Chránené územia SLOVENSKA 105 2 0 2 5 Časopis Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky
Inštrukcie pre autorov • Chránené územia Slovenska – časopis Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky • Vydáva: Štátna ochana prírody SR v Banskej Bystrici • Zodpovedný redaktor: RNDr. Katarína Králiková • Redakčná rada: RNDr. Jana Durkošová Ing. Martina Gubková Ing. Ivana Havranová, PhD. Ing. Viktória Ihringová RNDr. Katarína Králiková RNDr. Alexander Lačný, PhD. Ing. Andrea Lešová, PhD. Ing. Henrich Mičko Mgr. Ingrid Károlyová, PhD. • Neprešlo jazykovou korektúrou • Adresa redakcie: Štátna ochrana prírody SR Tajovského 28B, 974 01 Banská Bystrica • E - mail: chus@sopsr.sk • ISSN 2453-6423 Príspevky posielajte na adresu: chus@sopsr.sk Uzávierka príspevkov do časopisu Chránené územia Slovenska č. 106 je 31. máj 2026 • K článku priložte kvalitné fotografie s dobrým rozlíšením (min.1,5 MB). • Fotografie pošlite aj ako samostatné súbory (jpg, tif), nie len ako súčasť článku v MS Word. • K fotografiám, resp. obrazovým prílohám uveďte komentár/popis a meno autora. • Tabuľky tvorte výlučne pomocou tabulátorov (prípadne aj s funkciou tabuľka) v textovom editore MS Word alebo v programe Excel. Polia bez hodnoty nenechávajte prázdne, vyplňte ich pomlčkou. • Vedecké mená taxónov píšte kurzívou. • Mená autorov píšte kapitálkami. • Literatúru v texte uveďte napr.: podľa Adamca (Adamec 2003), alebo podľa Kaňucha a Krištína (Kaňuch & Krištín 2003), …“boli zistené aj v kostole v Turanoch (Obuch & Kadlečík 1997, Vavrová 1998)…“. • V zozname literatúry uveďte všetkých autorov [Kaňuch P. & Krištín A. 2003: Netopiere (Chiroptera) južnej časti Krupinskej planiny. Ochrana prírody, 22: 97 – 100.; resp. Eliáš P., Dítě D. & Sádovský M. 2003: Rastie Acorellus pannonicus (Jacq.) Palla na Slovensku? Ochrana prírody, 22: 23 – 25.] • Nadpisy nepíšte veľkými písmenami, nepodčiarkujte ich, nepoužívajte v nadpisoch medzery medzi písmenami. • Na konci príspevku uveďte meno a priezvisko autora, titul a pracovisko. Príspevky do časopisu zasielajte na adresu: chus@sopsr.sk. Redakčná rada rozhoduje o zaradení príspevkov do príslušného čísla, ako aj do rubrík časopisu. Redakčná rada si vyhradzuje právo na gramatickú, štylistickú a formálnu úpravu dodaných príspevkov bez konzultácie s autorom, ak úprava nemení význam a ani obsah článku. Redakčná rada má právo odmietnuť príspevky, ktoré obsahovo nezapadajú do koncepcie časopisu, ako aj príspevky, ktoré sú invektívne.
CHUS 105/2025 1 Obsah Obsah Prehľad vývoja stavu právnej ochrany chránených území národnej sústavy v roku 2025 (B. Faško). ..................................................................................2 Výsledky zimného sčítania vodných a pri vode žijúcich vtákov na Dolnom Zemplíne v januári 2025 (M. Danilák). .............................................................................3 Hraboš severský panónsky: Quo vadis? (M. Ambros, K. Šatalová).........................................................9 Fauna (Aves, Mammalia) prírodných habitatov v agrocenóze južného Slovenska objektívom fotopasce (K. Šatalová, M. Ambros)...................................................... 13 Odľahčovanie hniezd bocianov (M. Hrešová)........................................................................... 20 Revitalizácia rieky Morava v úseku rkm 69,00 – 52,01 (D. Valachovič)....................................................................... 21 Budikovianske škrapy (I. Šaňová)............................................................................... 36 Mládež v horách – Naše stopy v horách (A. Gondová).......................................................................... 39 Návštevnosť Národného parku Veľká Fatra (I. Vasiľová). ............................................................................ 43 Počet mincí Národnej banky Slovenska k téme ochrany prírody dosiahol okrúhle číslo 30 (J. Durkošová)........................................................................ 46 Živočíšne ozdoby mŕtvych ramien Latorice (R. Gabzdil)............................................................................. 47 Jedna príroda, jedno ľudstvo, jedna budúcnosť: Výzva z Abú Zabí k činu (J. Kadlečík)......................................................................... 50 Narušené prepojenia v prírode ohrozujú život na Zemi (J. Kadlečík). ........................................................................... 54 Práva prírody, práva ľudí (J. Kadlečík). ........................................................................... 57 Rastúce riziká ohrozujú prežitie voľne žijúcich živočíchov a rastlín (J. Kadlečík). ........................................................................... 59 Medzinárodný kurz o revitalizácii riek a mokradí pre karpatské krajiny opäť v povodí Labe (M. Vávra, J. Kadlečík). ......................................................... 64 Aktuálne informácie o implementácii Rámcového dohovoru o ochrane a trvalo udržateľnom rozvoji Karpát a Dohovoru o krajine Rady Európy (M. Mrázová, Z. Šimoňáková). ............................................. 69 Rozlúčili sme sa s prof. Ing. Jozefom Sládekom, CSc. (J. Burkovský). ........................................................................ 75 Prišli sme o troch seniorov ochrany prírody Slovenska (J. Burkovský). ........................................................................ 76 Jubilejné XXX. stretnutie seniorov ochrany prírody na Vršatci (J. Kadlečík). ........................................................................... 77 Konferencia„Monitoring živočíchov v ochrane prírody“ (P. Urban)................................................................................ 79 Ochrana mokradí bez hraníc (N. Kubicová, J. Durkošová).................................................. 81 • Predná strana obálky: Potápač veľký (Mergus merganser), foto: Štefan Vozárik
