravinách, vode, energii a surovinách. Tieto tlaky zhoršuje rozširovanie infraštruktúry na poskytovanie týchto tovarov a služieb, ako aj zmena klímy, invázne druhy a znečistenie, ktoré tiež prispievajú k strate ekologickej konektivity. Zistilo sa, že upravených alebo prehradených bolo viac ako 60 percent riek vo svete. Jedným z príkladov je rieka Mekong, kedysi najproduktívnejšia vnútrozemská rieka na svete, ktorá je teraz fragmentovaná priehradami, čo narúša migráciu rýb a ohrozuje potravinovú bezpečnosť miliónov ľudí. Ďalším príkladom je Serengeti-Mara, kde ploty a rozširujúce sa poľnohospodárstvo obmedzujú starodávne migrácie voľne žijúcich živočíchov, čím ohrozujú jedno z posledných veľkých prírodných území planéty. K ničeniu biotopov naďalej prispieva výstavba ciest, železníc a miest a zostávajú len malé, izolované plochy prírodných a poloprírodných biotopov. Celosvetovo sa predpokladá, že cestná sieť sa do roku 2050 rozšíri o 60 percent, čo ešte viac zaťaží ekosystémy. Táto strata prepojenia poškodzuje prírodu aj ľudí. Oslabuje pôdu, znižuje úrodu, zhoršuje nedostatok vody a vystavuje komunity väčšiemu suchu, povodniam a požiarom. Degradácia pôdy dnes postihuje až 40 percent planéty a ohrozuje takmer polovicu ľudstva. Spôsob, akým pestujeme potraviny – v kombinácii s rozširujúcou sa infraštruktúrou, znečistením a klimatickými zmenami – fragmentuje krajinu a vedie k odlesňovaniu, strate biodiverzity a k narušeniu funkcií ekosystémov. Keď sú ekosystémy a krajina degradované a fragmentované, strácajú svoju schopnosť podporovať voľne žijúce organizmy, regulovať kolobeh živín a vody a odolávať environmentálnym stresorom. Vďaka tomu sú zraniteľnejšie voči suchu, dezertifikácii a ďalšej degradácii pôdy, čo má pre spoločnosť značné následky a vyvoláva zvýšené náklady. Udržateľné hospodárenie s pôdou a obnova ekosystémov však majú potenciál obnoviť biodiverzitu biotopov a zlepšiť ekologickú prepojenosť, čím posilnia odolnosť ľudí a prírody. Kľúčové pre zmiernenie a prispôsobenie sa dopadom viacerých vzájomne prepojených kríz sú väčšie investície a stimuly pre regeneratívne postupy hospodárenia s pôdou, ktoré obnovujú prepojenosť. Hlavnou zásadou pre návrh, implementáciu a monitorovanie rozsiahlej ochrany krajiny je„prepojenie pre obnovu, obnova pre prepojenie“, pričom prepojenie a obnova sa vzájomne posilňujú. Udržiavanie alebo posilňovanie prepojenia je podstatné pre efektívnu obnovu a naopak, obnova zdravia a produktivity krajiny môže zlepšiť ekologickú konektivitu. Patrí sem odstraňovanie bariér, ktoré bránia pohybu druhov alebo prúdeniu vody, ochrana koridorov pre voľne žijúce organizmy, obnova biotopov a hospodárenie s pôdou na podporu kolobehu živín a obnovy vegetácie. Riešenie súčasného rozsahu degradácie a fragmentácie krajiny si vyžaduje kombináciu stra-
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==