CHUS 105/2025 23 Starostlivosť o prírodu a krajinu ho Spoločného rakúsko-maďarského projektu v roku 1898. Počet navrhovaných priepichov v tom období bol dvadsaťdva. V roku 1923 vypracovala Expozitúra pre úpravu rieky Morava v Bratislave„Návrh na úpravu rieky Moravy“. Na základe tohto návrhu bol vypracovaný v roku 1925 nový projekt, v ktorom bolo navrhnuté drastickejšie skrátenie trasy toku osemnástimi priepichmi. Pri medzištátnom prerokovaní tohto projektu v roku 1927 nedošlo k zhode o počte priepichov, a preto sa projekt v nasledujúcich rokoch vyvíjal až do svojej konečnej podoby „Generálneho projektu 1935“. Generálny projekt 1935 sa nezaoberal problematikou protipovodňovej ochrany územia. Medzištátna dohoda o vykonávaní protipovodňových opatrení predpokladala, že každý štát si bude zabezpečovať protipovodňovú ochranu individuálne na svojom štátnom území. V rámci Generálneho projektu boli stanovené na oboch brehoch tzv.„zákazové čiary“, medzi ktorými bolo budovanie hrádzí zakázané. Spoločná technická komisia v roku 1951 stanovila pozdĺžny profil veľkej vody a aj bezpečné prevýšenie hrádzí. Na zá- klade Generálnej úpravy rieky Morava sa od konca 30-tych rokov až do 60. rokov minulého storočia vykonala rozsiahla systematická úprava toku, ktorá zahŕňala skrátenie toku o viac ako 10 km sedemnástimi priepichmi a odrezanie 23 meandrov na rakúsko – slovenskom úseku rieky Morava. 5 3 Dôsledky vykonaných úprav a ďalších antropogénnych zásahov na riečne procesy 64 Počas regulačných prác bolo vytvorených 17 priepichov, čím sa dĺžka toku na hraničnom úseku Morava skrátila z 80 na 69 km a tým sa podstatne zvýšil sklon nivelety dna. Toto prirodzene viedlo k zvýšeniu unášacej sily a tým k prehĺbeniu dna so známymi sprievodnými javmi ako zaklesnutie prietokov malej vody a úrovne hladín podzemnej vody a k zníženiu konektivity medzi riekou a nivou. Realizácia generálnej úpravy okrem nesporných pozitívnych aspektov (zabezpečenie pro5 Holubová K. 1999: Hydrológia a úpravy rieky. In: Šeffer, J. & Stanová V. (eds.) 1999. Aluviálne lúky rieky Moravy – význam, obnova a manažment. DAPHNE – Centrum pre aplikovanú ekológiu, Bratislava. 6 MoRe 2013: WP 4 Report Monitoring, 203 str. tipovodňovej ochrany) priniesla aj vďaka určitej „predimenzovanosti“ rad negatívnych dôsledkov, ktoré ovplyvňujú súčasnú hydromorfológiu Moravy na celom slovensko-rakúskom úseku. Úprava koryta Moravy sa nepriaznivo prejavila najmä v nasledovných oblastiach: • uniformné napriamené koryto s opevnenými brehmi – dôsledkom sú zmeny morfologických parametrov koryta: nízka členitosť koryta, tak v priečnom (hĺbka, šírka), ako aj v pozdĺžnom smere (nevýrazné členenie na úseky brod/ zdrž, chýbajúce vrcholové, bočné, príp. stredové lavice), zánik niektorých biotopov; • zastavenie laterálneho morfologického vývoja – dôsledkom je kompenzácia tohto procesu formou erózie dna vo vertikálnom smere (miestami až 2 m); zvyšovaním rozdielu medzi erodovaným dnom hlavného toku a zanesenými meandrami dochádza pri nižších a stredných prietokoch k ich takmer úplnej izolácii; • zmeny dynamiky prúdenia – dôsledkom je zvýšené zanášanie inundácie a odrezaných meandrov (stojatá vody), spojené s postupujúcou abiotickou i biotickou degradáciou všetkých vodných útvarov, ktoré sú súčasťou inundácie; zanášanie inundácie pôsobí na zmenšovanie kapacity koryta veľkých vôd; • obmedzenie hydrologickej konektivity – dôsledkom je zmena vodného režimu v inundácii. V reliktoch a meandroch (odrezaných i sprietočnených) je stojatá voda, ktorá pri výskyte Qmin vyteká do hlavného toku (kritický deficit vody – vysychanie); • pokles riečneho dna a zanášanie inundácie vplyvom oddelenia procesov koryta a inundácie – dôsledkom zaklesnutia dna je aj stabilizácia brehov, ktorá fixuje horizontálnu polohu koryta. Morfologický vývoj koryta je teda prevažne orientovaný vo vertikálnom smere, pričom horizontálne zmeny sa prejavujú zväčša iba miestne vo forme viac či menej intenzívnej brehovej erózie (v oblastiach, kde brehy nie sú stabilizované). Nestabilita brehov sa zvyšuje s postupujúcou degradáciou dna. Brehy koryta Moravy tvoria vrstvy prachových
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==