2 CHUS 105/2025 Čo nové v ochrane prírody a krajiny Prehľad vývoja stavu právnej ochrany chránených území národnej sústavy v roku 2025 Prehľad vyhlásených chránených území v roku 2025 Č. Kategória Názov CHÚ (kód územia Natura 2000) Výmera (ha) Číslo predpisu Predpis vydal orgán Účinnosť od 1. PP Zbojnícka jaskyňa (verejnosti voľne prístupná jaskyňa) - Vyhláška č. 66/2025 V. v. z 23. 7. 2025 OÚ Bratislava 1. 9. 2025 2. PP Prielezná jaskyňa (verejnosti voľne prístupná jaskyňa) - Vyhláška č. 66/2025 V. v. z 23. 7. 2025 OÚ Bratislava 1. 9. 2025 3. Obecné CHÚ Kráľová studňa 2,9780 Všeobecne záväzné nariadenie č. 4/2024 Obec Lenártov 27. 12. 2024 4. PP Lietavská jaskyňa (verejnosti voľne prístupná jaskyňa) - Vyhláška č. 101/2025 V. v. z 9. 10. 2025 OÚ Žilina 1. 11. 2025 5. PP Kozia jaskyňa (verejnosti voľne prístupná jaskyňa) - Vyhláška č. 102/2025 V. v. z 9. 10. 2025 OÚ Žilina 1. 11. 2025 6. PP Závrt pod cestou (verejnosti voľne prístupná jaskyňa) - Vyhláška č. 103/2025 V. v. z 13. 10. 2025 OÚ Žilina 1. 11. 2025 7. PP Zrútená jaskyňa (verejnosti voľne prístupná jaskyňa) - Vyhláška č. 104/2025 V. v. z 13. 10. 2025 OÚ Žilina 1. 11. 2025 8. PP Jaskyňa pod Černokňažníkom (verejnosti voľne prístupná jaskyňa) - Vyhláška č. 120/2025 V. v. z 11. 11. 2025 OÚ Trenčín 1. 1. 2026 Prehľad aktualizovaných chránených území v roku 2025 Č. Kategória Názov CHÚ (kód územia Natura 2000) Výmera (ha) Číslo predpisu Predpis vydal orgán Účinnosť od 1. CHA (doteraz NPP) Oravské hradné bralo 2,94 ha (OP 0,82 ha) Nariadenie vlády č. 367/2025 Z. z. z 3. 12. 2025 Vláda SR 1. 1. 2026 Ing. Branislav Faško ŠOP SR, riaditeľstvo
CHUS 105/2025 3 Starostlivosť o prírodu a krajinu Výsledky zimného sčítania vodných a pri vode žijúcich vtákov na Dolnom Zemplíne v januári 2025 Sčítanie zimujúceho vodného vtáctva predstavuje súčasť medzinárodného monitoringu, ktorého hlavným cieľom je získať čo najpresnejší odhad početnosti jednotlivých druhov vodných vtákov, sledovať dlhodobé trendy ich populácií a identifikovať kľúčové lokality ich zimných koncentrácií (Gillisen et al. 2002). Tieto údaje tvoria zásadný podklad pre efektívne plánovanie a realizáciu opatrení na ich ochranu. Na Slovensku má tento monitoring dlhoročnú tradíciu a jeho koordináciu zabezpečuje Slovenská ornitologická spoločnosť/BirdLife Slovensko. Systematický zber údajov sa na vybraných územiach začal realizovať už v 90. rokoch 20. storočia, pričom celoplošné pokrytie územia Slovenska sa podarilo dosiahnuť začiatkom 21. storočia (Slabe- yová et al. 2008). Zimné sčítanie vodných vtákov sa realizuje od októbra do apríla, uprostred jednotlivých mesiacov. Medzinárodný januárový termín v roku 2025 pripadol na víkend 18. a 19. januára, ale sčítavať bolo možné od 11. do 26. januára 2025. Metodika sčítania vodného vtáctva spočíva v systematickej kontrole stojatých aj tečúcich vodných plôch s cieľom zaznamenať všetky prítomné jedince. Menšie stojaté vody boli monitorované z jedného bodu, z ktorého bolo možné vizuálne obsiahnuť celú vodnú hladinu. Pri rozsiahlejších vodných nádržiach sa sčítanie realizovalo z viacerých pozorovacích bodov tak, aby bola zabezpečená úplná pokryvnosť lokality. Úseky vodných tokov a ostatné lokality s tečúcou vodou boli prechádzané pozdĺž brehov po celej ich dĺžke, pričom sčítanie prebiehalo priebežne počas Rieka Uh, foto: M. Danilák
4 CHUS 105/2025 Starostlivosť o prírodu a krajinu Obr. 1: Zobrazenie jednotlivých lokalít (úsekov) zimného sčítania Legenda: 1 – VN Sečovce, 2 – VN Zemplínska Teplica, 3 – VN Veľké Ozorovce, 4 – VN Nižný Žipov, 5 – VN Stanča, 6 – VN Byšta, 7 – rybník Hrčeľ, 8 – Malá Bara, 9 – Podkova, Viničky, 10 – rieka Bodrog a Somotorský kanál, 11 – rieka Tisa, 12 – Okrúhle jazero, Boťany, 13 – Petence, Svätá Mária, 14 – rieka Ondava, 15 – rieka Laborec, 16 – potok Udoč, 17 – rybník Budkovce, 18 – VN Pozdišovce, 19 – VN Oreské, 20 – VN Vinianske jazero, 21 – Šíravský kanál, 22 – VN Zemplínska Šírava, Jovsiansky a Kusínsky rybník, 23 – kanál Čierna voda, 24 – Senianske rybníky, 25 – rieka Uh, 26 – PR Ortov, 27 – kanál Veľké Revištia – Bežovce, 28 – VN Orechová, 29 – rieka Okna, 30 – VN Vyšná Rybnica, 31 – jazero Morské oko, 32 – rybník Choňkovce, 33 – rybník Koromľa, 34 – rybník Husák, 35 – rybník Petrovce, 36 – Ižkyho rybníky, Senné, 37 – rybník, Nižná Rybnica, 38 – rybník Parchovany, 39 – Malodňa, 40 – Veľká Krčava
CHUS 105/2025 5 Starostlivosť o prírodu a krajinu pohybu pozorovateľa. V oboch typoch prostredí sa kládol dôraz na minimalizáciu dvojitého započítania tých istých jedincov. Na stojatých vodách bola lokalita rozdelená na prehľadné úseky pomocou výrazných orientačných bodov (napr. zálivy, ostrovy), zatiaľ čo na tečúcich vodách neboli zaznamenávané vtáky letiace v smere pohybu pozorovateľa, aby sa predišlo duplicitám (Baláž et al. 2024; Slabeyová et al. 2011). V rámci sčítania vodných a pri vode žijúcich vtákov sme sčítali 56 lokalít (úsekov) (obr. 1), čo predstavovalo viac ako 174 km vodných tokov a kanálov a 32 stojatých vôd. Zoznam sčítaných lokalít sa nachádza vo vysvetlivkách k obr. 1. Väčšie vodné toky boli rozdelené na viacero menších úsekov, aby bol monitoring efektívnejší. Napr. rieka Laborec bola rozdelená na sedem kratších úsekov. Vodné toky boli rozdelené na 24 úsekov, z ktorých sa systematicky dlhodobo sčítava 21 úsekov. Tri úseky boli tento rok sčítané na základe subjektívneho výberu mapovateľa. Tieto nemôžu byť použité pri vyhodnocovaní dlhodobého monitoringu, nakoľko nespĺňajú štandardizované podmienky. Zo stojatých vôd sa pravidelnejšie sčítava 20 lokalít. V tomto roku pribudlo 12 nových lokalít, na ktorých sa vykonal monitoring a predpokladáme, že v nasledujúcich rokoch budú pravidelne sčítavané. Zimné sčítanie bolo v minulosti (minimálne raz) vykonané až na 73% monitorovaných lokalít v roku 2025. Význam zimného sčítania vtákov spočíva práve v pravidelnosti monitorovania vtákov na jednotlivých lokalitách, aby zistené výsledky slúžili pre vyhodnocovanie rôznych trendov početnosti. Počas sčítania sme zaznamenali 32 druhov zimujúcich vodných vtákov. Z toho jeden nepôvodný druh kačičku obojkovú (Aix sponsa), kde ide pravdepodobne o únik zo zajatia. Zistená bola na VN Oreské. Na obrázku č. 2 sme pre porovnanie zobrazili