CHUS 104/2025 65 Informujeme samotných lokalít výskytu, doplnené aj počtom pozorovaných jedincov, nadmorskou výškou lokality, alebo jej zemepisnými súradnicami, prípadne fotografiou. Nálezy doložené herbárovou položkou, resp. fotografickou dokumentáciou, sú pri daných druhoch príslušne označené. Pri jednotlivých druhoch sú uvedené aj doplňujúce informácie o všeobecnom rozšírení alebo o doposiaľ publikovanom výskyte príslušného taxónu v NAPANT, pričom upresňujú všeobecné údaje o rozšírení, doplňujú rozšírenie v menej preskúmaných územiach, údaje o hraničnom výskyte, alebo výškových maximách a minimách. Využívané boli najmä práce kompilačného charakteru sumarizujúce floristické alebo chorologické poznatky z celého sledovaného územia, ako napríklad edícia Flóra Slovenska a ďalšie zdroje (Sillinger 1933, Jeslík 1970, Procházka & Krahulec 1982, Hrouda et al. 1990). Údaje publikované v monografii sú využiteľné v ochranárskej praxi, pri manažmente území. K najhodnotnejším územiam zaraďuje autor najmä glaciálne kary v ďumbierskej časti územia, kde sa koncentruje výskyt arkto-alpínskych rastlín a glaciálnych reliktov. Ďalšou floristicky mimoriadne hodnotnou oblasťou sú karbonátmi budované územia Demänovskej, Iľanovskej a Jánskej doliny, najmä masívy Salatína, Sinej, Poludnice, Krakovej hole a Ohnišťa s extrémne členitým vápencovo- -dolomitickým reliéfom, ktoré sú charakteristické pestrou a bohatou vápnomilnou vegetáciou s množstvom petrofytov, heliofytov a endemitov. Aj sekundárne travinno bylinné porasty strmších svahov na karbonátoch s xerotermnou vegetáciou v údolí Hrona od Banskej Bystrice po Brezno a v okolí Ružomberka patria taktiež k hotspotom floristickej diverzity ďumbierskej časti NAPANT. V kráľovohoľskej časti k najhodnotnejším územiam patrí vrcholová oblasť Veľkého boku a tiež glaciálne kary so zachovanými izolovanými reliktnými populáciami niektorých vysokohorských rastlín. Zvlášť významnými a ohrozenými sú rašeliniská a slatiny Horehronia od Polomky ďalej na východ, v okolí Liptovskej Tepličky a na Liptove. Autor komentuje zmeny a rozdiely vo výskyte rastlín v porovnaní so staršími prácami. Uvádza zoznam najvýznamnejších rastlinných druhov NAPANT. Lokality týchto druhov si vyžadujú permanentný monitoring za účelom sledovania ich populácií a navrhnutia prípadných opatrení pre zachovanie v území. Výsledkom štúdie je aj poznanie, že floristické zloženie subalpínsko-alpínskej časti Nízkych Tatier sa výraznejšie nezmenilo. Nebol zaznamenaný badateľný úbytok počtu lokalít vysokohorských taxónov. Viditeľné zmeny sú pozorovateľné skôr na úrovni populácií niektorých druhov, ktorým v dôsledku sukcesie poklesla početnosť i plocha výskytu. Napriek tomu sú v monografii zhodnotené informácie o nepotvrdení niektorých taxónov, alebo naopak, výskyt, ktorý staršie práce neuvádzajú. Publikácia má 132 strán, vyšla v náklade 80 ks vo vydavateľstve Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici – Belianum. Publikácia je nepredajná. Záujemcovia o publikáciu ju môžu získať u autora, do minutia zásob. Literatúra Sillinger P., 1933: Monografická studie o vegetaci Nízkých Tater. Knih. Sboru pro výzkum Slovenska a Podkarp. Rusi pri Slovanském ústavu v Praze 6, 339 s. Jeslík R., 1970: Kvetena alpinských holí Nízkých Tater v západní části. Msc., 511 s. [Diplomová práca, depon. in Prírodovedecká fakulta KU, Praha]. Turis P., Kliment J., Feráková V., Dítě D., Eliáš P., Hrivnák R., Košťál J., Šuvada R., Mráz P., Bernátová D., 2014: Red List of vascular plants of the Carpathian part of Slovakia. Thaiszia - J. Bot., Košice, 24, 1: 35 – 87. Kleinert J., 2001: Experiment pre podporu biodi- verzity. In: Turisová I. (ed.), Ekologická diverzita modelového územia Banskobystrického regiónu. ŠOP SR, COPK, FPV UMB, Stredoslovenské múzeum, Banská Bystrica, 186 – 190. Turis P., 2020: Nálezy niektorých nepôvodných rastlín v Národnom parku Nízke Tatry. Naturae Tutela, Liptovský Mikuláš, 24, 2: 155 – 168. Procházka F., Krahulec F., 1982: Kvetena okolí Moštenice v Nízkých Tatrách. Preslia, Praha, 54: 167 –184. Hrouda L., Kochjarová J., Marhold K., 1990: Floristické pomery masívu Kráľovej hole (Nízke Tatry). Preslia, Praha, 62: 139 – 162. Mgr. Jaroslav Košťál, PhD., Správa NAPANT
RkJQdWJsaXNoZXIy MjAzMjQ2NA==