CHUS 105/2025 37 Starostlivosť o prírodu a krajinu pokračovanie synklinálnych pásem Slovenského krasu. Rozprestiera sa v južnej časti Slovenského rudohoria, severne od Rimavskej kotliny, v okrese Rimavská Sobota. Podľa orografického členenia je súčasťou geomorfologickej oblasti Slovenského rudohoria a patrí k celku Revúcka vrchovina. Celková rozloha skrasovatených vápencov je 13 km². Povrchový, ako aj podzemný vodný systém v Drienčanskom krase sa viaže na dva väčšie povrchové toky: zo západnej strany je to riečka Blh, zo severovýchodu potok Drienok. Výsledky terénneho prieskumu Na škrapové pole pri Budikovanoch prvýkrát upozornil Ľ. Gaál v roku 1979. V tejto dobe bolo zaužívané rozdelenie škrapov podľa J. Jakála (1975). V súčasnej dobe sa škrapy klasifikujú podľa morfologických kritérií, ktoré najvýstižnejšie opisuje P. Bella a kol. (2009). Počas našich terénnych výskumov v lete 2024 (so Ž. Ružičkovou a Ľ. Gaálom) sme sa pridržiavali tejto klasifikácii. Bohužiaľ Budikovianske škrapy boli značne zarastené oproti stavu v 70-tych rokoch minulého storočia. Dôvodom toho bola absencia pravidelného vypásania a zanedbávania pozemku. Napriek tomu sa tu však podarilo rozlíšiť až päť škrapových typov. Studňovité škrapy predstavujú neveľké rúrovité priehlbiny vo vápenci s okrúhlym alebo mierne elipsoidným priemerom (obr. 2). Vytvárajú sa následkom rozpúšťania vápencového podkladu kyselinou, ktorú vylučuje koreňový systém niektorých rastlín. Na predmetnom škrapovom poli sa vyskytovali pomerne zriedkavo, dosahovali hĺbku len okolo desať cm a boli vyplnené pôdnou pokrývkou. Válovcovité škrapy (Rundkarren) sú oválne žľaby vo vápenci, spravidla mierne širšie ako studňovité škrapy. Vytvárajú sa podpôdnou koróziou v miestach sústredeného odtoku zrážkových vôd vsiaknutých do podzemia po šikmom až strmom skalnom podloží. V starších prácach boli často označené pod názvom valcovité škrapy. Na predmetnom škrapovom poli dosahoval vyskytujúci exemplár hĺbku 50 cm, jeho počiatočná šírka 20 cm sa do hĺbky kónicky zužovala na 10 cm (obr. 3). Jarčekovité škrapy (Rinnenkarren) sa tu vyskytovali len ojedinele a navyše nie v typických tvaroch (obr. 4). Obvykle sú vytvorené na šikmých odhalených vápencových plochách, pričom vytvárajú paralelnú sústavu žliabkov. Na Budikovianskych škrapoch sme však našli len jeden jarček so šírkou okolo 5 cm a dĺžkou 30 cm. Budikovianske škrapy – fotodokumentácia územia zo sedemdesiatich rokov, foto: Ľ. Gaál Obr. 2. Mierne oválny studňovitý škrap
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==