najdôležitejšie vodné toky, resp. rieky. K skupine ostatných vodných tokov sme začlenili rieku Oknu, kanál Čierna voda a kanál Veľké Revištia – Bežovce. V tabuľke č. 1 prezentujeme sumár výskytu jednotlivých druhov na lokalitách, ktoré sme rozdelili na úseky: Laborec + prítoky (sumár za rieku Laborec a výpustný kanál Zemplínskej Šíravy), Uh, Tisa, Bodrog, Ondava, Okna, Čierna voda, ostatné toky (kanál Veľké Revištia – Bežovce, Udoč, Somotorský kanál), VN Zemplínska Šírava, Senianske rybníky, ostatné stojaté vody. Medzi najpočetnejšie druhy patrili kačica divá (Anas platyrhynchos), kormorán veľký (Phalacrocorax carbo) a severské husi (Anser sp.), medzi ktoré sme zaradili hus bieločelú (Anser albifrons), hus tundrovú (Anser serrirostris) a hus divú (Anser anser). Pri porovnaní spomenutých druhov na tečúcich vodách (obr. 2) sme najvyšší počet kačíc divých zaznamenali na rieke Laborec a jej prítokoch (2 292 ex.) a najnižší počet na rieke Tisa (80 ex.). Tieto výsledky ovplyvňuje aj dĺžka sčítaných úsekov. Pri husiach sme zaznamenali najvyššie počty (310 ex.) na ostatných vodných tokoch, konkrétne na Somotorskom kanáli, kde bol pozorovaný leHlaholka severská, foto: Š. Vozárik
6 CHUS 105/2025 Starostlivosť o prírodu a krajinu tiaci kŕdeľ. Na ostatných tokoch, okrem Laborca, neboli zaznamenané zimujúce husi. Pri kormoránoch veľkých sme najvyššie počty zaznamenali na rieke Laborec, čo bolo spôsobené pravdepodobným nocoviskom kormoránov pri sútoku s riekou Uh, kde kormorány pravidelnejšie zimujú. Na stojatých vodách (obr. 3) sme najvyššiu početnosť kačice divej zaznamenali na Senianskych rybníkoch (4 863 ex.) a VN Zemplínska Šírava (3 736 ex.). Najvyššie počty husí boli zistené na Senianskych rybníkoch (5 800 ex.), ktoré na lokalite nocovali. Kormorány veľké boli v najvyšších počtoch zistené na Zemplínskej Šírave (1 054 ex.). Najvyšší počet vtákov na tečúcich vodách bol zistený na Somotorskom kanáli (1 167 ex), kde boli zaznamenané žeriavy popolavé (Grus grus) (850 ex.) a prelet husí (310 ex.). Zo stojatých vôd bolo najviac vtákov zistených na Senianskych rybníkoch (11 005 ex.), z toho 53% tvorili severské husi a 44 % kačice divé. Najväčšie zimoviská vodných a pri vode žijúci vtákov predstavujú Senianske rybníky (11 005 ex., 15 druhov) a VN Zemplínska Šírava (7 530 ex., 21 druhov), kde zimuje 71% všetkých zistených vtákov v rámci sčítania. Medzi najzaujímavejšie druhy zaznamenané na stojatých vodách v rámci zimného sčítania patria: chochlačka morská (Aythya marila), kačica ostrochvostá (Anas acuta), turpan tmavý (Melanitta fusca), turpan čierny (Melanitta nigra) a potáplica stredná (Gavia arctica). Na vodných tokoch medzi najzaujímavejšie druhy patria kormorán malý (Microcarbon pygmaeus) a dve zimujúce močiarnice mekotavé (Gallinago gallinago). Zimné sčítanie na Dolnom Zemplíne realizovali: Miloš Balla, Gabriel Berezňák, Peter Čisárik, Martin Danilák, Stanislav Danko, Richard Frendák, Lívia Geľatičová, Sebastián Hanko, Ľubomír Hrinko, Peter Chrašč, Gabriela Lauková, Tomáš Ličák, Jakub Lukačko, Juraj Lukačko, Martina Lukáňová, Emil Palkóci, Peter Pjenčák, Attila Rázc, Matej Repel, Ján Riník, Martin Riník, Patrik Siman, Daniel Stankovič, Ján Vataha, Denisa Vojtášková, Štefan Vozárik. Použitá literatúra Baláž M., Ridzoň J., Topercer J., Svetlík J. & Karaska D. 2024: Výsledky sčítania nehniezdiacich vodných vtákov na Slovensku v sezóne 2022/2023. Obr. 2: Počet zaznamenaných jedincov na vodných tokoch Obr. 3: Počet zaznamenaných jedincov na stojatých vodných plochách 0 500 1000 1500 2000 2500 Laborec + prítoky Uh Tisa Ondava Bodrog Ostatné vodné toky POČET VODNÝ TOK Anas platyrhynchos Anser sp. Phalacrocorax carbo 0 1000 2000 3000 4000 5000 6000 7000 Senianske rybníky Zemplínska Šírava Ostatné stojaté vody POČET VODNÁ PLOCHA Anas platyrhynchos Anser sp. Phalacrocorax carbo Obr. 2: Počet zaznamenaných jedincov na vodných tokoch
CHUS 105/2025 7 Starostlivosť o prírodu a krajinu Obr. 2: Počet zaznamenaných jedincov na vodných tokoch Obr. 3: Počet zaznamenaných jedincov na stojatých vodných plochách VODNÝ TOK Anas platyrhynchos Anser sp. Phalacrocorax carbo 0 1000 2000 3000 4000 5000 6000 7000 Senianske rybníky Zemplínska Šírava Ostatné stojaté vody POČET VODNÁ PLOCHA Anas platyrhynchos Anser sp. Phalacrocorax carbo Obr. 3: Počet zaznamenaných jedincov na stojatých vodných plochách Tab. 1: Zoznam jednotlivých druhov na lokalitách Laborec + prítoky Uh Tisa Bodrog Ondava Okna Čierna voda Ostatné toky Zemplínska Šírava Senianske rybníky Ostatné vodné plochy Σ Dátum sčítania 13.1. 2025 22.1. 2025 19.1. 2025 18.1. 2025 22.1. 2025 22.1. 2025 21.1. 2025 13.1. 2025 13.1. 2025 Druh Anas platyrhynchos 2529 232 80 565 405 30 1 3736 4863 467 12908 Phalacrocorax carbo 824 44 10 3 6 33 1054 7 1981 Bucephala clangula 20 134 28 1 183 Mergus merganser 22 441 31 494 Aythya fuligula 5 179 9 193 Ardea cinerea 14 24 2 2 21 22 17 8 110 Ardea alba 17 9 9 12 173 24 2 246 Alcedo atthis 1 1 1 1 5 9 Mergus albellus 66 29 95 Haliaetus albicilla 8 7 2 17 Aythya ferina 3 3
8 CHUS 105/2025 Starostlivosť o prírodu a krajinu Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky. Ochrana prírody 43. 27 – 48. Gilissen N., Haanstra L., Delany S., Boere G. & Hagemeijer W. 2002: Numbers and distribution of wintering waterbirds in the Western Palearctic and Southwest Asia in 1997, 1998 and 1999. Wetlands International, H. Charlesworth & Co Ltd., Huddersfield, United Kingdom. Slabeyová K., Ridzoň J., Darolová A., Karaska D. & Topercer J. 2008: Správa zo zimného sčítania vodného vtáctva na Slovensku 2004/05. Slovenská ornitologická spoločnosť/BirdLife Slovensko, Bratislava. Slabeyová K., Ridzoň J. & Karaska D. 2011: Metodická príručka pre sčítanie vodného vtáctva. Slovenská ornitologická spoločnosť/ BirdLife Slovensko, Bratislava. Autori: Ing. Martin Danilák, S CHKO Vihorlat, RNDr. Martina Lukáňová, S CHKO Latorica Laborec + prítoky Uh Tisa Bodrog Ondava Okna Čierna voda Ostatné toky Zemplínska Šírava Senianske rybníky Ostatné vodné plochy Σ Dátum sčítania 13.1. 2025 22.1. 2025 19.1. 2025 18.1. 2025 22.1. 2025 22.1. 2025 21.1. 2025 13.1. 2025 13.1. 2025 Aythya marila 4 4 Anser albifrons 146 310 500 5800 6756 Anser anser 41 41 Anas crecca 9 9 Anas acuta 2 1 3 Aix sponsa 1 1 Larus sp. / veľká čajka 1 75 11 87 Cinclus cinclus 2 2 Phalacrocorax pygmeus 1 1 Cygnus olor 1 6 23 30 Podiceps cristatus 832 1 833 Fulica atra 226 1 4 231 Chroicocephalus ridibundus 3 3 Larus canus 50 50 Grus grus 246 5 850 190 1291 Melanitta nigra 3 3 Melanitta fusca 3 3 Gavia arctica 11 11 Spatula clypeata 1 1 spolu (Σ) 3879 314 93 568 423 2 97 1167 7530 11005 521 25599 počet druhov 16 5 4 2 5 1 5 4 21 14 10
