CHUS 104/2025 67 Informujeme pomerov, ktoré by mohli zmeniť prírodu ako celok, alebo niektoré jej zložky, možno vykonať len v súčinnosti s Povereníctvom kultúry, alebo jeho orgánmi. Tieto závažné zásahy však neboli bližšie určené. V druhej časti zákona (§ 4) boli ako predmet ochrany uvedené územia, prírodné výtvory a prírodné pamiatky, ako aj určité druhy živočíchov, rastlín, nerastov a skamenelín. Chránenými územiami podľa § 5 boli národné parky, chránené krajinné oblasti, štátne prírodné rezervácie, chránené náleziská, chránené parky a záhrady a chránené študijné plochy, chránené prírodné výtvory a chránené prírodné pamiatky. Pre tieto územia mohli byť, v zmysle § 11, vyhlásené aj ochranné pásma. Tretia časť zákona bola zameraná na spôsob ochrany, pričom v § 12 sú uvedené všeobecné ochranné podmienky, z ktorých Povereníctvo kultúry mohlo v odôvodnených prípadoch udeliť výnimku. V § 13 sú vymenované povinnosti vlastníka (užívateľa) pozemku, na ktorom bolo zriadené chránené územie, alebo ochranné pásmo. Zákon im ukladal povinnosť strpieť obmedzenia, za čo im, ak nešlo o štátne vlastníctvo, prislúchala náhrada (toto ustanovenie však v praxi využívané nebolo). Zákon v § 14 zaviedol vedenie štátneho zoznamu ochrany prírody a zápisu chránených území do verejných listín v pozemkovom katastri. Zákon v štvrtej časti (§ 16) umožnil vytvorenie samostatného Ústavu na ochranu prírody, čo bolo ale zmarené neskorším zákonom o kultúrnych pamiatkach (zákon SNR č. 7/1958 Zb. SNR), v zmysle ktorého v roku 1958 zo SPÚ vznikla spoločná odborná organizácia – Slovenský ústav pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody. Paragraf 17 tohto zákona sa dotýkal dobrovoľných spolupracovníkov ŠOP (konzervátori a spravodajcovia) a § 18 osobitných práv orgánov a kon- zervátorov ŠOP. V § 19 sa uvádza, že riadenie a dozor vo veciach ŠOP vykonáva Povereníctvo kultúry. Piata časť zákona obsahuje záverečné ustanovenia (§ 20 – 22), pričom v § 20 bolo Povereníctvo kultúry zmocnené na vydanie predpisov na vykonanie tohto zákona formou vyhlášok. Zákon SNR č. 1/1955 Zb. SNR o štátnej ochrane prírody bol na svoju dobu moderným a nadčasovým zákonom. Jeho najväčším nedostatkom však bola určitá deklaratívnosť, bez sankčných ustanovení, čo sa podarilo preklenúť až takzvaným sankčným doplnkom (zákon SNR č. 72/1986 Zb. SNR), ktorý umožňoval zaviesť spoločenské ohodnocovanie vybratých častí prírody. V ďalšom vývoji sa od roku 1969 ústredným orgánom ŠOP stalo Ministerstvo kultúry SSR a po Hlasovanie o zákone ŠOP v SNR
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==