14 CHUS 105/2025 Starostlivosť o prírodu a krajinu monitorovaní biodiverzity, a to neinvazívnym spôsobom, s minimálnym rušením a 24-hodinovou nepretržitou činnosťou. Dátový produkt z fotopascí – vizuálne záznamy – systematicky zachytávajú rôzne typy informácií vrátane druhu, správania, predácie, dennej aktivity, vzájomných vzťahov medzi trofickými úrovňami a ďalších aspektov. Umožňujú identifikáciu jedincov, čo je užitočné pre analýzu odhadu populácie pomocou rôznych štatistických metód. Pohybový senzor fotopasce môže byť aktivovaný rôznymi pohyblivými predmetmi v okolí (napr. vegetáciou, ale aj počasím, slnečným žiarením a pod.), čo vedie k zhotovovaniu veľkého počtu záberov a následnému generovaniu množstva dát bez zobrazenia cieľových druhov živočíchov. Záznamy je potrebné analyzovať a vyhodnocovať, čo je mimoriadne prácne a časovo náročné. Spracovanie dát z fotopascí často trvá dlhšie ako samotná montáž, inštalácia a monitoring kamerami v teréne. Na pomoc pri spracovaní nahromadených dát v súčasnosti prichádzajú efektívne technológie v podobe aplikácií na identifikáciu, determináciu a archiváciu dát a strojové učenie zamerané najmä na rýchlu selekciu pozitívnych a negatívnych spustení. V rokoch 2022 – 2023 sme v rámci projektu Monitoring druhov a biotopov európskeho významu v zmysle smernice o biotopoch a smernice o vtákoch (skrátený názov: Monitoring 2) na vybraných trvalých monitorovacích lokalitách správ CHKO Ponitrie a CHKO Dunajské luhy využili fotopasce. Cieľom bolo získať skúsenosti s použitím fotopascí na faunistický a ekologický prieskum, otestovať možnosti a limity tejto techniky, ako aj overiť metodiky ich nasadenia na skúmanie fauny stredných a malých mäsožravcov (mesocarnivora) v rozdielnych habitatoch, v podmienkach agrocenóz južného Slovenska. Predkladané výsledky sú „vedľajším produktom“ tohto projektu, nakoľko, okrem cieľovej skupiny, sme zachytili široké druhové spektrum fauny. Fotopasce boli exponované na 139 snímacích bodoch (miesta s inštalovanými kamerami) na 25 lokalitách južného Slovenska (obr. 1A). Snímacie body predstavovali ostrovy prirodzenej vegetácie v úzkom kontakte s okolitou agrocenózou. Podľa biotopu a charakteru bezprostredného okolia sme ich rozdelili do piatich skupín (tab. 1). V rámci experimentu sme využili rôzne vzory distribúcie a rozmiestnenia fotopascí na lokalite s ohľadom na počet použitých kamier: (i) bodové, umiestnené 1 – 2 kamery v jednom bode (obr. B), (ii) 10 Obr. 1: Možnosti distribúcie fotopascí (B, C, D). Umiestnenie fotopascí na lokalitách Podunajskej roviny (1), Nitrianskej (2), Hronskej (3), Žitavskej (4) a Ipeľskej pahorkatiny (5) v rokoch 2022 – 2023
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==