CHUS 105/2025 9 Starostlivosť o prírodu a krajinu Hraboš severský panónsky: Quo vadis? Ekologický výskum je oblasť, v ktorej sa moderné technológie stali mimoriadne populárne a pri získavaní dôležitých údajov až nenahraditeľné. Nové generácie fotopascí, neuronové siete, digitálne akustické detektory, automatizované rádiotelemetrické systémy pomáhajú získavať doteraz neznáme poznatky o živote tých skupín našej fauny, ktorú označujeme ako „nepolapiteľné“ alebo ťažko identifikovateľné, ako sú napr. netopiere, lasicovité šelmy alebo drobné hlodavce. Ekologické modelovanie, najmä v kontexte využívania týchto technológií, sa spolieha na presné princípy interpretácie. Z tohto dôvodu sme pri výskume mobility (priestorovej aktivity) jedného z chránených druhov hlodavcov využili výhody moderných technológií a snažili sa odpovedať na otázku „Quo vadis ?“ Hraboš severský panónsky, Alexandromys oeconomus mehelyi Éhik, 1928 je chráneným živočíchom v zmysle zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny a je zaradený v prílohe 5A podľa vyhlášky MŽP SR č. 170/2021 Z. z. Je vedený v prílohe II a IV Smernice Rady 92/43/EHS o biotopoch a v prílohe II Bernského dohovoru. V sústave Natura 2000 na Slovensku existuje 14 území európskeho významu, v ktorých je hraboš severský panónsky predmetom ochrany. V súčasnosti obýva väčšina populácie daného poddruhu južnú časť Podunajskej roviny (Krištofík & Stollmann 2012, Ambros et al. 2016). Mokrade s vlhkomilnou vegetáciou sú stanovištia, ktoré hraboš severský panónsky vo svojom areáli na Slovensku toleruje. Jeho úzka viazanosť na vymedzený typ biotopu je slabou stránkou úspešnosti jeho prežitia v našich podmienkach. Dynamická činnosť Dunaja a tokov riek tečúcich z Karpát rovinou Podunajskej nížiny, zohrala kľúčovú úlohu pri formovaní väčšiny týchto stanovíšť. Donedávna prebiehali procesy sukcesie mokradí – ich zánik i vznik – paralelne a vtedajšia agrárna krajina poskytovala dostatočnú konektivitu pre tento typ hlodavcov. V súčasnosti väčšina tokov uvedených riek a priľahlých prítokov prešla úpravami. Dnes na Slovensku hraboša severského panónskeho ohrozujú najmä: degradácia, fragmentácia a transformácia biotopov, a to procesmi prirodzenej sukcesie alebo ľudskými aktivitami. Dôsledkom týchto procesov sú izolácia, prienik potravných konkurentov a zvýšený predačný tlak (Ambros 2010, Hulejová Sládkovičová 2015, Kamenišťák 2020). Od roku 2000 prebieha intenzívne sledovanie rozšírenia hraboša severského panónskeho v slovenskej časti jeho areálu (Gubáyi et al. 2009, Ambros et al. 2016). Okrem iných častí Žitného ostrova bol v roku 2003 výskyt druhu zistený v oblasti bývalého dolného toku rieky Žitavy. V minulosti (pred realizáciou vodohospodárskych úprav) v tomto území vytváral tok Žitavy sústavu sekundárnych riečnych korýt, meandrov a mŕt- vych ramien a pri obci Virt vyústil do Dunaja. V rokoch 2014 – 2018 bol Univerzitou Konštantína Filozofa v Nitre a Správou CHKO Ponitrie v spolupráci s Univerzitou v Pécsi (Maďarsko) na dolnej Žitave realizovaný výskumný projekt, zameraný na hraboša severského panónskeho. Nakoľko bol vyslovený predpoklad o metapopulačnom charaktere výskytu hraboša v tejto oblasti (ale aj iných častiach areálu na Slovensku), bolo jedným z výskumných cieľov projektu sledovanie mobility jedincov medzi jednotlivými lokalitami v matrixe intenzívne využívanej krajiny. Pre vznik a existenciu metapopulácii má mobilita jedincov (migrácia) zásadný význam. Sledovanie parametrov disperzie druhu je dôležitým údajom pri prognózovaní ďalšieho vývoja a životaschopnosti populácie. Obzvlášť závažné je to pri malých izolovaných spoločenstvách za aké považujeme aj populáciu hraboša severského panónskeho v tejto oblasti. Genofondy takýchto populácií disponujú užším výberom génov (alel) než je to obvyklé pri veľkých populáciách. Významnú úlohu tu hrá fenomén, ktorý spôsobuje, že po určitom počte generácií môžu niektoré vlastnosti (alely) z genofondu malej populácie úplne a trvale vymiznúť, iné sa výrazne rozšíria a stanú sa jeho trvalou zložkou. Toto náhodné kolísanie génových frekvencií v genofonde malej izolovanej populácie je známe ako genetický posun (drift). Všeobecne pritom platí, že čím je príslušná populácia menšia, tým rýchlejšie a výraznejšie sa prezentujú
10 CHUS 105/2025 Starostlivosť o prírodu a krajinu zmeny početnosti alel daného genofondu. Príkladom fungovania genetického driftu je aj situácia označovaná ako „bottleneck effect“. Tento jav je vyvolaný drastickým znížením abundancie malej populácie. Tento efekt môže byť u populácie hraboša vyvolaný napr. robustným nasadením chémie, zlyhaním vodného režimu a náhlou degradáciou podstatnej časti topicky a troficky funkčného biotopu. Následná redukcia a erózia celkovej genetickej variability druhu môže mať pre transformáciu genofondu tejto populácie fatálne dôsledky. Dôležitý je tu genetický tok, teda introdukcia nových génov do teritoriálne blízkych populácii. Ten môže byť zabezpečený jedine migráciou (mobilitou) jedincov druhu. Uvedený prieskum v rokoch 2014 – 2018 bol zameraný aj na poznanie charakteristík mobility populácie hraboša severského panónskeho v oblasti dolnej Žitavy. Vzorkovanie prebiehalo každoročne v troch päť dňových odchytových cykloch (v sezónach jar, leto, jeseň) metódou „odchyť– označ – vypusti“ (CMR: Capture - Mark - Recapture). Živolovné pasce boli kladené do línie (celkovo 432 línií) po 25 kusoch s expozíciou štyri noci na 29 odchytových