36 CHUS 105/2025 Starostlivosť o prírodu a krajinu Budikovianske škrapy V rámci Drienčanského krasu zasahuje vápencová oblasť aj do katastra obce Budikovany, kde vytvára tzv. Budikovianske škrapy (obr. 1). Škrapy patria k najjednoduchším krasovým formám, vznikajú rozpúšťaním vápenca atmosférickými vodami, ktoré sú obohatené o oxid uhličitý. Do vody sa oxid uhličitý dostane z ovzdušia, ale hlavne z pôdnej pokrývky, kde sa akumulujú rôzne organické zvyšky. Následkom tohto procesu vznikne slabá kyselina uhličitá, ktorá pomaly rozpúšťa vápenec. Na jeho povrchu sa tým vytvárajú rôzne skulptúry, ryhy, priehlbinky, diery, ktoré sú spoločným názvom označené ako škrapy. Niektoré škrapy, najmä studňovité vznikajú aj rozpúšťaním vápenca následkom organických kyselín, ktoré sú vylučované koreňovým systémom rastlín. Nerozpustný zvyšok, ktorý sa následne koncentruje v pôdnej vrstve, obsahuje pomerne veľké množstvo Fe. Preto má táto pôda charakteristickú červenohnedú farbu, tzv. terra rossa. Pokiaľ škrapy vystupujú na povrch na väčšej rozlohe a prevládajú nad pôdnou výplňou (spravidla v pomere 4 : 1), vzniká škrapové pole. Na území Drienčanského krasu, podobne ako v Muránskom a Slovenskom krase, v strednom a vo vrchnom triase existovalo veľmi teplé more Tethys s útesmi, za ktorými sa rozprestierali tiché a plytké lagúny s vápnitými riasami. Keďže tak útesy, ako aj lagúny produkovali značné množstvo vápnitých organizmov, vznikali z nich hrubé masy chemicky čistých vápencov, ktoré neskôr ľahko podľahli procesu skrasovatenia. Poloha územia Pod názvom Drienčanský kras chápeme najväčší z vápencových ostrovov, ktoré tvoria západné Obr. 1. Mapa lokality s okolitou krajinou
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==