54 CHUS 105/2025 Zo sveta Narušené prepojenia v prírode ohrozujú život na Zemi Prepojenosť (konektivita) je kritickým, no často prehliadaným atribútom dobre fungujúcich ekologických procesov, ktoré sú nevyhnutné pre prežitie druhov, blahobyt ľudí a zdravie krajiny. Všetky prírodné procesy, ktoré podporujú život na Zemi, prebiehajú v rámci komplexných sociálno-ekologických systémov, v ktorých ľudia a príroda interagujú a navzájom sa ovplyvňujú. Táto viacrozmerná prepojenosť poskytuje rámec pre pochopenie komplexných a dynamických interakcií medzi spoločnosťou a životným prostredím.1 Na Svetovom kongrese ochrany prírody Medzinárodnej únie na ochranu prírody (IUCN) v Abú Zabí bola 11. októbra 2025 predstavená Tematická správa o ekologickej konektivite a obnove krajiny – Globálny prehľad o krajine. Štúdia, 1 https://www.unccd.int/sites/default/files/2025-10/UNCCD-CMS_GLO%20Ecological%20Connectivity_Summary.pdf 2 https://www.cms.int/news/global-report-warns-broken-connections-nature-threaten-life-earth ktorú vypracovali Dohovor OSN o boji proti dezertifikácii (UNCCD) a Dohovor o ochrane sťahovavých druhov voľne žijúcich živočíchov (CMS) ukazuje, že krajina je prepojená ako živá mozaika, ktorú spája pohyb druhov a prirodzený tok vody, živín a energie. Dnes sú však tieto siete riek, lesov a trávnatých porastov čoraz viac ohrozené, čo narúša a znižuje fungovanie prírodných systémov.2 Podľa tejto správy bola už takmer tretina zemského povrchu podstatne premenená ľudskou činnosťou, pričom došlo k výraznej degradácii a fragmentácii ekosystémov. Ekologická konektivita znamená oveľa viac než len umožnenie pohybu živočíchov medzi rôznymi biotopmi. Je to široký koncept, ktorý zohľadňuje biotické a abiotické štruktúry a funkcie, ktoré podporujú zdravé populácie a poskytovanie ekosystémových služieb, ktoré sú základom našich spoločností a hospodárstiev. Napríklad od ekologickej konektivity závisia čistý vzduch a voda, opeľovanie, kontrola škodcov, erózia pôdy a ochrana pred povodňami a regulácia klímy. Prepojenie umožňuje tok zdrojov, informácií a druhov, čím sa zvyšuje odolnosť sociálnych aj ekologických systémov voči zmene klímy, degradácii pôdy a strate biodiverzity. Patria sem ekologické procesy, ktoré spájajú komunity, ekosystémy a krajinu, ako sú prenos hmoty, energie a organizmov sprostredkované vodou v rámci hydrologického cyklu; regulácia energetických tokov (slnečnej, veternej, vodnej energie); nerušený pohyb druhov na súši, vo vode a vo vzduchu vrátane výmeny genetického materiálu a disperzie jedincov medzi populáciami; priestorové a časové väzby spojené s migračnými vzormi a posunmi areálu výskytu vyvolanými zmenou klímy; komunikácia, spolupráca a výmena vedomostí, ktoré môžu v prípade ľudí viesť k obnovovacím opatreniam, ktoré posilňujú ekologickú prepojenosť. EXECUTIVE SUMMARY GLOBAL LAND OUTLOOK Thematic Report on Ecological Connectivity and Land Restoration Connectivity is a critical yet frequently overlooked attribute of well-functioning ecological processes, which are essential for the survival of species, human well-being and the health of landscapes. All natural processes that support life on Earth take place within complex social-ecological systems in which humans and nature interact and influence each other. This multi-dimensional connectivity provides a framework for understanding the complex and dynamic interactions between society and the environment. Ecological connectivity is far more than the movements of animals between different habitats. It is a broad concept that considers the biotic and abiotic structures and functions that support healthy populations and the delivery of ecosystem services that underpin our societies and economies. For instance, clean air and water, pollination, pest control, soil erosion and flood control and climate regulation are all dependent on ecological connectivity. Connectivity allows for the flow of resources, information and species, enhancing the resilience of both social and ecological systems in the face of climate change, land degradation and biodiversity loss. This includes ecological processes that connect communities, ecosystems and landscapes, such as: • water-mediated transfers of matter, energy and organisms within the hydrological cycle, • regulation of energy fluxes, such as solar, wind and water; • unimpeded movement of species on land, in water and in the air, including the exchange of genetic material and dispersal of individuals among populations; • spatial and temporal linkages associated with migratory patterns and climate change-induced range shifts; • communication, collaboration and knowledge exchange, which for humans can lead to restorative measures that enhance ecological connectivity. Human activities have significantly altered most landscapes, resulting in the loss of biodiversity and ecosystem services and, in some cases, the creation of novel ecosystems. Consequently, landscapes are becoming increasingly fragmented, thereby eroding the natural structures and processes that support ecological connectivity. The most prominent drivers of fragmentation are changes in land use and the overexploitation of natural resources to meet the ever-increasing demand for food, water, energy and raw materials. These pressures are exacerbated by the expansion of infrastructure to deliver these goods and services, as well as climate change, invasive species and pollution which also contribute to the loss of ecological connectivity. Thematic Report on Ecological Connectivity and Land Restoration © Faizal Abdul Aziz/CIFOR-Kanoppi Project EXECUTIVE SUMMARY DOWNLOAD HERE
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==