bodoch. Fragmenty biotopov s aktuálnym výskytom hraboša severského panónskeho boli potvrdené v 14 z nich. Celkove bolo položených 10 550 pasco-nocí (p/n = jedna pasca exponovaná jednu noc). Metódou CMR bolo spracovaných 234 jedincov Alexandromys oeconomus mehelyi a odobratý biologický materiál na genetickú analýzu. Za uvedené obdobie nebola metódou CMR zaznamenaná žiadna migrácia jedincov medzi fragmentami stanovíšť s výskytom hraboša severského panónskeho. Genetická analýza však poukázala na viacero skutočností: (i) študované subpopulácie pravdepodobne netvoria metapopulačný systém, (ii) pre zabezpečenie migrácie a teda možnosti genetického toku sú významné aj iné (dočasné) fragmenty biotopov, (iii) tieto dočasné fragmenty môžu slúžiť ako "odrazové kamene" a pre lokálnu migráciu hrabošov sú dôležité, (iv) presné údaje o rozptylových schopnostiach hraboša severského panónskeho boli objasnené len čiastočne (Kelemen et al. 2021). Aj keď genetika vysvetlila viaceré skutočnosti lokálnej populácie, niektoré otázky zostávajú naďalej nezodpovedané. Doteraz chýbajú informácie o časopriestorovej aktivite druhu. Analýza metódou CMR je obzvlášť silným nástrojom pri sledovaní mobility jedincov populácie, pretože z kontinuálneho sledu odchytov môžu byť vypracované odhady nielen pre počty prítomných jedincov pri každom odchyte, ale aj pre počty zvierat vstupujúcich a odchádzajúcich z populácie medzi každým odchytom. Analýza odchytu a značkovania sa môže tiež použiť na odhad iných parametrov populácie, ako sú prežitie, prírastok, rýchlosť rastu populácie a pod.. Obr. 1: Obojok s VHS vysielačkou, foto: J. Košša Obr. 2: Hraboše severské s vysielačkami na krku pripravené na výsadok, foto: J. Košša
CHUS 105/2025 11 Starostlivosť o prírodu a krajinu Ďalší spôsob sledovania priestorovej aktivity je využitie výhod telemetrie. Táto metóda je optimálna pre monitorovanie populácií malých cicavcov. Na účely projektu zameraného na analýzu časopriestorovej aktivity hraboša severského panónskeho, vypracovaného odbornými pracovníkmi Katedry ekológie a environmentalistiky (Fakulta prírodných vied a informatiky UKF v Nitre), bol použitý automatizovaný rádiotelemetrický systém. Pre tento projekt ho navrhol a vyrobil Ing. Richard Wohlfart (Department of Applied Mechanics, Faculty of Mechanical Engineering, Budapest University of Technology and Economics). Prvé rádiotelemetrické merania boli realizované na lokalite v k. ú. obce Chotín. Miesto experimentu – zvyšok meanrda bývalého toku Žitavy s biotopom trsťového porastu a vysokosteblových ostricových porastov eulitorálu a litorálu. K dispozícii bolo desať telemetrických obojkov s vysielačkou (obr. 1), takže bolo potrebné odchytiť desať pokusných hrabošov (obr. 2). Po ich odlovení im boli nasadené obojky so zabudovanou VHS vysielačkou (400 €/kus) pracujúcou na frekvencii 868 MHz, s hmotnosťou 1,5 g, s vysokou stabilitou frekvencie a času. Vysielačka je schopná vysielať v teplotnom rozmedzí od -20 °C do 80 °C. Signál je vysielaný po dobu jednej minúty v pravidelných intervaloch, napr. každých päť minút. Po nasadení obojku bol jedinec vypustený na pôvodnom mieste odchytu a po dobu 10 dní bol jeho pohyb sledovaný pomocou automatizovaného telemetrického systému. Tento systém zahŕňa dve (tri) rádiotelemetrické veže, z ktorých každá využíva cirkulárne polarizované summa - delta antény rádiového prijímača (obr. 3) s cieľom eliminovať potenciálne chyby a dosiahnuť vysokú presnosť na úrovni menšej ako jeden stupeň. Sú naprogramované tak, aby sa otáčali o 360° a „skenovali“ okolitý priestor v pravidelných intervaloch počas jednej minúty (časovo zosynchronizované s vysielaním signálu z vysielačov v obojku). Počas jedného otočenia veže je plynule zaznamenávaná intenzita signálu v každom uhle. Po každom cykle sa pre obe veže vyselektuje najsilnejší signál, čím sa získa informácia o smere vysielača. Prienikom týchto smerov a na základe toho, že poznáme presnú lokalizáciu oboch inštalovaných veží, je možné vypočítať aktuálnu pozíciu vysielača (t. j. sledovaného jedinca). Všetky údaje o smere a intenzite signálu sú posielané do centrálneho počítača v riadiacom centre (obr. 5), kde sa následne vypočíta, graficky zobrazí a uloží bod výskytu označeného jedinca v danom čase a priestore (obr. 4). Po uplynutí desiatich dní je potrebné sledované jedince znovu odchytiť a vysielačky im odňať. Výsledky boli nasledovné: V prvom experimente bola do záverečných analýz zahrnutá aktivita šiestich jedincov hrabošov severských panónskych, pre ktoré bolo celkovo zaznamenaných 4 359 výskytových bodov. Odchýlka od priemeru pri určovaní smeru skutočnej polohy bola ±1,3°. Priemerná veľkosť domovského okrsku hraboša panónskeho bola 2 388,13 m2 (± 1312,96 SD štandardná odchýlka). Priemerná veľkosť 24-hodinového domovského okrsku bola 1 230,67 m2 (± 748,98 SD), pričom veľkosť nočného domovského okrsku bola takmer o 109 % Obr. 3: Rádiotelemetrická veža s anténou rádiového prijímača, foto: J. Košša
12 CHUS 105/2025 Starostlivosť o prírodu a krajinu väčšia ako denný domovský okrsok – nočný domovský okrsok: 1 057,84 m2 (± 427,05 SD); denný domovský okrsok: 506,33 m2 (± 140,91 SD). Podobný, ale nižší percentuálny rozdiel (22,2 %) bol pozorovaný v prejdenej vzdialenosti, pričom priemerná prejdená vzdialenosť v noci bola 809,04 m (± 185,31 SD) a prejdená vzdialenosť za deň bola 662,0 m (± 120,79 SD). Priemerná 24-hodinová prejdená vzdialenosť jedného jedinca bola približne 1 416,78 m (± 535,10 SD). Dôležité zistenie: počas štúdie žiadny zo sledovaných jedincov neopustil mokraďovú plochu izolovanú intenzívne využívanou poľnohospodárskou matricou (Košša et al. 2024). Druhé telemetrické sledovanie časopriestorovej dynamiky hraboša severského panónského bolo realizované v septembri 2024 na tej istej lokalite ako v roku 2023. Bola dodržaná pôvodná metodika, ale za použitia troch rádiotelemetrických veží. Obr. 4: Grafické zobrazenie a uloženie bodu výskytu označeného jedinca v danom čase a priestore, foto: J. Košša Obr. 5: Riadiace centrum telemetrie umiestnené priamo v teréne, foto: J. Košša
