CHUS 105/2025 47 Zamerané na verejnosť ľudové piesne v podaní mladej speváčky zo Základnej umeleckej školy Sklenárova z Bratislavy. Národná banka Slovenska tiež vystavila sadrové odliatky mincí aj ďalších autorov, ktorí prihlásili svoje výtvarné návrhy do verejnej súťaže. Ide o zaujímavé porovnanie námetov, ktoré napriek kvalitnému prevedeniu ostali len návrhmi. V rámci každej súťaže je realizovaný len návrh, ktorý získa najlepšie ocenenie. V tento deň bola tiež prezentovaná aj nová minca z kolekcie „fauna a flóra Slovenska“ – zberateľská eurominca v nominálnej hodnote 5 eur – hlavátka podunajská. Dosiaľ boli na týchto minciach zobrazení len reprezentanti vtáčích druhov a cicavcov. Autorom mince je Tomáš Lamač, DiS, rytcom Dalibor Schmidt, odborné podklady poskytol Mgr. Juraj Hajdú, PhD. Minca je mosadzná, s vrúbkovanou hranou. V prípade oboch mincí bola už tradične vynikajúca spolupráca medzi Národnou bankou Slovenska, Mincovňou Kremnica a rezortom životného prostredia, za ktorú by som chcela poďakovať. Tešíme sa na pokračovanie tejto spolupráce v ďalších rokoch, keďže niekoľko mincí propagujúcich prírodu je už v príprave. RNDr. Jana Durkošová, MŽP SR Živočíšne ozdoby mŕtvych ramien Latorice Časť územia Chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Latorica patrí do oblasti Východoslovenskej nížiny, k podcelkom Kapušianske pláňavy a Latorická rovina. Reliéf územia je rovinný až mierne zvlnený. Tvorí intenzívne poklesávajúcu panvu vyplnenú kvartérnym štrkom, ílom a pieskom, ktoré sú na povrchu prekryté sprašou. Zo severu je ohraničená riekou Uh, zo západu Laborcom a z južnej strany depresným mokraďovým územím rieky Latorica. Charakteristická je vysokou hladinou podzemnej vody, trvalým zamokrením a terénnou depresiou s močiarnou vegetáciou. Územie je popretkávané odvodňovacími kanálmi a mŕtvymi ramenami. Časť je tvorená aluviálnymi náplavami riek Uh, Laborec a Latorica, ktorá preteká územím lužných lesov a vlhkých lúk a vytvára tu meandre, slepé ramená i riečne ostrovy. Oblasť je odvodňovaná systémom kanálov, ktoré sú poprepájané a zvedené do recipientov s nadväznosťou na vybudovanú hydromelioračnú sieť. Hydrologické pomery Latorice a jej prítokov sú ovplyvňované procesmi priľahlej nížiny, globálnymi zmenami, ako aj ľudskými zásahmi z minulého storočia. Zvýšené prietoky Latorice sú evidované pri jarnom topení snehu, ako aj v prípade intenzívnych, dlhšie trvajúcich zrážok. Latorica pramení na západnej Ukrajine vo Východných Karpatoch, v geomorfologickom celku Polonyns´kyj chrebet. Na Zakarpatskej Ukrajine je jej hlavná a zároveň aj najväčšia časť povodia. Celková dĺžka Latorice je 188 km, na našom území tečie na úseku dlhom iba 38 km. Koryto Latorice bolo v minulosti upravované budovaním ochranných hrádzi a poldrov, čím bolo z časti vytvorené nové koryto. Severovýchodne od obce Zemplín sa spája s riekou Ondava a ďalej pokračuje ako Bodrog. Pre svoj charakter riečnych korýt, ramien, perio- dicky zaplavovaných biotopov s priľahlými lužnými lesmi, krovinami, močiarmi, aluviálnymi lúkami
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==