CHUS 105/2025 11 Starostlivosť o prírodu a krajinu Ďalší spôsob sledovania priestorovej aktivity je využitie výhod telemetrie. Táto metóda je optimálna pre monitorovanie populácií malých cicavcov. Na účely projektu zameraného na analýzu časopriestorovej aktivity hraboša severského panónskeho, vypracovaného odbornými pracovníkmi Katedry ekológie a environmentalistiky (Fakulta prírodných vied a informatiky UKF v Nitre), bol použitý automatizovaný rádiotelemetrický systém. Pre tento projekt ho navrhol a vyrobil Ing. Richard Wohlfart (Department of Applied Mechanics, Faculty of Mechanical Engineering, Budapest University of Technology and Economics). Prvé rádiotelemetrické merania boli realizované na lokalite v k. ú. obce Chotín. Miesto experimentu – zvyšok meanrda bývalého toku Žitavy s biotopom trsťového porastu a vysokosteblových ostricových porastov eulitorálu a litorálu. K dispozícii bolo desať telemetrických obojkov s vysielačkou (obr. 1), takže bolo potrebné odchytiť desať pokusných hrabošov (obr. 2). Po ich odlovení im boli nasadené obojky so zabudovanou VHS vysielačkou (400 €/kus) pracujúcou na frekvencii 868 MHz, s hmotnosťou 1,5 g, s vysokou stabilitou frekvencie a času. Vysielačka je schopná vysielať v teplotnom rozmedzí od -20 °C do 80 °C. Signál je vysielaný po dobu jednej minúty v pravidelných intervaloch, napr. každých päť minút. Po nasadení obojku bol jedinec vypustený na pôvodnom mieste odchytu a po dobu 10 dní bol jeho pohyb sledovaný pomocou automatizovaného telemetrického systému. Tento systém zahŕňa dve (tri) rádiotelemetrické veže, z ktorých každá využíva cirkulárne polarizované summa - delta antény rádiového prijímača (obr. 3) s cieľom eliminovať potenciálne chyby a dosiahnuť vysokú presnosť na úrovni menšej ako jeden stupeň. Sú naprogramované tak, aby sa otáčali o 360° a „skenovali“ okolitý priestor v pravidelných intervaloch počas jednej minúty (časovo zosynchronizované s vysielaním signálu z vysielačov v obojku). Počas jedného otočenia veže je plynule zaznamenávaná intenzita signálu v každom uhle. Po každom cykle sa pre obe veže vyselektuje najsilnejší signál, čím sa získa informácia o smere vysielača. Prienikom týchto smerov a na základe toho, že poznáme presnú lokalizáciu oboch inštalovaných veží, je možné vypočítať aktuálnu pozíciu vysielača (t. j. sledovaného jedinca). Všetky údaje o smere a intenzite signálu sú posielané do centrálneho počítača v riadiacom centre (obr. 5), kde sa následne vypočíta, graficky zobrazí a uloží bod výskytu označeného jedinca v danom čase a priestore (obr. 4). Po uplynutí desiatich dní je potrebné sledované jedince znovu odchytiť a vysielačky im odňať. Výsledky boli nasledovné: V prvom experimente bola do záverečných analýz zahrnutá aktivita šiestich jedincov hrabošov severských panónskych, pre ktoré bolo celkovo zaznamenaných 4 359 výskytových bodov. Odchýlka od priemeru pri určovaní smeru skutočnej polohy bola ±1,3°. Priemerná veľkosť domovského okrsku hraboša panónskeho bola 2 388,13 m2 (± 1312,96 SD štandardná odchýlka). Priemerná veľkosť 24-hodinového domovského okrsku bola 1 230,67 m2 (± 748,98 SD), pričom veľkosť nočného domovského okrsku bola takmer o 109 % Obr. 3: Rádiotelemetrická veža s anténou rádiového prijímača, foto: J. Košša
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==