CHUS 105/2025 13 Starostlivosť o prírodu a krajinu Literatúra Ambros M. 2010. Hodnotenie krajiny na príklade prítomnosti hraboša severského panónskeho (Microtus oeconomus méhelyi). Dizertačná práca, Ústav krajinnej ekológie SAV, Bratislava, 108 s. Ambros M., Baláž I., Klimant P., Tulis F., Dudich A., Stollmann A., Somogyi B. & Horváth G. 2016. The occurrence of Pannonian root vole (Microtus oeconomus mehelyi) in small mammals’ communities in Danubian Plain. Folia Oecologica 43 (1): 83 – 88. Gubáyi A., Dudich A., Stollmann A. & Ambros M. 2009. Distribution and conservation management of the Root Vole (Microtus oeconomus) populations along the Danube in Central Europe (Rodentia: Arvicolinae). Lynx, n. s. 40: 29 – 42. Hulejová Sládkovičová V. 2015: Štruktúra populácie Microtus oeconomus mehelyi. Dizertačná práca. Prírodovedecká fakulta, Univerzita Komenského Bratislave, Bratislava, 150 s. Kamenišťák J. 2020: Charakteristika populácie hraboša severského panónskeho (Microtus oeconomus mehelyi). Dizertačná práca. Fakulta prírodných vied, Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, Nitra, 98 s. Kelemen K. A., Urzi F., Buzan E., Horváth G. F., Tulis F., Baláž I. 2021: Genetic variability and conservation of the endangered Pannonian root vole in fragmented habitats of an agricultural landscape. Nature Conservation 43: 167 – 191. https:// doi.org/10.3897 natureconservation.43.58798. Košša J., Ševčík M., Tulis F., Baláž I., Jakab I., Szünstein M., Nagyfenyvesi Z., Szűcs B., Ambros M. & Horváth F. G., 2024: Predbežné výsledky prvej časopriestorovej aktivity hraboša panónskeho (Alexandromys oeconomus mehelyi Éhik, 1928), s. 111. Drozd P., Ožana S. & Bryja J. (Eds.): Zoologické dny Ostrava 2024. Sborník abstraktů z konference 8. − 9. února 2024. Krištofík J. & Stollmann A. 2012: Hraboš severský – Microtus oeconomus. s. 11 5– 118. In: Krištofík J. & Danko Š. (eds.), Cicavce Slovenska – rozšírenie, bionómia a ochrana. Veda, Vydavateľstvo SAV, Bratislava, 712 s. Pri odchyte cicavcov a na prácach s telemetriou sa zúčastnili: Baláž, Bridišová, Csanády, Dudich, Gajdoš, Gubányi (Maďarsko), Horvath (Maďarsko), Jakab, Jančová, Janošiková, Kamenišťák, Klimant, Košša, Kováčik, Lkhagvasuren (Mongolsko), Morvai (Maďarsko), Nagyfenyvesi (Maďarsko), Somogy (Maďarsko), Stollmann, Swietyová, Szűcs (Maďarsko), Szünstein (Maďarsko), Šatalová, Ševčík, Šimunová, Tulis, Zigová. RNDr. Michal Ambros, PhD., Slovenská zoologická spoločnosť pri SAV, pobočka Nitra, Ing. Katarína Šatalová, Správa Chránenej krajinnej oblasti Ponitrie Fauna (Aves, Mammalia) prírodných habitatov v agrocenóze južného Slovenska objektívom fotopasce Porozumieť mechanizmom poklesu biodiverzity v kontexte narastajúceho antropogénneho narušenia prírodného prostredia sa v súčasnosti javí ako naliehavá potreba. Je dôležité získať včasné a presné informácie o rozšírení druhov, bohatosti, početnosti a štruktúre spoločenstiev (Tan et al. 2022). Po dramaticky rýchlom nástupe nových technológií sme presvedčení, že aj využitie fotopascí môže poskytnúť nové cenné informácie pre zoológov, ekológov a odborníkov v oblasti ochrany prírody. Prieskumy pomocou fotopascí sú v ekológii mimoriadne cenným nástrojom, ktorý umožňuje študovať voľne žijúce živočíchy, najmä malé a stredne veľké cicavce. Sú obzvlášť vhodné na štúdium plachých druhov a druhov s nočnou a súmračnou aktivitou. Fotopasce disponujú širokým využitím vo faunistickom výskume, manažmente voľne žijúcich živočíchov a pri
14 CHUS 105/2025 Starostlivosť o prírodu a krajinu monitorovaní biodiverzity, a to neinvazívnym spôsobom, s minimálnym rušením a 24-hodinovou nepretržitou činnosťou. Dátový produkt z fotopascí – vizuálne záznamy – systematicky zachytávajú rôzne typy informácií vrátane druhu, správania, predácie, dennej aktivity, vzájomných vzťahov medzi trofickými úrovňami a ďalších aspektov. Umožňujú identifikáciu jedincov, čo je užitočné pre analýzu odhadu populácie pomocou rôznych štatistických metód. Pohybový senzor fotopasce môže byť aktivovaný rôznymi pohyblivými predmetmi v okolí (napr. vegetáciou, ale aj počasím, slnečným žiarením a pod.), čo vedie k zhotovovaniu veľkého počtu záberov a následnému generovaniu množstva dát bez zobrazenia cieľových druhov živočíchov. Záznamy je potrebné analyzovať a vyhodnocovať, čo je mimoriadne prácne a časovo náročné. Spracovanie dát z fotopascí často trvá dlhšie ako samotná montáž, inštalácia a monitoring kamerami v teréne. Na pomoc pri spracovaní nahromadených dát v súčasnosti prichádzajú efektívne technológie v podobe aplikácií na identifikáciu, determináciu a archiváciu dát a strojové učenie zamerané najmä na rýchlu selekciu pozitívnych a negatívnych spustení. V rokoch 2022 – 2023 sme v rámci projektu Monitoring druhov a biotopov európskeho významu v zmysle smernice o biotopoch a smernice o vtákoch (skrátený názov: Monitoring 2) na vybraných trvalých monitorovacích lokalitách správ CHKO Ponitrie a CHKO Dunajské luhy využili fotopasce. Cieľom bolo získať skúsenosti s použitím fotopascí na faunistický a ekologický prieskum, otestovať možnosti a limity tejto techniky, ako aj overiť metodiky ich nasadenia na skúmanie fauny stredných a malých mäsožravcov (mesocarnivora) v rozdielnych habitatoch, v podmienkach agrocenóz južného Slovenska. Predkladané výsledky sú „vedľajším produktom“ tohto projektu, nakoľko, okrem cieľovej skupiny, sme zachytili široké druhové spektrum fauny. Fotopasce boli exponované na 139 snímacích bodoch (miesta s inštalovanými kamerami) na 25 lokalitách južného Slovenska (obr. 1A). Snímacie body predstavovali ostrovy prirodzenej vegetácie v úzkom kontakte s okolitou agrocenózou. Podľa biotopu a charakteru bezprostredného okolia sme ich rozdelili do piatich skupín (tab. 1). V rámci experimentu sme využili rôzne vzory distribúcie a rozmiestnenia fotopascí na lokalite s ohľadom na počet použitých kamier: (i) bodové, umiestnené 1 – 2 kamery v jednom bode (obr. B), (ii) 10 Obr. 1: Možnosti distribúcie fotopascí (B, C, D). Umiestnenie fotopascí na lokalitách Podunajskej roviny (1), Nitrianskej (2), Hronskej (3), Žitavskej (4) a Ipeľskej pahorkatiny (5) v rokoch 2022 – 2023
