16 CHUS 105/2025 Starostlivosť o prírodu a krajinu Zo snímok z kamier sme do druhu určili 69 taxónov stavovcov (tab. 3): Aves: počet druhov 41 (najčastejší bažant obyčajný), Carnivora: 12 druhov (jazvec lesný, líška obyčajná), Rodentia osem druhov (nutria riečna, ryšavka sp.), Artiodactila: päť druhov (srnec lesný), Erinaceomorpha jeden druh (jež bledý), Lagomorpha jeden (zajac poľný), Soricomorpha jeden druh (piskor sp.). Reálnu početnosť najčastejšie sa vyskytujúcich druhov zo záberov z kamier v jednotlivých habitatoch nebolo možné preukázať z dôvodu nespoľahlivej identifikácie jedincov. Určitú, aj keď nie dostatočne presnú kvantifikáciu (početnosť) druhov v jednotlivých typoch sledovaných habitatov sme vyjadrili relatívnym počtom kamier (v %), ktoré daný taxón za uvedené obdobie zaznamenali (tab. 2). V tabuľke prezentované taxóny predstavujú charakteristické, najčastejšie kamerou zachytené druhy cicavcov pre daný biotop (obr. 2). Výsledky nášho experimentu potvrdzujú, že použitie fotopascí na získanie informácií o diverzite alebo detekcií plachých alebo ohrozených druhov je významnou pomocou pri faunistických aj ekologických prieskumoch. V porovnaní s tradičným odchytom sme touto neinvazívnou a „pohodlnou“ metódou získali relatívne dostatočné množstvo údajov. Čo sa týka nami použitej metodiky, pozitívnym zistením nášho testu bolo poznanie, že získanie, spracovanie a vyhodnotenie preukazných ekologických údajov ako je: abundancia, hustota, obsadenosť, denná aktivita, vyžaduje komplexnejšie metodické postupy pri zbere informácií a ich následné preukazné štatistické zhodnotenie. Lepšia zrozumiteľnosť a použiteľnosť výsledkov odborných štúdií o faune za použitia fotopascí si vyžaduje štandardizovať vykazovanie metodologických informácií. Jednotná prezentácia v štúdiách založených na údajoch z fotopascí je dôležitá z viacerých dôvodov, ktoré prispievajú k zlepšeniu kvality, porovnateľnosti a opakovateľnosti realizovaného výskumu. Prezentované informácie by mali zahŕňať atribúty fotopascí, spôsob ich nasadenia, nastavenia kamery a dizajn štúdie (Meek et al. 2014). Následne niektoré z nich uvádzame: 1. Dizajn štúdie: • Ciele štúdie: Je nevyhnutné ich jasne interpretovať na účely hodnotenia kvality štúdie. • Cieľový druh alebo skupinu druhov je dôležité identifikovať. Technické parametre fotopasce a spôsob jej nasadenia v teréne významne ovplyvňujú schopnosť detekovať cieľové druhy, čo bol aj náš prípad. Naše prístroje mali problém s detekciou rýchleho pohybu niektorých druhov. • Opis lokality a prostredia: – Atribúty záujmového územia: typ ekosystému, vegetačné spoločenstvá, klimatické podmienky, nadmorská výška atď., sú dôležité ako environmentálne premenné pri štatistickom spracovaní výsledkov práce. – Umiestnenie fotopascí: Metóda rozmiestnenia kamier v rámci záujmového územia je zásadná pre pochopenie spôsobu ich využitia a pre posúdenie, či je vzorkovanie reprezentatívne a štandardizované. – Teplota a počasie: sledovanie rozsahu teplôt okolia, úhrnu zrážok a relatívnej vlhkosti je kľúčové pre posúdenie pravdepodobnosti miery detekcie vo vzťahu k environmentálnym faktorom, pretože výkon pasívnych infračervených (PIR) senzorov ovplyvňuje extrémne teplo a chlad. Odporúča sa zvážiť nasadenie mikro-teplotných senzorov, ak je pravdepodobné, že teplota ovplyvní detekciu. • Rozmiestnenie fotopascí: – Hustota a priestorové usporiadanie kamier: je dobre prezentovať, či boli kamery umiestnené jednotlivo alebo v sérií, vzdialenosť medzi jednotlivými fotopascami, celková plocha prieskumu a definícia intervalu vzorkovania. Vzdialenosť medzi kamerami je dôležitá pre posúdenie správneho rozsahu vzorkovania pre cieľové druhy. Pre odhady hustoty populácie a obsadenosti je dôležité poznať domovské okrsky (home range) cieľových druhov. 2. Použitie fotopascí: • Typ a model kamery vrátane roku výroby (pre časté aktualizovanie modelov) je dôle-
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==