22 CHUS 105/2025 Starostlivosť o prírodu a krajinu účinok týchto opatrení umožní, aby si rieka pôsobením vlastnej energie obnovila stav dynamickej rovnováhy s minimálnymi nárokmi na údržbu. Výsledkom by malo byť čiastočné uvoľnenie laterálneho vývoja, zvýšenie hydrologickej konektivity, zvýšenie variability riečnych habitátov, zvýšenie dynamiky prúdenia, obmedzenie zanášania odrezaných meandrov a obmedzenie vplyvu negatívnych dôsledkov generálnej úpravy rieky. Všeobecné zaradenie projektu23 Revitalizácia vodného toku Morava v úseku rkm 69,00 – 52,00 z Plánu obnovy a odolnosti SR je prvým projektom z plánovaných revitalizácií, ktoré sa majú uskutočniť pri realizácii cieľov Plánu obnovy a odolnosti SR (ďalej ako „POO SR“). Za uskutočnenie revitalizácie vodných tokov je zodpovedné Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP SR) ako vykonávateľ tejto časti POO SR. Uskutočnenie revitalizačných prác je nevyhnutným krokom pre naplnenie cieľov a míľnikov POO SR, Komponentu 5. Investície 1: Adaptácia regiónov na klimatickú zmenu s dôrazom na ochranu prírody a rozvoj biodiverzity. 3.1.2. Reforma 2: Reforma ochrany prírody a hospodárenia s vodou v krajine.4 Okrem rieky Morava POO SR uvádza revitalizácie na riekach Bodrog, Dunaj, Hron a Váh. MŽP SR malo ako vykonávateľ POO SR deklarovať na konci roka 2024 uskutočnené revitalizácie vodných tokov v dĺžke 52 km. Realizovaná revitalizácia prispeje k zvýšeniu vodozádržnej schopnosti územia a k obnove biodiverzity v zmysle požiadaviek Stratégie Európskej únie v oblasti biodiverzity do roku 2030 a Smernice 2000/60/ES Európskeho parlamentu a Rady z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (ďalej aj ako „Rámcová smernica o vode“). Ciele projektu revitalizácie rieky Morava sú v súlade s požiadavkami Rámcovej smernice o vode (dosiahnutie dobrého ekologického stavu), ako aj s potrebami zachovania priaz3 MŽP SR 2023: Návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii na investičný projekt https://www.slov-lex.sk/elegislativa/legislativne-procesy/SK/LP/2023/487 4 Úrad podpredsedu vlády pre plán obnovy a znalostnú ekonomiku. Plán obnovy SR. https://www.planobnovy.sk/site/ assets/files/1019/kompletny-plan-obnovy.pdf nivého stavu podľa Smernice Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín. Navrhované opatrenia vychádzajú zo štúdie Výskumného ústavu vodného hospodárstva „Upravený plán revitalizačných opatrení pre rieku Morava v úseku rkm 69,00 až 51,9: Štúdia pre VARIANT 2, Plán obnovy a odolnosti“ a spracovanej realizačnej projektovej dokumentácie k predmetnému úseku vodného toku Morava „Projektová dokumentácia na revitalizáciu toku rieky Morava rkm 69,00 – 52,00“. Na slovensko-rakúskom hraničnom úseku od ústia Dyje do Moravy v rkm 69 po zaústenie do Dunaja prekonáva Morava výškový rozdiel cca 12 m. Pred úpravou (reguláciou) mala Morava na tomto úseku pri dĺžke okolo 81 km priemerný sklon nivelety dna 0,15 m/km. Ten sa skrátením toku na 69 km zvýšil na takmer 0,17 m/km. V projektovom území má rieka sklon 0,18 m/km. História technických úprav rieky Morava Pôvodne silne meandrujúci tok dolnej Moravy (od ústia Dyje po ústie Moravy) bol od konca 19. storočia postupne upravovaný. Práce na hraničnom úseku rieky Morava boli realizované v troch stavebných fázach medzi rokmi 1911 a 1967. V podstate boli tieto práce realizované podľa tzv. Generálneho projektu 1935 (Generálne projekty úprav (regulácie) hraničného úseku Moravy Bundesstrombauamt, Zemský úřad v Bratislavě 1935). Projekty úpravy dolnej Moravy sa začali objavovať už začiatkom 19. storočia (1804, 1805) a boli prevažne spojené s úvahami o čiastočnom alebo úplnom splavnení dolnej Moravy a o predĺžení vodnej cesty. Projekty navrhujúce skrátenie toku sa začali vypracovávať na maďarskej strane (Generálny projekt 1892), tak isto aj na rakúskej strane (projekt Weber 1894), ako aj v rámci prvé-
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==