CHUS 105/2025 15 Starostlivosť o prírodu a krajinu a viac kamier umiestnených v línii s rozostupom 100 m (obr. C), (iii) rozmiestnenie kamier do kvadrátu (obr. D). K dispozícii sme mali tri rôzne modely kamier: Cuddeback model C a E, Spypoint Force - Dark, Welltar 7310. Pri kamere Cuddeback sme využili buď neviditeľný LED prísvit s vlnovou dĺžkou 940 nm, alebo infračervený LED prísvit s vlnovou dĺžkou 850 nm. Fotopasce boli nastavené v režime foto (fotopasca robí iba statické snímky) v závislosti od funkcii konkrétneho modelu fotopasce, s cieľom maximalizovať zaznamenanie rýchlo sa pohybujúcich jedincov s ohľadom na ekológiu a etológiu cieľového druhu. Kamery boli pripevnené ku kmeňu stromu vo výške 50 – 80 cm nad zemou s rôznou orientáciou k svetovým stranám. Celkovo sme z pamäťových kariet skopírovali 670 862 záberov, z nich po selekcii falošných spustení sme archivovali 41 368, do analýz pre túto prácu sme zaradili 29 618 snímok. Druhy zaznamenané na snímkach sme determinovali a zadali do aplikácie pre ďalšie tematické, časové a štatistické spracovanie. K tomu sme použili voľne dostupnú aplikáciu CPW Photo Warehouse vyvinutú v národnom parku Colorado Parks and Wildlife (Ivan & Newkirk 2016). Tab. 1: Prehľad biotopov s uvedením počtu lokalít, inštalovaných fotopascí (FP), pasco-nocí (P/N), počas ktorých bola fotopasca v prevádzke, druhov stavovcov zistených v danom biotope Tab. 2: Počet fotopascí (v %), ktoré zaznamenali výskyt vybraných druhov cicavcov v biotopoch A až E biotop počet lokalít počet FP počet P/N počet druhov A zapojený lesný porast 3 29 2 966 33 B lineárna vegetácia 7 41 609 20 C mokraďový biotop 6 19 456 25 D nekosené plochy s TTP 1 5 910 12 E brehová vegetácia 8 45 1 778 59 BIOTOP DRUH A B C D E potkan hnedý 28,00% bobor eurázijský 28,00% nutria riečna 11,11% 24,00% zajac poľný 50,00% 53,85% 80,00% 60,00% líška obyčajná 77,27% 61,54% 61,11% 60,00% 80,00% mačka divá 31,82% 3,85% kuna lesná 40,91% 11,54% 38,89% 20,00% 48,00% kuna skalná 13,64% 3,85% 28,00% kuna sp. 19,23% 44,44% 40,00% jazvec lesný 45,45% 11,11% 8,00% srnec lesný 63,64% 73,08% 72,22% 100,00% 64,00% diviak lesný 68,18% 44,44% 20,00%
16 CHUS 105/2025 Starostlivosť o prírodu a krajinu Zo snímok z kamier sme do druhu určili 69 taxónov stavovcov (tab. 3): Aves: počet druhov 41 (najčastejší bažant obyčajný), Carnivora: 12 druhov (jazvec lesný, líška obyčajná), Rodentia osem druhov (nutria riečna, ryšavka sp.), Artiodactila: päť druhov (srnec lesný), Erinaceomorpha jeden druh (jež bledý), Lagomorpha jeden (zajac poľný), Soricomorpha jeden druh (piskor sp.). Reálnu početnosť najčastejšie sa vyskytujúcich druhov zo záberov z kamier v jednotlivých habitatoch nebolo možné preukázať z dôvodu nespoľahlivej identifikácie jedincov. Určitú, aj keď nie dostatočne presnú kvantifikáciu (početnosť) druhov v jednotlivých typoch sledovaných habitatov sme vyjadrili relatívnym počtom kamier (v %), ktoré daný taxón za uvedené obdobie zaznamenali (tab. 2). V tabuľke prezentované taxóny predstavujú charakteristické, najčastejšie kamerou zachytené druhy cicavcov pre daný biotop (obr. 2). Výsledky nášho experimentu potvrdzujú, že použitie fotopascí na získanie informácií o diverzite alebo detekcií plachých alebo ohrozených druhov je významnou pomocou pri faunistických aj ekologických prieskumoch. V porovnaní s tradičným odchytom sme touto neinvazívnou a „pohodlnou“ metódou získali relatívne dostatočné množstvo údajov. Čo sa týka nami použitej metodiky, pozitívnym zistením nášho testu bolo poznanie, že získanie, spracovanie a vyhodnotenie preukazných ekologických údajov ako je: abundancia, hustota, obsadenosť, denná aktivita, vyžaduje komplexnejšie metodické postupy pri zbere informácií a ich následné preukazné štatistické zhodnotenie. Lepšia zrozumiteľnosť a použiteľnosť výsledkov odborných štúdií o faune za použitia fotopascí si vyžaduje štandardizovať vykazovanie metodologických informácií. Jednotná prezentácia v štúdiách založených na údajoch z fotopascí je dôležitá z viacerých dôvodov, ktoré prispievajú k zlepšeniu kvality, porovnateľnosti a opakovateľnosti realizovaného výskumu. Prezentované informácie by mali zahŕňať atribúty fotopascí, spôsob ich nasadenia, nastavenia kamery a dizajn štúdie (Meek et al. 2014). Následne niektoré z nich uvádzame: 1. Dizajn štúdie: • Ciele štúdie: Je nevyhnutné ich jasne interpretovať na účely hodnotenia kvality štúdie. • Cieľový druh alebo skupinu druhov je dôležité identifikovať. Technické parametre fotopasce a spôsob jej nasadenia v teréne významne ovplyvňujú schopnosť detekovať cieľové druhy, čo bol aj náš prípad. Naše prístroje mali problém s detekciou rýchleho pohybu niektorých druhov. • Opis lokality a prostredia: – Atribúty záujmového územia: typ ekosystému, vegetačné spoločenstvá, klimatické podmienky, nadmorská výška atď., sú dôležité ako environmentálne premenné pri štatistickom spracovaní výsledkov práce. – Umiestnenie fotopascí: Metóda rozmiestnenia kamier v rámci záujmového územia je zásadná pre pochopenie spôsobu ich využitia a pre posúdenie, či je vzorkovanie reprezentatívne a štandardizované. – Teplota a počasie: sledovanie rozsahu teplôt okolia, úhrnu zrážok a relatívnej vlhkosti je kľúčové pre posúdenie pravdepodobnosti miery detekcie vo vzťahu k environmentálnym faktorom, pretože výkon pasívnych infračervených (PIR) senzorov ovplyvňuje extrémne teplo a chlad. Odporúča sa zvážiť nasadenie mikro-teplotných senzorov, ak je pravdepodobné, že teplota ovplyvní detekciu. • Rozmiestnenie fotopascí: – Hustota a priestorové usporiadanie kamier: je dobre prezentovať, či boli kamery umiestnené jednotlivo alebo v sérií, vzdialenosť medzi jednotlivými fotopascami, celková plocha prieskumu a definícia intervalu vzorkovania. Vzdialenosť medzi kamerami je dôležitá pre posúdenie správneho rozsahu vzorkovania pre cieľové druhy. Pre odhady hustoty populácie a obsadenosti je dôležité poznať domovské okrsky (home range) cieľových druhov. 2. Použitie fotopascí: • Typ a model kamery vrátane roku výroby (pre časté aktualizovanie modelov) je dôle-
CHUS 105/2025 17 Starostlivosť o prírodu a krajinu Tab. 3: Prehľad druhov cicavcov a vtákov zistených fotopascami v sledovaných biotopoch biotop / druh A B C D E Aves 14 7 10 3 39 bažant obyčajný + + + + + bocian čierny + červenák karmínový + červienka obyčajná + + + ďateľ veľký + + + + drozd červenkavý + + drozd čierny + + + + drozd čvíkota + + drozd plavý + + holub divý + holub hrivnák + + + hrdlička záhradná + chriašteľ vodný + jastrab krahulec + kačica divá + myšiak hôrny + + + oriešok obyčajný + penica čiernohlavá + pinka obyčajná + rybár dlhochvostý + + rybárik riečny + + slávik modrák + slávik obyčajný + sojka obyčajná + + + straka obyčajná + + strakoš obyčajný + strakoš veľký + sýkorka belasá + sýkorka čiernohlavá + + + + + sýkorka chochlatá + sýkorka veľká + + škorec obyčajný + + + tesár čierny + + biotop / druh A B C D E vodnár potočný + volavka popolavá + vrabec domový + vrabec poľný + vrana popolavá + žlna sivá + žlna zelená + + Erinaceomorpha 1 jež bledý + Soricomorpha 1 1 piskor + + Rodentia 6 3 4 1 6 bobor eurázijský + hrdziak lesný + + myš domová + nutria riečna + + pĺšik lieskový + potkan hnedý + + + + ryšavka + + + + + ryšavka tmavopása + + veverica obyčajná + + Lagomorpha 1 1 1 1 1 zajac poľný + + + + + Carnivora 8 7 4 3 8 hranostaj čiernochvostý + jazvec lesný + + + + kuna lesná + + + + + kuna skalná + + + kuna sp. + lasica obyčajná + + líška obyčajná + + + + + mačka divá + + mačka domáca + + + +
18 CHUS 105/2025 Starostlivosť o prírodu a krajinu biotop / druh A B C D E šakal obyčajný + tchor svetlý + vydra riečna + Artiodactila 4 1 4 4 3 daniel škvrnitý + + diviak lesný + + + + jeleň lesný + + + + muflón + srnec lesný + + + + + žité uvádzať pre posúdenie vhodnosti výberu pre danú štúdiu, nakoľko sa modely líšia v rýchlosti spúšte, detekčných zónach, sile blesku, citlivosti senzora a pod (Roveroa et al. 2013). • Umiestnenie kamery: – Výšku a vzdialenosť k ohniskovému bodu (napr. návnade) je kľúčové jasne popísať, aby sa posúdila vhodnosť umiestnenia vzhľadom na vlastnosti cieľového druhu. – Orientácia kamery: vzdialenosť a uhol k dráhe pohybu zvieraťa, ako aj výška senzora kamery, by mali byť zdokumentované. Správna orientácia kamery by mala zabezpečiť, aby slnko pri východe alebo západe neosvetľovalo priamo objektív kamery. – Úprava biotopu môže ovplyvniť pravdepodobnosť detekcie, ak bola napríklad vegetácia v mieste umiestnenia kamery odstránená alebo modifikovaná. • Návnady a atraktanty: mali by byť informácie o ich type (čuchové, vizuálne, zvukové), zložení a vzdialenosti od kamery. Je potrebné zamyslieť sa, či je pre danú štúdiu vôbec vhodné návnadu použiť. Pri sledovaní hustoty, abundancie, obsadenosti a pod. sa návnady neodporúčajú, nakoľko môžu znehodnotiť výsledky. 3. Programovanie fotopascí: • Video, statické obrázky alebo časozber: spôsob záznamu dát, nastavenia a spôsob kódovania dát pre analýzu volíme podľa cieľov projektu. • Biely blesk alebo infračervené osvetlenie môže ovplyvniť záznam niektorých druhov, ktoré vnímajú vlnovú dĺžku osvetlenia a zvuk činnosti fotopasce. • Doba oneskorenia detekcie je dôležitý údaj, pretože ovplyvňuje nezávislosť zozbieraných dát a je potrebný v prípade opakovania štúdie. • Snímky na spúšť a udalosť: kľúčové je správne nastavenie počtu snímok na jednu detekciu, pretože to môže ovplyvniť celkové výsledky, napr. pri aktívnych, rýchlo sa pohybujúcich stredných a malých druhoch fauny cicavcov a pri vtákoch zvlášť. • Rýchlosť spúšte je definovaná ako časový interval medzi vstupom zvieraťa do detekčnej zóny a reakciou spúšte. Údaj je dôležité uviesť, aby sa zhodnotilo, či neúspešný prieskum nebol spôsobený pomalou spúšťou. Obr. 2: Zábery z fotopasce – mačka (pravdepodobne) divá, vydra riečna, jazvec, lasica, kuna lesná
CHUS 105/2025 19 Starostlivosť o prírodu a krajinu 4. Analýza • Definícia udalosti: je potrebné objasniť presnú definíciu udalosti, ktorá typicky odkazuje na prítomnosť zvieraťa pri jednej detekcii na mieste. Dôležité je tiež špecifikovať interval nezávislosti medzi po sebe nasledujúcimi snímkami alebo sekvenciami. • Manažment dát a použitý softvér: je povinné opísať správu dát a ak je to relevantné, aký softvérový program bol použitý na analýzu a štatistické spracovanie údajov (napr. CameraBase, Wild.ID, Timelapse, camtrapR). Odporúčame aplikáciu MegaDetektor (Tuia et al. 2021), ktorá využíva strojové učenie na detekciu falošných spustení, novšia verzia ovláda determináciu vybraných druhov na fotografiách. (https://github.com/microsoft/CameraTraps/blob/main/megadetector.md) 5. Výsledky: • Trvanie štúdie: je potrebné zdokumentovať rok, sezónu, ročné obdobie a podrobne trvanie a počet dní a nocí prieskumu. • Počet snímkov a detekcií: je dobré prezentovať celkový počet obrázkov zhotovených fotopascou na lokalite a celkový počet obrázkov zhotovených v štúdii, rovnako ako počet udalostí (sekvencií). • Prázdne obrázky: vykazovanie počtu prázdnych obrázkov a prázdnych udalostí v pomere k celkovému počtu obrázkov, ktoré sú pozitívne na živočíchy, môže byť užitočné pri definovaní efektívnosti fotopascí. • Dni alebo noci prevádzky fotopasce: v našom prípade označované ako pasco – noci. Tieto sú vypočítané súčtom dní (24-hodinové obdobie), počas ktorých bola každá kamera v prevádzke. Nepočítajú sa dni, keď kamery nefungovali z technických dôvodov, boli ukradnuté alebo poškodené. Domnievame sa, že dodržiavanie týchto princípov prezentácie metodických postupov je kľúčové pre napredovanie v oblasti výskumu založenom na zbere údajov pomocou fotopascí. Tieto postupy zabezpečia, že získané údaje prispejú k zlepšeniu ochrany prírody a manežmentu krajiny. Literatúra Ivan J. S. & E. S. Newkirk 2016: CPW Photo Warehouse: a custom database to facilitate archiving, identifying, summarizing, and managing photo data collected from camera traps. Methods in Ecology and Evolution 7:499-504. https://doi. org/10.1111/2041-210X.12503.
www.sopsr.skRkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==